KDH namieta návrhy zákonov z dielne ministerstva školstva, hovorí o návrate do minulosti

„Veľmi vážnou vecou, osobitne pre cirkevné školy, ale aj pre súkromné, je strata charakteru školy. Predstavte si, že vám niekto v nejakom meste alebo obci nakreslí ulice, skadiaľ môžete prijímať deti na výchovu a vzdelávanie v katolíckej škole. To znamená, že iba z týchto ulíc majú rodičia a deti záujem o takúto formu výchovy a vzdelávania a o takéto hodnotové nastavenie? To je absurdum. Ešte väčšie absurdum je, že takto prijímaní žiaci a rodičia budú musieť rešpektovať zameranie školy. To je absolútna blbosť. Také boľševické uvažovanie. Katolícka škola, evanjelická škola ani iná cirkevná škola nikdy prozelyticky nevnucuje svoje presvedčenie,“ poznamenal.

Horecký pripomenul, že cirkevné a súkromné školy sa môžu rozhodnúť, že nechcú byť verejným poskytovateľom, ale tým pádom budú dostávať menej peňazí. „Budú mať krátený normatív na žiaka, to znamená na rok mínus 503 eur na každého žiaka základnej školy či mínus 664 eur na každého žiaka materskej školy,“ upozornil. Poukázal pritom, že sa to môže odraziť na výške školného či začiatku jeho vyberania. „Ak by si školy chceli zachovať cirkevný charakter výchovy a vzdelávania, tak proste by museli vyberať školné, a pri znížení normatívu o 20 percent to znamená školné vo výške 600 eur na dieťa a rok,“ povedal. Výber školného je podľa jeho slov proti filozofii cirkevných škôl. Upozornil, že približne 90 percent z nich školné v súčasnosti nežiada.

Neštátne školy čaká trest. Kto neplní verejnú úlohu, príde o peniaze – hovorí Drucker

Exminister tiež namietal, že návrhy ministerstvo predložilo do MPK v hektickom čase, keď zamestnanci v školstve ukončovali školský rok, a nepredchádzala im diskusia v sektore. „Sme osem dní, respektíve týždeň pred koncom pripomienkového konania a len v pondelok (30. 6.) sa konal okrúhly stôl s aktérmi vzdelávania. Toto malo byť v apríli či v máji a nemuseli sme tu hovoriť o likvidačných dôsledkoch zle napísaného zákona,“ dodal. Odmietol vyhlásenia ministra, že zmeny prinesú férovosť a vyrovnanie práv a povinností medzi štátnymi, cirkevnými a súkromnými školami. Mieni, že návrhy prinášajú a vytvárajú aj ďalšie problémy.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania viaceré legislatívne návrhy. Návrh zákona o financovaní škôl a školských zariadení má rozšíriť okruh dôvodov na zníženie normatívneho príspevku. Ten by sa mal znížiť súkromným či cirkevným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, a to o 20 percent. Zmeny týkajúce sa normatívneho príspevku by mohli nadobudnúť účinnosť od 1. septembra 2027.