Právne vety:

Prokurátor za povinnosť, ktorú mal obvinený úmyselne za krízovej situácie nesplniť, považuje porušenie ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 290 zo dňa 09.12.2021, podľa ktorej sa uzatvárajú všetky prevádzky poskytujúce služby a maloobchodné prevádzky.

S uvedeným názorom sa krajský súd nestotožnil, pretože ustanovením § 2 ods. 1 vyhlášky č. 290 nebola žiadnemu adresátovi tejto právnej normy uložená povinnosť akú predpokladá skutková podstata prečinu podľa § 290a ods. 1 Tr. zák., ale bol uložený zákaz, resp. obmedzenie v práve sa zhromažďovať.

Obvinený XY teda porušil obmedzenie, resp. zákaz smerujúci k zabráneniu v zhromažďovaní osôb, ale neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by za núdzového stavu bola orgánmi verejnej moci uložená na ochranu života a zdravia osôb.

Len porušenie určitého zákazu však nenapĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu podľa § 290a ods. 1 Tr. zák., pretože túto napĺňa iba porušenie uloženej povinnosti.

1To/55/2022

U Z N E S E N I E

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a sudcov Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Jána Goliana, PhD., v trestnej veci obvineného XY pre prečin porušovania povinnosti za krízovej situácie podľa § 290a ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/112/2021 zo dňa 17.12.2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.septembra 2022 takto

r o z h o d o l:

I.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/112/2021 zo dňa 17.12.2021.

II.

Podľa § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por., § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. per analogiam súd trestnú vec obvineného XY, nar…., stíhaného na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I pre prečin porušovania povinnosti za krízovej situácie podľa § 290a ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 15. 12. 2021 v presne nezistenom čase najneskôr do 16.50 hod. v Bratislave na Ž ulici č… úmyselne za krízovej situácie nevykonal povinnosť uzatvorenia prevádzok uloženú orgánmi verejnej moci na ochranu života a zdravia osôb z dôvodu pandémie COVID-19, konkrétne Vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR č. 290 zo dňa 09. 12. 2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok, a to na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 735 zo dňa 08. 12. 2021 k návrhu na aktualizáciu opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, čím uvedeným konaním počas krízovej situácie nevykonal povinnosti, uložené mu prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov orgánov verejnej moci prijatých na ochranu života a zdravia osôb, a to tým, že mal aj napriek zákazu otvorené vnútorné priestory svojej prevádzky s názvom „X“, v ktorých podával zákazníkom rôzne alkoholické a nealkoholické nápoje a umožňoval ich konzumáciu v interiéri predmetnej prevádzky,

postupuje

na prejednanie a rozhodnutie Regionálnemu Úradu zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave, pretože skutok nie je trestným činom, ale mohlo by sa jednať o priestupok, alebo iný správny delikt.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I rozhodol podľa § 241 ods. 1 písm. b) Tr. por. tak, že trestnú vec obvineného XY, nar….., ktorý je stíhaný pre prečin porušovania povinnosti za krízovej situácie podľa § 290a ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 2Pv/295/21, postúpil na prejednanie a rozhodnutie Regionálnemu Úradu zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave, pretože skutok nie je trestným činom, ale mohlo by sa jednať o priestupok, alebo iný správny delikt.

Voči predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti prokurátor poukazuje na to, že s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.12.2021, ktorým v zmysle § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. trestnú vec obvineného XY, nar…., stíhaného pre prečin porušovania povinnosti za krízovej situácie podľa § 230a ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 16.12.2021, sp. zn. 2Pv/295/21, postupuje na prejednanie a rozhodnutie Regionálnemu Úradu zdravotníctva Bratislava sa nestotožňuje. Poukázal na to, že okresný súd sa vo svojom rozhodnutí opiera o názor, že vyhláškou č. 290 zo dňa 09.12.2021 uložený zákaz podľa § 48 ods. 4 písm. e) zák. č. 355/2007 Z.z. v nadväznosti na ČI. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z.z., neuzatvorením prevádzky došlo k porušeniu uloženého zákazu, čo však nenapĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu podľa g 290a ods. 1 Tr. zák., pretože túto napĺňa len porušenie uloženej povinnosti. Prokurátor má za to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania je pritom možné s určitosťou konštatovať, že dňa 15.12.2021 obvinený za krízovej situácie vedome porušil ustanovenia vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zo dňa 09.12.2021 tým, že v priestoroch svojej prevádzky poskytoval pohostinné služby svojim zákazníkom, a má za to, na rozdiel od názoru Okresného súdu Bratislava I, že naplnil všetky zákonné znaky prečinu porušovania povinnosti za krízovej situácie podľa § 290a ods. 1 Tr. zák., nakoľko úmyselne odoprel vykonanie opatrenia, ktorých cieľom bolo zamedzenie zhoršenia zlej pandemickej situácie. Na základe tohto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, ktorým dňa 17.12.2021 podľa § 280 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I a vec vrátil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.

Podľa § 290a ods. 1 Tr. zák., kto za krízovej situácie odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je čiastočne dôvodná, avšak z iných dôvodov než uvádza prokurátor vo svojej sťažnosti.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi napadnutého uznesenia v tom smere, že vo veci nejde o trestnoprávnu problematiku. Napriek tomu muselo byť napadnuté uznesenie v sťažnostnom konaní zrušené, nakoľko sudca pre prípravné konanie opomenul uviesť do výrokovej časti napadnutého uznesenia skutok, o ktorom rozhodol a ktorý postupuje na prejednanie priestupku. Týmto postupom sudcu pre prípravné konanie sa výrok napadnutého uznesenia dostal do rozporu s ustanovením § 176 ods. 1 písm. c) Tr. por. podľa, ktorého výrok uznesenia obsahuje uvedenie zákonných ustanovení, ktoré boli použité, a ak ide o rozhodnutie vo veci samej, aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu. Alebo povedané inak, hoci išlo o meritórne uznesenie, v rozpore so zákonom neobsahovalo vo výrokovej časti skutok, pre ktorý sa trestné konanie vedie, pričom nie je postačujúce, ak sa skutok uvedie len do odôvodnenia uznesenia. Vzhľadom k uvedenému nebolo možné ponechať napadnuté uznesenie v platnosti. Sťažnostný súd toto pochybenie súdu prvého stupňa napravil sám tak, že napadnuté uznesenie zrušil a nanovo sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Z dôvodu absencie výslovnej právnej úpravy v odvolacom konaní postupoval krajský súd analogicky podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por., ktoré umožňuje odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec postúpiť na prejednanie priestupku, či iného správneho deliktu príslušnému orgánu. Podľa názoru krajského súdu tu ide o tzv. medzeru v práve, ktorú je možné vyplniť za použitia analógie, pretože ak niečo platí pre určitú skutočnosť (oprávnenie krajského súdu zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a postúpiť vec na prejednanie priestupku), musí platiť to isté aj na skutočnosť podobnú (oprávnenie krajského súdu zrušiť meritórne uznesenie súdu prvého stupňa a postúpiť vec na prejednanie priestupku). Napokon, uznesenie o postúpení trestného stíhania, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou prokurátora, má fakticky rovnaké účinky pre obvineného ako oslobodzujúci rozsudok a preto ho môže odvolací súd sám nahradiť svojim meritórnym rozhodnutím a to rozhodnutím o postúpení trestnej veci na prejednanie priestupku. Možno tu využiť aj argumentum a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu), t. j. ak krajský súd môže zrušiť rozsudok a sám postúpiť vec inému orgánu, potom celkom určite môže zrušiť aj uznesenie o postúpení trestného stíhania z formálnych dôvodov a sám rozhodnúť o postúpení veci na prejednanie priestupku. Navyše, bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti trestného konania, ak by krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu len z dôvodu, aby ten vypracoval prakticky totožné uznesenie o postúpení veci, ktoré by doplnil len o skutok vo výrokovej časti uznesenia.

Vzhľadom k tomu, že napadnuté uznesenie muselo byť zrušené, nemôže krajský súd len v stručnosti poukázať na jeho vecne správne závery, keďže jeho zrušením už ide o neexistujúce rozhodnutie, ale musí ich uviesť opätovne, nakoľko si ich v celom rozsahu osvojil. V tomto smere teda krajský súd poukazuje na nasledovné skutočnosti, ktoré boli relevantné pre jeho rozhodnutie o postúpení veci na prejednanie priestupku:

Z obsahu predloženého vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinený bol prevádzkovateľom podniku „X“ na Ž ulici, pričom dňa 15.12.2021 dovolil, aby sa v interiéri jeho prevádzky zdržiavali traja zákazníci, ktorí tam konzumovali alkoholické a nealkoholické nápoje. Uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že uznesením vlády Slovenskej republiky č. 695 zo dňa 24.11.2021 bol dňom 25.11.2021 na obdobie 90 dní vyhlásený na celom území SR núdzový stav podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z., v súvislosti s ktorým, z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19, bolo vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR č. 290 zo dňa 09.12.2021 (§ 2 ods. 1 vyhlášky) nariadené opatrenie, že sa uzatvárajú všetky prevádzky poskytujúce služby a maloobchodné prevádzky.

Na účely posúdenia trestnoprávnej zodpovednosti obvineného bolo nutné posúdiť, či obvinený za krízovej situácie úmyselne nevykonal povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z.z., alebo na jeho základe, ktorá by bola uložená za účelom ochrany života a zdravia osôb tak, ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie § 290a ods. 1 Tr. zák. Je pritom nepochybné, že dňa 15.12.2021 už trval na celom území Slovenskej republiky núdzový stav vyhlásený uznesením vlády SR č. 695 zo dňa 24.11.2021, pričom tento bol vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie.

V tomto smere je nevyhnutné poukázať na to, že vyhlásenie núdzového stavu upravuje ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. Táto právna norma zároveň upravuje možnosti obmedzovania základných práv a slobôd a ukladanie povinností na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky.

Dikcia čl. 5 predmetného ústavného zákona diferencuje medzi pojmom obmedzenie a pojmom povinnosť.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného ústavného zákona, v čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písm. j).

Zákonne je teda upravená možnosť počas núdzového stavu:

a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto,

b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, poskytovania sociálnych služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,

e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,

g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu,

h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,

j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo.

Prokurátor za povinnosť, ktorú mal obvinený úmyselne za krízovej situácie nesplniť, považuje porušenie ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 290 zo dňa 09.12.2021, podľa ktorej sa uzatvárajú všetky prevádzky poskytujúce služby a maloobchodné prevádzky.S uvedeným názorom sa krajský súd nestotožnil, pretože ustanovením § 2 ods. 1 vyhlášky č. 290 nebola žiadnemu adresátovi tejto právnej normy uložená povinnosť akú predpokladá skutková podstata prečinu podľa § 290a ods. 1 Tr. zák., ale bol uložený zákaz, resp. obmedzenie v práve sa zhromažďovať.

Podľa § 5 ods. 4 písm. k) zák. č. 355/2007 Z.z. úrad verejného zdravotníctva nariaďuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 a opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

Úrad verejného zdravotníctva má teda právomoc nariaďovať opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 zák. č. 355/2007 Z.z.

Podľa § 48 ods. 4 zák. č. 355/2007 Z.z. úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú:

e) zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb.

Opatrenie podľa ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 290 zo dňa 09.12.2021, bolo nepochybne vydané na základe § 48 ods. 4 písm. e) zák. č. 355/2007 Z.z., pričom v samotnom zákone je formulované ako zákaz, resp. obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu. Toto opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR teda možno subsumovať pod obmedzenie, resp. zákaz zhromažďovania v zmysle čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. Obvinený XY teda porušil obmedzenie, resp. zákaz smerujúci k zabráneniu v zhromažďovaní osôb, ale neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by za núdzového stavu bola orgánmi verejnej moci uložená na ochranu života a zdravia osôb.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vyhláškou č. 290 zo dňa 09.12.2021 bol uložený zákaz podľa § 48 ods. 4 písm. e) zák. č. 355/2007 Z.z. v nadväznosti na čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z.z., pričom neuzatvorením prevádzky došlo k porušeniu uloženého zákazu. Porušenie tohto zákazu však nenapĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu podľa § 290a ods. 1 Tr. zák., pretože túto napĺňa len porušenie uloženej povinnosti.

Ústavný zákon č. 227/2002 Z.z. v čl. 5 ods. 3 písm. b) pritom predpokladá, že za núdzového stavu môžu byť ukladané pracovné povinnosti na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, poskytovania sociálnych služieb, vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd. Pracovné povinnosti podľa čl. 5 ods. 3 písm. b) ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. môžu byť fyzickým osobám za núdzového stavu ukladané na základe zákona č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Až porušenie takejto pracovnej povinnosti uloženej orgánmi verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva by mohlo napĺňať formálne znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.

Konanie obvineného, ktorý nerešpektoval uložené obmedzenie podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 290 zo dňa 09.12.2021 preto môže byť posúdené prípadne iba ako iný správny delikt podľa § 57 ods. 33 písm. b) zák. č. 355/2007, na ktorého prejednanie je príslušný Regionálny Úradu zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave. Z uvedeného dôvodu, keďže konanie obvineného nenapĺňa zákonné znaky stíhaného trestného činu, rozhodol krajský súd o postúpení veci.

Sťažnostný súd teda uzatvára, že skutok uvedený v skutkovej vete tohto uznesenia sa stal a existuje aj dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. Aj napriek uvedenému konštatovaniu však sťažnostný súd konštatuje a opakuje, že konanie obvineného, ktorý nerešpektoval uložené obmedzenie podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 290 zo dňa 09.12.2021 môže byť posúdené iba ako podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. b) zák. č. 355/2007, na ktorého prejednanie je príslušný Regionálny Úradu zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave.

K sťažnostným námietkam prokurátora je potrebné uviesť, že svoj nesúhlasný názor s napadnutým uznesením v podanej sťažnosti nepodložil žiadnou právnou argumentáciou. Sťažnostnému súdu nie je zrejmé, ktorá okolnosť podľa prokurátora spôsobuje, že by žalovaný skutok mal byť posúdený ako trestný čin, respektíve, čo konkrétne z argumentácie sudcu pre prípravné konanie je nesprávne. Z podanej sťažnosti vyplýva len to, že sa prokurátor s názorom súdu nestotožňuje a k tomu uvádza, že obvinený vedome porušil vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva. Túto skutočnosť však nespochybňoval ani sudca pre prípravné konanie v napadnutom uznesení a nespochybňuje ju ani sťažnostný súd. Prokurátor v tomto smere iba stroho uviedol, že má za, že uvedeným skutkom došlo k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného prečinu, avšak neuviedol žiadne okolnosti, o ktoré by svoj právny názor oprel a na ktoré by mohol podrobnejšie reagovať krajský súd.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom, je však možné, že bude príslušným orgánom vyhodnotený ako iný správny delikt, a preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Krajský súd v Bratislave

dňa 22. septembra 2022