20:05 – Vo väčšine krajín sveta, v ktorých sa uskutočnil prieskum Pew Research, je počet tých, ktorí Zelenskému nedôverujú, vyšší ako počet tých, ktorí ukrajinskému prezidentovi dôverujú.

Prieskum sa uskutočnil v 35 krajinách a v 20 z nich Zelenskému viac nedôverujú ako dôverujú.

Lídrami z hľadiska nedôvery sú Maďarsko (83 nedôveruje, 14 dôveruje) a Grécko (72:14).

Na tomto zozname sú aj dve krajiny G7, Taliansko (60:39) a Francúzsko (53:43).

Okrem toho sa medzi “nedôverujúcimi” nachádzajú štáty ako Turecko (60:31), Južná Afrika (42:20), Brazília (54:29) a Argentína (49:30).

Lídrom v dôvere je Švédsko (80 dôveruje, 14 nedôveruje), za ktorým nasleduje Veľká Británia (72:27) a Holandsko (66:31).

Do zoznamu sa dostali aj Japonsko (63:34), Austrália (62:32) a Nemecko (54:44).

Skóre USA je 48:39 v prospech “dôverujúcich”.

India (28:27 v prospech “dôverujúcich”) a Španielsko (48:46 v prospech “dôverujúcich”) sú na tom takmer rovnako.

19:45 – Na summite NATO zaznejú “dobré správy” o dodatočnej protivzdušnej obrane pre Ukrajinu.

Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí agentúre povedal, že jeho krajina očakáva počas samitu NATO niekoľko nových oznámení o systémoch protivzdušnej obrany.

“Počuli ste, že Ukrajinci sa usilujú o ďalšie systémy Patriot alebo podobné systémy. A myslím si, že v tejto oblasti máme pre nich ďalšie dobré správy,” dodal.

Zdroj agentúry nezverejnil žiadne podrobnosti.

19:40 – Ak Trump zvíťazí v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, zastaví rozširovanie NATO na východ vrátane Ukrajiny a Gruzínska.

Píše o tom denník Politico s odvolaním sa na svoje zdroje.

“V rámci doteraz neoznámeného plánu týkajúceho sa Ukrajiny predpokladaný republikánsky kandidát uvažuje o dohode, v ktorej sa NATO zaviaže nerozširovať sa na východ – najmä na Ukrajinu a do Gruzínska – a rokuje s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o tom, koľko ukrajinského územia si Moskva môže ponechať, uvádzajú ďalší dvaja experti na národnú bezpečnosť, ktorí podporujú Trumpa,” píše publikácia.

Uvádza sa tiež, že Trump môže zrušiť bezpečnostné záruky pre krajiny aliancie, ktoré na obranu vynakladajú menej ako 2 % HDP.

Politico zároveň poznamenáva, že stále hovoríme o návrhu, nie o hotovom riešení.

Samotný Trump ani jeho predstavitelia nepotvrdili existenciu plánov na zrušenie rozširovania NATO.

18:55 – Lukašenko komentoval vyhlásenia svojich generálov o hromadení vojsk AFU na hraniciach s Bieloruskom.

Uviedol, že sa tam “nedeje nič zvláštne”.

“Naši susedia sa v posledných dňoch veľmi aktivizovali. A naša armáda si to okamžite všimla. V žiadnom prípade by sme nemali dovoliť akúkoľvek eskaláciu a akékoľvek zhoršenie situácie. Chcem, aby to ukrajinské vedenie počulo,” povedal bieloruský prezident.

Poznamenal, že “NATO nechce ukončiť vojnu na Ukrajine a chce zatiahnuť Bielorusko do bojov. Ubezpečil však, že to nedovolí.

“Garantujem vám, že nedovolíme žiadne strety na hraniciach s Ukrajinou. K nim nedôjde,” povedal Lukašenko.

Zároveň uviedol, že protivzdušná obrana a vzdušné sily Bieloruska boli uvedené do vysokej pohotovosti. Podľa neho boli do pozície uvedené raketové systémy Polonez a Iskander.

18:00 – Zástupca vedúceho OP Ihor Žovkva sa vyjadril k Orbánovmu návrhu Zelenskému zastaviť paľbu a začať mierové rokovania.

V televíznom vysielaní telemostu povedal, že Orbánov nápad je “ruským rozprávaním a Ukrajina takéto veci odmieta”. A spýtal sa Žovkva, aká bude reakcia Bánkvy.

Jermakova zástupkyňa však neodpovedala tak kategoricky. A ani raz priamo neuviedla, že Orbánov návrh je neprijateľný.

“Poviem vám, že to nie je prvá krajina, ktorá hovorí o tomto možnom scenári. Ukrajinský prezident si vypočul svojho partnera, ale v odpovedi mu načrtol svoj postoj. Pozícia Ukrajiny, ako ste správne povedali, je úplne jasná, zrozumiteľná a známa,” povedal zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie.

Spresnil však, že “nejde len o ruský príbeh”. Podľa Žovkva “takéto procesy nemožno vnímať odtrhnuto”.

Ďalej načrtol, že plánom Ukrajiny je do druhého samitu vypracovať v spolupráci s ďalšími krajinami plán urovnania, ktorý bude následne navrhnutý Rusku.

Na základe tejto odpovede Kyjev neuvažuje o možnosti vyhlásiť prímerie, kým sa na druhom “mierovom samite” nezačnú rozhovory s Ruskom.

17:05 – Úrady litovského hlavného mesta nakupujú “dračie zuby” a protitankové ježky na ochranu mesta.

Oznámil to primátor Vilniusu Valdas Bencunskas, píše Delfi.

Podľa primátora v prvom rade považujú mestské orgány za potrebné inštalovať prostriedky zabraňujúce mobilnému pohybu vojenskej techniky na prístupe k Vilniusu.

“Vilnius je hlavné mesto, takže je cieľom a cieľom č. 1,” vysvetlil Bencunskas dôvody takýchto opatrení.

16:15 – Štátny tajomník Blinken opísal, ako USA vnímajú úspech Ukrajiny na konci vojny.

“Čo je úspech? Myslím si, že pre nás je úspech veľmi jasný. Je to Ukrajina, ktorá je silnou, úspešnou krajinou, ktorá je čoraz viac integrovaná so Západom, a krajina, ktorá sa dokáže postaviť na vlastné nohy z vojenského, hospodárskeho a demokratického hľadiska,” povedal v Brookings Institution.

Návrat území v rámci hraníc z roku 1991 Blinken vo svojom zozname toho, čo chápe ako úspech po vojne, nespomenul.

15:20 – Situácia na fronte 2. júla 2024

14:30 – Orbánovo vyhlásenie , v ktorom navrhuje Zelenskému “ísť opačným smerom” a zastaviť paľbu.

“Vojna, v ktorej teraz žijete, veľmi intenzívne ovplyvňuje aj bezpečnosť Európy. Veľmi si vážime všetky iniciatívy prezidenta Zelenského v záujme mieru. Povedal som pánovi prezidentovi, že tieto iniciatívy si vyžadujú veľa času. Vzhľadom na pravidlá medzinárodnej diplomacie sú veľmi komplikované. Požiadal som pána prezidenta, aby sa zamyslel nad tým, či nie je možné ísť trochu inou cestou, prímerím a potom pokračovať v rokovaniach,” povedal maďarský premiér v Kyjeve.

Súdiac podľa tohto vyhlásenia maďarský premiér navrhuje, aby sa začali rokovania s Ruskou federáciou, zastavili paľbu na oboch stranách a potom pokračovali v rokovaniach.

Moskva predtým uviedla, že počas trvania rokovaní paľbu nezastaví.

14:00 – Ukrajina si “nemôže dovoliť” takéto straty na lietadlách v dôsledku útokov na letiská.

Píše o tom Forbes po včerajšom útoku na Mirhorod, kde boli zasiahnuté bojové lietadlá Su-27.

Publikácia uvádza, že za posledných deväť mesiacov bolo na zemi zasiahnutých najmenej päť lietadiel. A to aj vo frontových mestách Mirgorod a Dolgincevo.

Forbes konštatuje, že ak sa lietadlá F-16 a Mirages nachádzajú aj na otvorených letiskách v blízkosti frontu, budú rovnako zraniteľné ako sovietske lietadlá.

13:28 – Zelenskyj potvrdil, že s Orbánom diskutovali o tom, “ako priblížiť spravodlivý a trvalý mier”.

Na videozázname, ktorý zverejnila OP, Orbán na začiatku stretnutia Zelenskému hovorí, že chce počuť “vašu víziu šancí na mier”.

Po stretnutí Orbán uviedol, že Zelenskému ponúkol prímerie, aby mohol začať rokovania s Ruskom. Čo Zelenskyj odpovedal, zatiaľ nie je známe.

Lídri sa tiež dohodli na otvorení prvej ukrajinskej školy v Maďarsku na náklady Budapešti.

13:22 – Ukrajinské vzdušné sily tvrdia, že 1. júla lietadlo zasiahlo muničný sklad na Kryme.

Deň predtým ruské “úrady” tvrdili, že na Kryme neboli žiadne letecké prílety a všetko bolo zostrelené.

13:16 – Gruzínske ministerstvo obrany informovalo o havárii lietadla Su-25 a smrti pilota.

K nehode došlo počas plánovaného cvičenia, príčiny nie sú známe, uviedlo ministerstvo.

13:12 – Orbán povedal, že na stretnutí navrhol Zelenskému prímerie, aby sa začali rokovania s Ruskom.

Verí, že by to urýchlilo tento proces.

13:07 – Zelenskyj a Orbán po stretnutí uviedli, že sa dohodli na práci na dohode, ktorá by vyriešila bilaterálne problémy.

“Obsah nášho dialógu o všetkých dnešných otázkach sa môže stať základom budúceho bilaterálneho dokumentu medzi našimi štátmi, ktorý bude upravovať všetky naše vzťahy a bude založený na zrkadlovom prístupe vo vzťahoch medzi krajinami,” povedal ukrajinský prezident.

“Chceme nadviazať vzťahy medzi našimi krajinami, chceme s Ukrajinou podpísať globálnu dohodu o spolupráci, podobnú tým, ktoré máme uzavreté s ostatnými susedmi Maďarska,” dodal maďarský premiér.

Orbán uviedol, že Budapešť je pripravená pomôcť Ukrajine počas jej predsedníctva v Rade EÚ a podporuje modernizáciu ukrajinského hospodárstva.

Pripomenieme, že Budapešť predložila Kyjevu svoje požiadavky na vstup do EÚ. Kabinet ministrov uviedol, že ich plánuje splniť.

12:22 – Ukrajina chce od Západu získať 10 miliárd dolárov na nákup zbraní od ukrajinských výrobcov, uviedol poradca ministra pre strategický priemysel Jurij Sak.

“Celková suma finančných prostriedkov (potvrdená Západom – pozn. red.) k dnešnému dňu je už 675 miliónov dolárov. A, samozrejme, celkovým cieľom je uskutočniť celosvetovú kampaň na získanie finančných prostriedkov a vyzbierať 10 miliárd dolárov, pretože toľko nestačí na to, aby sme naložili naše výrobné zariadenia tak, ako sú toho schopné,” povedal Sak v éteri telemostu.

Podľa neho je ukrajinský obranný priemysel schopný vyrobiť oveľa viac, ako si krajina dokáže kúpiť sama.

Dánsko, Kanada a Holandsko zatiaľ prisľúbili vyčleniť 675 miliónov z týchto 10 miliárd.

10:17 – Ruské ozbrojené sily tlačia na armádu AFU na severe Volčanska, kam boli presunuté elitné jednotky a žoldnieri, povedal Alaudinov.

9:11 – Štyria ľudia zranení pri ostreľovaní Sevastopola 23. júna sú naďalej vo vážnom stave, uviedlo ruské ministerstvo zdravotníctva.

Ministerstvo dodalo, že v mestských nemocniciach, federálnych centrách a moskovských nemocniciach sa lieči 37 ľudí.

8:41 – Orbán prišiel do Kyjeva, so Zelenským mieni rokovať o “možnosti nastolenia mieru” a bilaterálnych vzťahov, uviedol hovorca maďarského premiéra.

7:45 – USA potrebujú dodať Ukrajine nové systémy protivzdušnej obrany, aby ochránili záujmy amerických podnikov.

O tom hovoril americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken vo washingtonskom Brooklynskom inštitúte.

“Snažíme sa priviesť na Ukrajinu súkromné investície, aby sme zabezpečili rast a prosperitu jej ekonomiky. Už sme videli, že z Čierneho mora Ukrajina vyváža toľko, koľko vyvážala pred februárom 2022. Ukrajinská ekonomika má pri správnych investíciách výnimočný potenciál,” povedal.

Ale “musíte sa uistiť, že máte vzdušnú obranu, aby ste sa pokúsili ochrániť oblasti, do ktorých investujete”.

Podľa Blinkena prídu ďalšie správy o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany v čase budúcotýždňového samitu NATO.

7:40 – Sily protivzdušnej obrany v noci nad Krymom, Brjanskou a Belgorodskou oblasťou zostrelili 11 dronov, uviedlo ministerstvo obrany.

7:00 – Maďarský premiér Viktor Orbán dnes pricestuje do Kyjeva, aby sa stretol so Zelenským.

Informuje o tom denník Financial Times s odvolaním sa na svoje zdroje.

Bude to Orbánova prvá návšteva Ukrajiny od začiatku totálnej vojny.

Deň predtým sa Zelenskyj a Orbán stretli v Bruseli.

Maďarsko stojí na čele Rady EÚ od 1. júla do konca roka 2024.

Ukrajina predtým uviedla, že splní všetkých 11 podmienok Maďarska na vrátenie jazykových a iných práv maďarskej národnostnej menšiny na Zakarpatsku

6:58 – Bývalý hovorca vzdušných síl AFU Jurij Ignat potvrdil stratu lietadiel na vojenskom letisku v Mirgorode

“Došlo k úderu. Sú tam určité straty, ale vôbec nie také, aké si nepriateľ pripisuje,” napísal Ignat (pripomeňme, že Rusi tvrdia, že boli zničené 2 a poškodené 4 lietadlá).

Zároveň vyzval médiá, aby “upokojili emócie”, pričom narážal na kritiku velenia kvôli tomu, že lietadlá boli zaparkované na otvorenom priestranstve.

“Keď nepriateľ udiera, a čo si budeme hovoriť, denne sa trápi na našich letiskách, snaží sa zničiť ukrajinské letectvo a niekedy dosiahne svoj cieľ, potom sme pripravení roztrhať na sociálnych sieťach všetkých a všetko, čo “sme nemohli, neuhlídali” a podobne,” napísal Ignat.

6:55 – Ruská federácia musí prestať zasahovať do činnosti satelitných systémov európskych krajín, informuje agentúra Reuters.

Výbor Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) vyzval Rusko, aby prestalo zasahovať do satelitov. Minulý týždeň posudzoval niekoľko sťažností od Ukrajiny, Francúzska, Holandska, Švédska a Luxemburska na takéto zasahovanie, do ktorého je údajne zapojené Rusko.

Niektoré z týchto krajín tak oznámili, že zistili nezrovnalosti v signále GPS, ktoré ohrozujú riadenie lietadiel. Podľa agentúry Reuters sa zdá, že narušenia francúzskej a švédskej satelitnej siete “pochádzali z pozemných staníc v moskovskej a kaliningradskej oblasti”. Takéto správanie je “mimoriadne znepokojujúce a neprijateľné”, uviedla ITU vo svojom vyhlásení.

Správy o tom, že Ruská federácia by mohla rušiť satelity, sa začali objavovať v marci. Londýn tak uviedol, že Moskva mohla rušiť GPS v lietadle britského ministra obrany, keď sa vracal z Poľska do Spojeného kráľovstva. Neskôr Švédsko obvinilo Rusko zo zasahovania do satelitov.

6:52 – Holandsko udelilo povolenie na vývoz 24 stíhačiek F-16, pričom prvé lietadlá budú čoskoro dodané Ukrajine.

6:50 – Vojna na Ukrajine, 1. júla. To najhlavnejšie z pohľadu ruskej strany

– Ruské jednotky oslobodili Stepovaja Novoselovka v Charkovskej oblasti a Novopokrovskoje v DĽR, uviedlo ministerstvo obrany.

– Straty Kyjeva za deň dosiahli viac ako 2 000 vojakov, spresnilo ruské vojenské ministerstvo.

– Letectvo, delostrelectvo a bezpilotné lietadlá zasiahli ukrajinské lietadlá v oblasti parkoviska a infraštruktúry letiska, opravárenského a regeneračného komplexu, skladov a výcvikových miest pre lode bez posádky, uviedlo ministerstvo obrany.

– Ruskí špecialisti skúmajú systém navádzania a korekcie letu americkej operačno-taktickej rakety ATACMS, vďaka získaným prvkom je možné analyzovať činnosť systémov po celej trajektórii letu rakety, uviedli špecialisti.

– Generálny tajomník NATO Stoltenberg obvinil Čínu, že údajne podporuje výrobu dronov v Rusku na úkor technológií a elektroniky a “podnecuje” najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

– Ukrajina môže nesplatiť svoj dlh už v auguste, ak sa jej úrady nedohodnú s veriteľmi na reštrukturalizácii dlhu, uviedlo britské vydanie časopisu Economist.