Tunis 27. januára (TASR/HSP/Foto:TASR)
K najviac diskutovaným článkom patrila “sloboda vyznania a svedomia”
Tuniský prezident Munsif Marzúkí a predseda národného zhromaždenia dnes podpisom schválili novú ústavu krajiny. Podľa agentúry Reuters ide o jeden z posledných krokov smerom k demokracií po povstaní z roku 2011.
Tuniský dočasný parlament schválil novú ústavu v nedeľu neskoro večer. Jej príprava po revolúcii vedúcej k zosadeniu dlhoročnej autoritárskej vlády trvala celé dva roky. Za dokument hlasovalo 200 z 216 členov národného zhromaždenia, informovala agentúra AP. Novú tuniskú ústavu označila za jednu z najprogresívnejších v arabskom svete – sú v nej totiž okrem iného zakotvené sloboda vyznania a ochrana práv žien.
Cieľom novej ústavy je urobiť zo severoafrickej krajiny s 11 miliónmi obyvateľov demokraciu, civilný štát, ktorého zákony nie sú na rozdiel od mnohých iných ústav v arabskom svete založené na islamskom práve.
K najviac diskutovaným článkom patrila “sloboda vyznania a svedomia”, ktorá v krajine povolí ateizmus a praktizovanie neabrahámskych náboženstiev, uviedla AP. Ústava tiež zakazuje podnecovanie násilia a vyhlasovanie moslimov za odpadlíkov, ktoré ich vystavuje vyhrážkam smrťou. Konzervatívni poslanci v reakcii trvali na zákaze “útokov voči posvätnému”, čo zasa mnohí vnímajú ako možné ohrozenie slobody prejavu.
Krátko pred prijatím ústavy oznámil dočasný premiér Mahdí Džumaa vymenovanie členov svojho nového kabinetu, ktorý bude vládnuť do parlamentných volieb v priebehu tohto roka. Ich termín zatiaľ nestanovili.
Schválenie ústavy a vymenovanie vlády sú jednými z posledných krokov v rámci prechodu k demokracii tri roky po revolúcii, ktorá zvrhla dlhoročného autoritatívneho prezidenta Zína Ábidína bin Alího a podnietila v islamskom svete udalosti takzvanej arabskej jari.
Napätie v krajine opäť eskalovalo po vlaňajšom zavraždení dvoch známych opozičných politikov. Vládnuci islamisti a sekulárna opozícia sa po mesiacoch sporov napokon dohodli na vytvorení dočasnej vlády a vypísaní nových volieb.
Hoci sa v Tunisku dosiaľ úplne nedarí nastoliť politickú stabilitu, dosiahnuté kompromisy a pokrok sú v ostrom kontraste s chaotickými snahami o prechod k demokracii v Líbyi, Egypte a Jemene, kde v roku 2011 tiež zvrhli dlhoročných lídrov, dodáva agentúra Reuters.
jf