Moskva 19. júna 2018 (HSP/pravda/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)

Ruský portál pravda komentuje nedávne vyhostenie 40 radikálnych imámov z Rakúska a kladie si otázku či už má Rakúsko dosť agresívneho islamu, alebo konkrétne útočí proti predstaviteľom tureckého islamu. Čo stojí za zatvorením mešít v Rakúsku a deportácii 40 radikálnych imámov do Turecka – islamofóbia, alebo len snahy oslabiť tureckú islamistickú  lobby?

Rakúšania zatvorili 7 mešít  a vyhostili 40 agresívnych imámov z celkového počtu 260 imámov pôsobiacich v Rakúsku. Podľa rakúskeho premiéra Sebastiana Kurza ” politický islam s tendenciami radikalizovať spoločnosť nemá miesto v Rakúsku” a “Rakúsko je len na začiatku riešenia problémov s radikálnym islamom. Medzi zatvorenými mešitami je aj mešita vo Viedni, v ktorej sa stretávali tureckí ultranacionalisti z organizácie Šedí vlci, ďalšie mešity spravovali salafisti s Arabskej náboženskej spoločnosti.

Silné postavenie v Rakúsku má aj asociácia “Turecko islamský zväz kultúrnej a sociálnej spolupráce v Rakúsku. Táto organizácia má 60 mešít a takmer 100 tisíc členov. V Rakúsku je množstvo islamských škôlok, škôl a klubov. Nedávno Rakúšanov šokovalo vystúpenie moslimských tureckých detí, ktoré vo vojenských uniformách a so symbolmi Šedých vlkov skandovali “Nech sa preleje naša krv, len nech sa vzmáha islam”.

Rakúske aktivity vydráždili tureckého prezidenta Erdogana, ktorý pravidelne oslovuje aj tureckú menšinu v nemeckých krajinách. Turecko financuje proturecké mešity v nemeckých krajinách a Turci už kritizovali kroky Viedne. Označili rakúske aktivity za prejavy islamofóbie, rasizmu a diskriminácie, ktoré ohrozujú demokraciu v Rakúsku, zatvorenie mešít v Rakúsku považujú za agresiu a nedemokratický krok.

Ruský bezpečnostný expert Alexej Grišin uviedol, že každý štát musí sledovať na svojom území extrémistické hnutia a organizácie a musí na ich činnosť v prípade potreby aj reagovať. Ak nebude reagovať, extrémisti budú pokračovať vo svojich útokoch voči štátu a situácia sa ešte viac môže radikalizovať. Grišin je presvedčený, že Európa už začína byť unavená islamskou agresiou a odmieta aktivity islamskej lobby, ktoré využíva islam pre presadzovanie svojich komerčných, kultúrnych či politických cieľov. Podľa Grišina ide o prvú lastovičku v rámci boja proti radikálnemu islamu, ktorý sa v Európe etabloval v súvislosti s príchodom islamských imigrantov. Tí opustili svoje domovy najmä v Iraku, Sýrii, Afganistane, Líbyi z dôvodu, že Američania a “západní partneri” rozvrátili ich materské krajiny s cieľom presadiť svoje geopolitické plány a predstavy.

Podľa Alexeja Grišina je takisto ľahko čitateľná Erdoganova reakcia. Erdogan sa pripravuje na nové turecké prezidentské voľby a snaží sa vystupovať ako “otec tureckej štátnosti”. Aktivity Kurza a rast islamofóbie v nemeckých krajinách mu len pomôže získať u moslimského obyvateľstva v Turecku sympatie. Čo sa týka rakúskeho Sebastiana Kurza, ten plní len svoje predvolebné sľuby, rakúski voliči majú obavy z násilného prijímania imigrantov, neschopných a odmietajúcich prijať európske civilizačné hodnoty. (Príliv imigrantov podporujú liberáli a americké elity, ktoré potrebujú dostať EÚ do silne závislého postavenia od USA).

Ruský politológ  Mais Kurbanov označuje aktivity Sebastiana Kurza za otvorený prejav islamofobie. Oficiálne turecký islam nijaké vzťahy k Šedým vlkom nemá (Šedí vlci v minulosti spáchali aj atentát na pápeža Jána Pavla II.) Kurbanov si kladie otázku, prečo Rakúšania nevideli tento problém s radikálnym islamom skôr, napriek tomu, že tento problém existoval už od začiatku riadeného toku imigrantov do Európy. Podľa Kurbanova sa dnes zmenila situácia vo svete, takže sa zmenil aj vzťah Západu voči Erdoganovi.

Mais Kurbanov upozorňuje na skutočnosť, že radikálny islam a vahhábizmus sú v Turecku zakázané, v Európe sa však radikálny islam pomerne dravo presadzuje. Podľa Kurbanova v Európe sa už nachádza dostatok radikálnych islamistov, ktorí získali bojové skúsenosti počas konfliktov v Sýrii, Iraku, Líbyi či Afganistane a títo islamisti predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre Európu. Kurbanov je presvedčený, že v Európe môže opätovne vzrásť počet teroristických útokov a situácia sa môže radikalizovať. Väčšinová spoločnosť v odpovedi  bude požadovať zásahy voči radikálnym islamistom a terčom kritiky sa čoskoro môžu stať aj skupiny európskych liberálov, ktoré imigrantov v Európe vítali.

Podľa mienky oboch ruských expertov Kurbanova i Grišina je celkom možné, že v blízkej dobe môžeme očakávať vyostrenie vzťahov smerom k radikálnym islamistom vo väčšine štátov Európskej únie. Kurbanov však poukazuje na fakt, že islam nie je náboženstvo, ktoré by navádzalo k terorizmu a útokom, naopak islam nabáda k tolerantnosti, mieru a pokoju. Imigranti by do Európy neprúdili, keby americkí jastrabi nezničili kvôli vlastným geopolitickým plánom viaceré moslimské štáty,  neviedli teroristické útoky (vojenský útok bez vypovedania vojny možno považovať za teroristický akt), neporušovali medzinárodné zákony (v Sýrii sa Američania nachádzajú v rozpore s medzinárodným právom). Pritom obaja ruskí experti upozornili na skutočnosť, že radikálni islamisti z ISIS a iných organizácii v Sýrii predstavovali zástupnú armádu USA a dostávali štedrú vojenskú i finančnú pomoc v boji proti Asadovi. Až Rusko zničilo americkú zástupnú armádu a konsolidovalo pomery v Sýrii.

Islam samozrejme nepredstavuje religióznu a kultúrnu európsku tradíciu. Islam však v Európe v 21.storočí očakáva podľa viacerých expertov obdobie mohutného rozmachu, pretože kresťanstvo v Európe vymiera a primitívny materializmus, hedonizmus či rôzne gender ideológie nemajú dostatočný potenciál k tomu, aby dokázali nástup islamu v Európe zastaviť, práve naopak ich duchovná prázdnota a nedostatok sebareflexie len umožňuje islamu expandovať. Netreba zabúdať ani na to, že radikálni islamisti v prípade posilnenia vlastnej moci ako prvé terče budú vnímať homosexuálov, feministky a liberálov, ktorí paradoxne príliv moslimských imigrantov do krajín Európy vítali.

Je však celkom možné, že sa Rakúšania v Európe ako prví prebrali, spomenuli si na rok 1683, kedy zastavili expanziu islamu do Európy a v Rakúsku sa tak prejavili znova nové príznaky obranného inštinktu, zbaveného zbytočných kultúrnych a politických sentimentov.