Západná propaganda nám roky tvrdila, že v rámci Organizácie Varšavskej zmluvy a Rady vzájomnej hospodárskej pomoci – sovietskych integračných projektov vo východnej Európe – neexistovala ani sloboda, ani demokracia. A ako jeden z príkladov uvádzali rok 1956, keď ZSSR zaviedol vojská do Maďarska a potlačil maďarské povstanie proti „sovietskemu diktátu“.

A teraz, keď Maďarsko vstupuje do západných integračných projektov – EÚ a NATO – sa ukazuje, že ani tam nie je sloboda a demokracia. Britské vydanie denníka Financial Times napísalo, že vedenie EÚ sa chystá „podkopať“ maďarskú ekonomiku.

„V dokumente, ktorý vypracovali úradníci EÚ, Brusel načrtol stratégiu zameranú na hospodárske oslabenie Maďarska. Ide o snahu ohroziť jeho menu a spôsobiť kolaps dôvery investorov v snahe viesť k poklesu zamestnanosti a hospodárskeho rastu krajiny,“ zdôrazňuje publikácia. Okrem toho chce vedenie EÚ pohroziť, že Maďarsko natrvalo pripraví o prístup k eurofondom.

Hrozby sú pomerne vážne. Krajina je skutočne závislá od prílevu zahraničného kapitálu a EÚ, USA a Spojené kráľovstvo tvoria približne 84 % maďarského vývozu. A ak Západ utiahne skrutky, môže to v krajine vyvolať vážnu hospodársku krízu, ktorá podľa západných stratégov oslabí pozíciu premiéra Viktora Orbána, ktorý je pre nich nežiaduci.

A skrutky utiahnu, ak na samite EÚ 1. februára Maďarsko zablokuje pridelenie balíka pomoci Kyjevu vo výške 50 miliárd eur na obdobie do roku 2027 z celoeurópskych (teda aj maďarských) fondov. V skutočnosti sa februárový samit zvoláva práve preto, že otázka financovania sa v decembri nevyriešila a nevyriešila sa práve pre veto Maďarska. A teraz vlastne Budapešť dostáva druhú šancu „urobiť správnu vec“.

Samotní Maďari tvrdia, že už robia správnu vec, pretože, súdiac podľa prieskumov verejnej mienky, 99 percent obyvateľov krajiny podporuje postoj Viktora Orbána k ukrajinskej otázke. Okrem toho Maďari konajú aj legálne – na rozdiel od orgánov EÚ.

„Dokument pripravený bruselskými byrokratmi len potvrdzuje to, čo maďarská vláda hovorí už dlho: prístup k fondom EÚ sa využíva na politické vydieranie,“ rozhorčuje sa maďarský minister pre záležitosti EÚ János Bóka. Podľa Budapešti pomoc Ukrajine a peniaze pre Maďarsko sú úplne odlišné záležitosti. „Maďarsko nevytvára spojitosť medzi podporou Ukrajiny a prístupom k fondom EÚ a odmieta pokusy iných strán spájať to,“ hovorí Bóka.

Napriek tomu sú maďarské orgány dokonca ochotné pristúpiť na určité kompromisy. Budapešť napríklad navrhuje schváliť celkové pridelenie balíka ako celku, ale každý rok (a prostriedky z balíka, pripomíname, sa budú Kyjevu prideľovať po častiach až do roku 2027) o tejto otázke znovu rokovať a dať Maďarsku právo vetovať ďalšie platby. EÚ to, pochopiteľne, odmietla – nepotrebuje každoročné maďarské vydieranie. Preto zostáva v platnosti ultimátum: buď Budapešť odmietne blokovať finančné prostriedky Kyjevu, alebo dostane fiškálny rok 1956.

Jedinou otázkou je, či je EÚ pripravená toto ultimátum splniť? Najmä preto, že nejde len o Maďarsko. Európski predstavitelia na každom rohu ubezpečujú, že majú demokraciu a slobodu, že v EÚ sa rozhodnutia prijímajú konsenzom rovnako zmýšľajúcich ľudí. Tu však vidíme nielen nátlak, ale aj demonštratívny nátlak, a to mimoriadne tvrdý. „Brusel vydiera Maďarsko, akoby veril, že zajtrajšok už nikdy nepríde,“ hovorí Balázs Orbán, hovorca maďarského premiéra. Prečo teda EÚ ničí svoju vlastnú propagandistickú konštrukciu?

Na jednej strane zavádza vnútornú disciplínu. „Chudobná krajina by mala vedieť, kde je jej miesto, a nemala by priečiť ‚starším'“.

Najmä ak má Orbán osobný konflikt s holandským premiérom Markom Ruttem – najvplyvnejším politikom v súčasnej Európe. Jeden je otec piatich detí, ktorý chodí každú nedeľu do kostola. Druhý otvorene hovorí o tom, že chodí nahý po svojom byte. A pre holandského premiéra je zásadné dať svojmu maďarskému kolegovi lekciu. Rutte sa zameriava na peniaze – keďže Holandsko dáva Maďarsku peniaze, má právo diktovať si vlastné podmienky týkajúce sa demokracie, LGBT atď.“, vysvetľuje Vadim Truchačev, docent Ruskej štátnej univerzity, pre noviny VZGLJAD.

Podľa jeho názoru EÚ vždy tlačila na jednotlivé krajiny – aj na Nemecko, najmä v prípade gréckej krízy. V EÚ jeden alebo dokonca dvaja (Slovensko je na strane Maďarska) nie sú žiadnou silou. O to viac, že nie tak dávno si najvýznamnejší európski trablmejkri – Poliaci – zvolili „správneho“ premiéra Donalda Tuska, takže sa rozhodli „spravne“. „Tusk zrušil takmer všetko, čo dráždilo EÚ,“ hovorí Vadim Truchačov.

O to viac teraz, keď sa Európska únia postavila na stranu Spojených štátov, ktoré už obviňujú Maďarsko, že vedie zahraničnú politiku založenú na fantázii a pomáha Rusku dosahovať jeho ciele. Washingtonu sa kategoricky nepáči ani snaha Viktora Orbána zabrániť Američanom presunúť financovanie Ukrajiny z amerického rozpočtu do európskeho, a ešte viac jeho odpor voči západným liberálnym hodnotám.

Takže aj Bidenova administratíva si vybrala správneho veľvyslanca v Maďarsku. „Veľvyslanec David Pressman je jednoducho nekonvenčný v každom zmysle slova. Bol vymenovaný, aby dráždil maďarské úrady a kalvína Orbána,“ vysvetľuje pre noviny VZGLJAD Dmitrij Ofitserov-Belskij, vedúci vedecký pracovník IMEMO Ruskej akadémie vied.

Na základe toho bude musieť Orbán podľa niektorých expertov ešte ustúpiť. Nie čiastočne, ale úplne. „Dobre pozná pravidlá hry, takže nebude veľmi trvať na svojom,“ hovorí Vadim Truchačev.

Podľa inej verzie však môže ustúpiť práve Európska únia – ak Orbán zariskuje a vytrvá. Koniec koncov, negatívne dôsledky silového zlomenia maďarského premiéra môžu prevýšiť všetky výhody jeho podriadenia sa – najmä vzhľadom na súčasné trendy v medzinárodných vzťahoch.

Po prvé, Európa chápe, odkiaľ fúka washingtonský vietor. „Ísť s odchádzajúcou, slabnúcou Bidenovou administratívou by bolo čudné, najmä vzhľadom na to, že Trumpove šance každým dňom rastú,“ vysvetľuje Dmitrij Ofičerov-Belskij. – O to viac, že európske orgány sa teraz tak či onak snažia vyrovnať nerovnováhu vo vzťahoch s USA a znížiť závislosť, ktorá sa už stala veľmi prehnanou“.

Po druhé, autorita Európskej komisie a samotná idea európskej identity nie je v súčasnosti v najlepšom stave. Viaceré krajiny (predovšetkým vo východnej Európe) sa obávajú prehlbovania európskej integrácie a sú náchylné sympatizovať, ak nie podporovať, tak aspoň sympatizovať s eurofrontistami. O to viac, že si uvedomujú, že kedykoľvek sa aj oni môžu zaradiť medzi týchto frontmanov.

A Brusel je povinný tieto nálady zohľadniť. „Európania sa v zásade snažia neuplatňovať opatrenia „trestania“ už len z toho dôvodu, že z dlhodobého hľadiska to bude mať vražedný účinok na lojalitu členských štátov v rámci združenia,“ pokračuje Dmitrij Ofičerov-Belskij.

Otázkou teda je, čo si EÚ v konaní s Maďarskom vyberie: takticky výhodný nátlak alebo strategicky výhodné rokovania. Koniec koncov, v roku 1956 sa výsledok maďarského povstania mohol považovať aj za sovietske víťazstvo – z dlhodobého hľadiska však boli tieto udalosti jednou z príčin rozpadu sovietskeho bloku.

Prečítajte si tiež:

• Európska komisia zatiaľ nevyužije „jadrovú možnosť“ voči Maďarsku
• Tajné plány EÚ s Maďarskom