Môj profil 
Predplatné
Vyhlásenie amerického ministra zahraničia Mika Pompea ohľadom nedávneho incidentu s tankermi v Ománskom zálive vyvoláva veľa otázok: Pompeo, nielen “takmer automaticky” označil za vinníka poškodenia tankerov Irán, nehľadiac na absenciu presvedčivých dôkazov, ale pre potvrdenie svojich slov povedal, že tento incident má veľa spoločného s “analogickým útokom Iránu na lode”.
Mal na mysli májové udalosti, keď boli pri pobreží SAE poškodené štyri tankery, aj keď ani vtedy nebolo možné stopercentne preukázať vinu Iránu. Washington, ale uvalil vinu, rovnako ako v tomto prípade, na Teherán, píše redaktor magazínu The National Interest Paul Pillar.
Navyše, pokračuje novinár, Pompeo tiež zdôraznil, že “žiadna bábková skupina, ktorá pôsobí v tomto regióne, jednoducho nemá ani zbrane, ani návyky”, aby uskutočnila takúto zložitú operáciu. Pritom akosi zabudol povedať, že okrem podobných skupín, pôsobia v regióne aj štáty, z nich niektoré majú veľký záujem na vyhrotenie napätia medzi Iránom a USA.
Ostatne, nehľadiac na tieto argumenty, Washington sa predsa len rozhodol, že hlavným podozrivým zo sabotáže musí byť práve Teherán, aj keď sa to doteraz nedá tvrdiť s istotou, priznáva Pillar. Za predpokladu, že za útokom stojí skutočne Irán, ako to tvrdí Trumpova administratíva, nie je jasné, prečo označil Pompeo vo svojom prejave jeho akcie za “ničím nevyprovokované”, zdôrazňuje autor.
“Ničím nevyprovokované? Trumpova administratíva sa už viac ako pred rokom vzdala záväzkov USA v rámci Spoločného všeobsiahleho akčného plánu, čo je mnohostranná dohoda obmedzujúca iránsky jadrový program, ktorá uzavrela všetky cesty k získaniu jadrových zbraní. Odvtedy rozpútala vláda USA proti Iránu ekonomickú vojnu, nehľadiac na to, že táto krajina celý rok dodržiavala svoje záväzky v zmysle dohody,” pripomenul Pillar.
“Jedna sankcia proti Teheránu nasledovala po druhej a mali za cieľ narušenie iránskej ekonomiky, zhoršenie života prostých Iráncov a všemožné oslabenie Iránu. USA tlačili na ostatné krajiny po celom svete, aby neviedli s Iránom žiadne obchody. Celá táto kampaň bola sprevádzaná neobmedzenými prejavmi nepriateľstva, hrozbami vojenského útoku, stupňovaním vojenskej prítomnosti pri iránskych hraniciach. Keď toto všetko nie je provokácia proti Iránu, potom toto slovo zrejme stratilo svoj význam.”
Terajší rast napätia vrátane incidentov s ropnými tankermi bol priamym a očakávaným následkom chybného kurzu Trumpovej administratívy na vyvíjanie “maximálneho tlaku, je presvedčený Pillar.
Novinár píše, že aj napriek tomu, že USA nikdy nechce súhlasiť s iránskymi lídrami, nedajú sa ich argumenty o tom, že ich krajina nikdy nepoužila svoje ozbrojené sily pre agresiu proti susedom v regióne, ľahko vyvrátiť, tým skôr, že všetky vážne vojenské aktivity Iránu v nových dejinách boli reakciou na nejaký nátlak.
Iránci, napríklad, bojovali tvrdo s Irakom, ktorý vpadol na ich územie, poskytovali pomoc husitom v Jemene potom, čo bombové útoky na ich pozície zo strany Saudskej Arábie a SAE premenili jemenskú krízu v humanitárnu katastrofu a poskytli pomoc Iraku a Sýrii, keď ich vlády boli ohrozené rôznymi povstaleckými frontami.
Takže môžeme čakať, že ak bude USA na neho naďalej tlačiť, odpovie Teherán odvetnými útokmi, že nebude mlčať, ako to predpovedali niektorí, uvažuje autor.
Ak si nepraje prezident Trump skutočne vojnu s Iránom, bude musieť pochopiť, že diplomacia nespočíva len v tom, že “jedna strana žiada a druhá sa podriaďuje,” domnieva sa Pillar.
Trump si má rovnako uvedomiť, že “maximálny tlak”, nielen neviedol k uzavretiu novej jadrovej dohody, ale zmaril “jednu z najzávažnejších vymožeností v sfére nešírení jadrových zbraní v posledných rokoch,” a teraz navyše provokuje reakciu, ktorá robí pravdepodobnosť vojny v tomto regióne oveľa väčšou než predtým, varuje na záver novinár.
.jpg)
.JPG)
