Opozícia chce zasadnutie výboru ku Gabčíkovu, Taraba označil jej výroky za hoaxy

Minister podľa poslankyne Národnej rady (NR) SR Tamary Stohlovej (PS) často nazýva Gabčíkovo národným pokladom a pripomína, koľko peňazí štátu prináša. „A ja sa potom pýtam, že prečo chce dobrovoľne 50 percent, alebo polovicu, tohto národného pokladu, tohto národného bohatstva, dobrovoľne odovzdať do rúk Viktora Orbána a Maďarska,“ uviedla Stohlová.

Poslankyňa NR SR Mária Kolíková (SaS) pripomenula, že štát musí aktuálne konsolidovať verejné financie. Odovzdanie elektriny Maďarsku by znížilo aj príjem do štátneho rozpočtu. Pýta sa, odkiaľ má Taraba na vyjednávanie mandát, keď sa všetko deje „za zatvorenými dverami“ a utajene. O prípad by sa podľa nej mal začať zaujímať aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Aktuálny stav rokovaní sa nepáči ani poslancovi NR SR Rastislavovi Krátkemu (Hnutie Igora Matoviča, Za ľudí, KÚ). Na rokovaní výboru podľa neho treba nielen politikov, ale aj verejnosť informovať o zámeroch vlády a ministerstva. Myslí si, že obe strany v spore budú musieť urobiť ústupok, no odovzdávanie polovice vyrobenej energie Maďarsku by bola jedna z „najhorších alternatív“.

Poslanec NR SR Marián Čaučík (KDH) pripomenul, že parlamentný výbor pre životné prostredie nebol uznášaniaschopný už viackrát za sebou. „Opakovane vládni, koaliční poslanci na tieto výbory neprídu a nie sme uznášaniaschopní. A toto je veľmi smutné, tragické,“ uviedol.

Taraba: Sú to hoaxy

Minister Taraba označil tvrdenia opozície za hoaxy, ktoré si vymyslela. „Žiadnych 50 percent nikam do Maďarska nejde,“ uviedol. Ako dodal, jeho záujem je, aby Maďarsko nemalo potenciál vlastníckeho podielu vodného diela. Podotkol, že akákoľvek zmluva s Maďarskom musí prejsť parlamentom.

Bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati namieta. Vláda podľa neho môže uzavrieť aj predbežnú dohodu o budúcom vysporiadaní, ktorá by parlamentom prejsť teoreticky nemusela. To by podľa neho v budúcnosti pozíciu Slovenska skomplikovalo.

Aká je história Gabčíkova?

Medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros podpísali predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky v Budapešti v roku 1977. Maďarsko od projektu odstúpilo v roku 1989, vtedy už bola väčšina prác na slovenskej strane ukončená.

Medzinárodný súdny dvor v holandskom Haagu potvrdil v roku 1997 platnosť zmluvy, nástupníctvo SR po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené. Obe strany by mali zároveň rokovať. Taraba v júni oznámil, že sa SR a Maďarsko blížia k dohode.