Človeku je delfín známy odpradávna. Niekoľko desiatok rokov sme si vedomí zvláštnej schopnosti delfína, nazývanej echolokácia. Elegantné tvory právom považujeme za pánov oceánu – sú inteligentné, pohyblivé, priateľské. Predstavujú dokonca istú záhadu evolúcie. Zoológovia hovoria, že sa do mora dostali druhotne, nevie sa, čo ich donútilo odísť zo súše či to spôsobil nedostatok potravy, alebo veľké množstvo suchozemských nepriateľov. Nie je ani príliš isté, ktorého suchozemského tvora má delfín za predka. Možno robí ľudstvo chybu, keď pátra po mimozemskom živote vo vesmíre. Nevylučuje sa, že sa nám predvádza v celej svojej nádhere pred našim nosom.

Vyzerá absurdne, žeby mohli byť delfíny príbuznými našich kráv a kôz? Len tak pre zaujímavosť: do čeľade dugongovitých (moroňovitých) z rádu sirén (ochechule) patrila tiež Stellerova morská krava, známa tiež ako kôrokožec bezzubý (vyhubený), ktorá na predných plutvách mala dokonca malé zakrpatené kopýtka; chvostová plutva sa podobala veľrybím. Skutočná evolúcia delfínov a veľrýb zostáva tajomstvom, skrytým v hĺbke geologických epoch.

Zatiaľ sa nevysvetlilo, prečo delfíny cítia potrebu, družiť sa s človekom. Delfíny zjavne fascinujú tehotné ľudské samice, ženy vôbec… Tento fenomén zachytili v piesni k filmu Stopárov sprievodca po Galaxii.

Nejasné je priateľstvo delfína k človeku. Delfín skákavý má v čeľustiach 88 tesákovitých zubov, pripomínajúcich zuby tigra. Delfíny nie sú pritom ľuďom nebezpečné, dokonca koľkokrát zachránia topiaceho sa človeka. Delfíny trpezlivo znášajú aj laboratórne testy, hoci v prírode sa vedia úspešne brániť aj žralokom. No nie je toto tiež záhada?

Delfíny netrpia kesonovou chorobou. Sú výbornými potápačmi. Že sa im páčia ženy, pozri video (3.31 sec).

Nami spomenutí (sexuálne náruživí) “páni oceánov“ sa vedia ponárať do hĺbky 300 metrov bez známky kesonovej (dekompresnej) choroby. Priemerný delfín hravo zadrží dych na 15 minút, z veľkých hĺbok dokáže vyplávať promptne na hladinu. Vedci konštatujú, že červené krvinky veľrýb, ale aj svalová bielkovina myoglobin, na seba úžasne viažu kyslík, čo delfíny skvele využívajú.

Jedným z najväčších delfínich tajomstiev je, ako tento cicavec prežíva bez sladkej vody.

Ak je delfín cicavec, potom nie je jasné, ako dokáže prežiť bez sladkej vody. Najskôr vodu získava z rýb či odbúravaním telesného tuku. Hoci žije delfín vo vode, má vodný metabolizmus, podobný púštnym živočíchom, ktorí musia prežiť bez priameho zdroja vody. Samice spia nad vodou, samce pod vodou. Ako to, že sa neutopia?

Pozoruhodné komunikačné schopnosti. Delfíny, keď randia, “štekajú“… V akvaparkoch zabávajú ľudí tým, ako sa hrajú so vzduchovými kolesami…

Nepoužívajú pravé hlasivky, ale svaly a rezonátory hlavy. Strategicky udržujú “ticho v éteri“ ak sú blízko dravé kosatky. Pokusne “rozsadené delfíny“, ktoré sa nevidia, ale počujú, spolu reálne hovoria. Každý delfín má vlastný volací signál: “Haló, to som ja!” Keď je delfínovi zle alebo má radosť, mierne modifikuje volačku. Volačka sa čiastočne zhoduje s menom matky. Jazyk delfínov je plný emócií. Musia sa stále hrať a baviť sa, keď nelovia. Nespokojný delfín búcha chvostom o vodnú hladinu (paraverbálny fenomén) – môže tiež vyfukovať veľa bublín (delfíny majú len jeden dýchací otvor). Pri ohrození vydá delfín dynamické lusknutie (cvaknutie). Randiaci “poštekáva“. Tým informácie o delfínoch mimoriadnosťou zďaleka nekončia.

Delfíny ovplyvnili námornú techniku: lode používajú echoloty a hydroakustické stanice, sonary

Delfín počuje tiež veľmi slabé zvuky na pozadí všetkého hlučného chaosu podmorskej reality. Počuje aj slabé echo, bez toho, aby mu prekážala komunikácia iných delfínov či ich echolokačný prieskum. Neohlušujú ho pritom pulzy, ktoré vydáva on sám ani večne šumiace more so všetkou faunou. Rôznorodé ozveny od morského dna či samotnej vodnej masy mu tiež neprekážajú. Schopnosť akustickej selekcie sa vo svetovej literatúre nazýva “cocktail party effect“ a vyžaduje binaurálnu participáciu oboch uší tvora.

Delfín uši zvláda “zatvárať“ a “otvárať“, a to vtedy, keď očakáva odrazené echo, predtým vyslaných echolokačných impulzov. Vďaka tomu klesá jeho vnímavosť k možným ruchom. Tento jav sa nazýva delfíni stroboskopický auditívny efekt.

Delfíni mozog musí mať úctyhodný výkon, aby zvládol tento zložitý proces. Vedci popísali dva typy sluchu, ktorými disponuje – lokátorový a “normálne“ priestorovo perimetrový. K delfíniemu až 30 cm “chápavému“ penisu sa radšej viac nebudeme vyjadrovať lebo by tu všetci páni zosineli závisťou.

Delfíny nám ukazujú, že by sme nemali strácať kontakt s prírodou a nemali by sme zanedbávať svoje telá. Je smutné, že Medzinárodná zdravotnícka organizácia dokonca znížila normu, koľko spermií má byť v ejakuláte súčasného “zdravého“ muža. To máme za naše civilizačné stresy…