Trump ohrozuje bezpečnosť spojencov

Bratislava 12. februára 2024 (HSP / The Associated Press/ Foto: TASR/AP-Susan Walsh)

Líder NATO Jens Stoltenberg tvrdí, že Trump ohrozuje spojencov, keď hovorí, že Rusko si môže robiť, čo chce. Informácie prináša The Associated Press

Šéf vojenskej aliancie NATO v nedeľu varoval, že Donald Trump ohrozuje bezpečnosť amerických vojakov a ich spojencov. Republikánsky prezidentský kandidát totiž povedal, že Rusko by malo mať možnosť robiť si “čo chce” s členmi NATO, ktorí neplnia svoje ciele v oblasti výdavkov na obranu.

„Akýkoľvek návrh, že spojenci sa nebudú navzájom brániť, podkopáva bezpečnosť nás všetkých vrátane USA a vystavuje amerických a európskych vojakov zvýšenému riziku,“ uviedol vo vyhlásení generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

V sobotňajšom prejave na zhromaždení v Conwayi v Južnej Karolíne Trump pripomenul, že ako prezident povedal nemenovanému členovi NATO, že “povzbudí” Rusko, aby si v prípade spojencov NATO, ktorí sú “delikventní”, robilo, čo chce.

„Vy ste nezaplatili? Vy ste delikvent?,“ Trump spomínal na svoje slová. „Nie, nechránil by som vás. V skutočnosti by som ich povzbudzoval, aby si robili, čo chcú. Musíte zaplatiť. Musíte si platiť účty,“ povedal.

V roku 2014 sa spojenci NATO zaviazali, že do roku 2024 budú na obranu vynakladať 2 % HDP. Podľa odhadov NATO zo začiatku roka 2023 sa v tom čase 10 z jeho 30 členských štátov blížilo k hranici 2 % alebo ju prekračovalo. 13 štátov vynakladalo 1,5 % alebo menej.

Žiadna krajina nie je zadlžená voči inej krajine ani voči NATO.

Trumpov hlavný poradca Jason Miller vo svojom vyhlásení uviedol, že Trump by v porovnaní s prezidentom Joeom Bidenom dokázal spojencov účinnejšie prinútiť, aby zvýšili svoje výdavky na NATO. „ Keď neplatíte svoje výdavky na obranu, nemôžete sa čudovať, že máte viac vojen,“ stojí vo vyhlásení.

Znepokojenie v Poľsku

Trumpove poznámky vyvolali hlboké znepokojenie v Poľsku. To bolo v minulých storočiach pod ruskou kontrolou a panujú tam veľké obavy z vojny, ktorú Rusko vedie hneď za poľskými hranicami na Ukrajine.

„Na našich hraniciach máme rozpútanú vojnu,“ povedal v nedeľu poľský premiér Donald Tusk. Vyjadril obavy, či Spojené štáty prejavia “plnú solidaritu s ostatnými krajinami NATO v tejto konfrontácii s Ruskom, ktorá sľubuje, že bude trvať dlho”.

„Musíme si uvedomiť, že EÚ nemôže byť ekonomickým a civilizačným gigantom a zároveň trpaslíkom, pokiaľ ide o obranu, pretože svet sa zmenil,“ tvrdil Tusk v prejave na radnici pri príležitosti začiatku kampane svojej strany pred jarnými komunálnymi voľbami.

Stoltenberg povedal, že očakáva, že “bez ohľadu na to, kto vyhrá prezidentské voľby, USA zostanú silným a oddaným spojencom NATO”.

Trumpove poznámky znepokojili najmä frontové krajiny NATO, ako sú Poľsko a pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko. Počas studenej vojny boli tieto krajiny buď pod kontrolou Moskvy, alebo boli plne začlenené do Sovietskeho zväzu. Obavy v týchto krajinách sú obzvlášť veľké vzhľadom na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Poľský prezident Andrzej Duda je spojencom pravicovej opozície. Počas svojho prezidentovania bol vnímaný ako priateľský voči Trumpovi. Na Twitteri napísal : „Poľsko-americké spojenectvo musí byť silné bez ohľadu na to, kto je práve pri moci v Poľsku alebo v USA.“

Upozornil: „Urážať polovicu americkej politickej scény neslúži ani našim hospodárskym záujmom, ani bezpečnosti Poľska.“

Jeden za všetkých…

Nemecká vláda sa k Trumpovým výrokom oficiálne nevyjadrila. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení na X poukázalo na princíp solidarity NATO.

„Jeden za všetkých a všetci za jedného. Toto heslo NATO udržiava v bezpečí viac ako 950 miliónov ľudí,“ uviedlo ministerstvo.

Aj nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung v nedeľu vyzval európske krajiny, aby vynakladali viac prostriedkov na obranu.

„Ak Trump opäť zvíťazí v prezidentských voľbách, výroky podobné tomu, ktorý urobil v sobotu večer, “zvýšia pravdepodobnosť, že Putin rozšíri vojnové ťaženie. Európania môžu proti tomu urobiť len jedno: konečne investovať do svojej vojenskej bezpečnosti v súlade s vážnosťou situácie”,“ uviedol denník.

Trumpovo pôsobenie, ktoré sa vyznačovalo jeho otvoreným obdivom k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, sa stalo takmer existenčnou výzvou pre NATO – organizáciu do veľkej miery kontrolovanú Spojenými štátmi.

Obavy spojencov

Perspektíva, že by sa Trump mohol vrátiť k moci, naďalej vyvoláva medzi spojencami hlboké obavy.

Stoltenberg bol chválený za svoje diplomatické schopnosti pri udržiavaní NATO pohromade počas Trumpových rokov. Bývalý nórsky premiér však odstupuje. Jeho nástupca bude pravdepodobne oznámený do stretnutia spojeneckých lídrov vo Washingtone na samite pri príležitosti 75. výročia založenia NATO, ktoré sa má konať v júli.

Podľa klauzuly o vzájomnej obrane NATO, článku 5 Zakladajúcej zmluvy, sa všetci spojenci zaväzujú pomôcť každému členovi, ktorý sa stane terčom útoku.

Tento článok bol aktivovaný len raz – Spojenými štátmi po útokoch z 11. septembra 2001.

Od februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, NATO uskutočnilo najväčšie vojenské posilňovanie od čias studenej vojny.