Silvio Berlusconi je síce členom pravicovej vládnej koalície Giorgie Meloniovej, ale v otázke Ukrajiny sú medzi nimi vážne rozpory, pričom ich rozdielne názory na ukrajinského lídra a na to, ako by sa Taliansko malo angažovať v konflikte, vyúsťujú do ostro kritických verejných vyhlásení.

Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi, ktorý sympatizoval s Ruskom dávno pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine vo februári minulého roka, nedávno verejne kritizoval rozhodnutie talianskej premiérky postaviť sa na stranu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

“Keby som bol premiérom, nikdy by som nešiel hovoriť so Zelenským,” povedal líder Meloniovej koaličného partnera Forza Italia talianskym médiám po hlasovaní v regionálnych voľbách, ktoré vyhrala pravicová koalícia. Namiesto ruského prezidenta Vladimira Putina obvinil ukrajinského prezidenta z pokračujúceho konfliktu v celej krajine.

“Stačilo by, keby prestal útočiť na dve autonómne republiky Donbasu, ale to by sa nikdy nestalo, takže správanie tohto pána hodnotím veľmi, veľmi, veľmi negatívne,” dodal Berlusconi.

Otázka Ukrajiny je už dlho sporným bodom v rámci koalície, pričom politickí analytici tvrdia, že to bola jedna z najrozporuplnejších otázok, ktorým čelila vláda pri svojom vzniku.

“Viete, že môžete počítať s našou vernou podporou veci slobody,” povedala novozvolená talianska premiérka Giorgia Meloniová ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému krátko po svojom volebnom úspechu v septembri minulého roka.

Po piatich mesiacoch tento prísľub zopakovala počas pondelkovej návštevy poľského hlavného mesta Varšava pred svojou cestou do Kyjeva a zdôraznila, že humanitárna, finančná a vojenská podpora Talianska krajine, ktorá už takmer rok bojuje proti ruskej agresii, bude pokračovať.

Meloniová vedie stranu Bratia Talianska (FdI), ktorá je najväčšou stranou v talianskej vládnej koalícii. Zatiaľ čo ona naďalej dodržiava líniu, ktorá sa očakáva od “mainstreamových” európskych lídrov, a sľubuje Zelenskému neochvejnú podporu, predovšetkým v snahe získať si uznanie západných partnerov, ktorí spočiatku pochybovali o jej volebnom víťazstve, jej koaliční partneri prejavujú podstatne menšie nadšenie pre ukrajinskú otázku, ako to dokazujú nedávne verejné vyjadrenia.

Na otázku novinára mimo kamery, či podporuje názor svojej premiérky, že primeranú mierovú dohodu na Ukrajine možno dosiahnuť len vtedy, ak budú obe strany rovnako vojensky vybavené, Berlusconi odpovedal: “Nie,” a vyzval amerického prezidenta Joea Bidena, aby vytvoril Marshallov plán na obnovu Ukrajiny pod podmienkou okamžitého zastavenia paľby. V rámci pôvodného Marshallovho plánu poskytli USA európskym štátom dlhodobé pôžičky na obnovu ich infraštruktúry a stimuláciu ich ekonomík po druhej svetovej vojne.

“Americký prezident by si mal vziať Zelenského bokom a povedať mu: ‘Som ochotný na konci vojny vytvoriť Marshallov plán na obnovu Ukrajiny. Marshallov plán vo výške 6, 7, 8, 9 miliárd dolárov pod jednou podmienkou, že zajtra nariadite zastavenie paľby, pretože od zajtra vám už nedáme žiadne doláre a nedáme vám žiadne zbrane. Iba niečo také presvedčí tohto pána, aby súhlasil s prímerím,” dodal Berlusconi.

Stojí za zmienku, že Berlusconi je dlhoročným známym ruského prezidenta. V októbri líder strany Forza Italia prezradil, že si napriek prebiehajúcej vojne na Ukrajine vymenili “milé listy” a Putin mu k narodeninám poslal 20 fliaš vodky. V jednom takomto liste mu údajne Putin povedal, že je pre ruského lídra “číslo jeden medzi jeho piatimi najlepšími priateľmi”.

Ako včera informoval Remix News, Berlusconiho práve zbavili viny za jeho úlohu v takzvaných “bunga-bunga” večierkoch, pričom súdne procesy sa ťahali roky. V článku Remix News sa podrobne uvádza, že existujú dôkazy, že taliansky súdny systém bol proti bývalému premiérovi vyzbrojený, aby ho zbavil moci, a to aj na základe pokynov západných krajín, ako sú Spojené štáty. Tieto krajiny ho údajne považovali za hrozbu pre liberálne záujmy Západu pre jeho názory na Putina, líbyjského Kaddáfího a Irán.

V akej pozícii sa nachádza Salvini?

Zatiaľ čo Meloniová a Berlusconi sa zdajú byť, aspoň verejne, na opačných koncoch spektra, pokiaľ ide o Ukrajinu, tretí hlavný hráč pravicovej koalície je niekde uprostred. Matteo Salvini, líder strany Liga, ktorej jadro voličskej podpory po neúspešnom pôsobení vo vláde v posledných voľbách utieklo ku Giorgii Meloniovej, často kritizoval reakciu Západu na vojnu na Ukrajine, a hoci má tento pravicový ohnivák údajne väzby na Rusko, zdržal sa akýchkoľvek verejných vyhlásení, ktoré by boli také odvážne ako Berlusconiho.

Salvini bol skeptický voči protiruským sankciám, ktoré uvalili západní spojenci. Veľkú časť svojej kritiky však vyslovil ešte pred volebným úspechom talianskych konzervatívcov koncom septembra minulého roka.

“Musíme brániť Ukrajinu? Áno,” povedal Salvini. “Ale nechcel by som, aby sankcie poškodili viac tých, ktorí ich uvaľujú, ako tých, ktorých zasiahli,” upozornil začiatkom toho mesiaca.

“Ak sa dostaneme do vlády, zmeníme spojenectvo? Nie. Zostávame hlboko, hrdo a pevne zakorenení v slobodnom a demokratickom Západe, ktorý je proti vojne a agresii,” tvrdil vtedy Salvini. Líder Ligy bol od nástupu pravicovej koalície k moci oveľa zdržanlivejší.

Salviniho postoj možno považovať za zhodný s európskymi lídrami, ako je maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý je dlhodobo verejným odporcom protiruských sankcií, ktoré majú negatívny vplyv na život Európanov.

“Najprv som si myslel, že sme sa len strelili do nohy, ale teraz sa zdá, že sa európska ekonomika strelila do pľúc, a preto teraz lapá po dychu,” povedal Orbán o prístupe Západu k ruským sankciám v júli minulého roka a svoj názor nezmenil.

Napriek tomu, že lídri troch hlavných koaličných partnerov majú na riešenie ukrajinskej otázky výrazne odlišné názory, rozdiely v názoroch neviedli k nepriaznivým volebným výsledkom. Pravicová aliancia totiž začiatkom tohto mesiaca zvíťazila v regionálnych voľbách v Lombardii a Laziu, pričom si udržala kontrolu nad prvým z nich a v druhom prevzala kontrolu od ľavého stredu.

Berlusconiho poslednými výrokmi sa však začínajú prejavovať trhliny v otázke Ukrajiny a existujú dva spôsoby, ktorými by sa takýto zlom mohol uberať. Prvou je politický rozpad pravicovej aliancie, ktorá bola doteraz pomerne súdržná a efektívna. Prípadne by Berlusconiho výroky, ktoré západný mainstream považuje za neprijateľné, mohli v skutočnosti pomôcť zlepšiť imidž Giorgie Meloniovej v očiach pôvodne skeptických západných lídrov.

Čím viac sa Meloniová dištancuje od výrokov svojich koaličných partnerov a celým srdcom zdvojnásobí podporu Talianska Ukrajine, tým viac si podopiera svoj imidž umiernenej, jednej z bandy, a tým väčšiu voľnosť by možno mohla mať u svojich európskych partnerov, pokiaľ ide o jej konzervatívne domáce reformy vrátane otázky riešenia nelegálneho prisťahovalectva.