„Nie je možné, aby Komisia prijala rozhodnutie v tomto procese,“ povedal v pondelok popoludní Didier Reynders, európsky komisár pre spravodlivosť.

Úpadok demokracie

Na Maďarsko sa vzťahuje prvá fáza článku 7 od roku 2018 v súvislosti s demokratickým úpadkom, na ktorý dohliada premiér Viktor Orbán. Premiér je obviňovaný z oslabovania nezávislosti súdnictva, udržiavania kronizmu, oslabovania plurality médií, zneužívania výnimočných právomocí, prijímania právnych predpisov zameraných proti LGBT a obmedzovania azylových práv.

Hoci to nesúvisí s právnym štátom, Orbánovo rozhodnutie výrazne zvýšilo podráždenie v Bruseli, čo viedlo k výzvam na rázne kroky. Ide o rozhodnutie Maďarska spred mesiaca samostatne vetovať navrhovaný fond vo výške 50 miliárd EUR na poskytnutie dlhodobej finančnej pomoci Ukrajine. O tomto rozhodnutí sa bude opätovne rokovať neskôr vo štvrtok na mimoriadnom samite s vysokou účasťou.

Európsky parlament v zdrvujúcom uznesení odhlasovanom začiatkom tohto mesiaca požadoval, aby článok 7 zaradil “druhý rýchlostný stupeň” . Konštatoval “existenciu závažného a pretrvávajúceho porušovania” základných práv v Maďarsku.

Tento nový krok, ktorý ešte nikdy nebol aktivovaný, si však vyžaduje písomný návrh Európskej komisie alebo jednej tretiny členských štátov.

Nedostatok konsenzu

Po predložení návrhu môžu lídri EÚ jednomyseľne hlasovať – bez obvinenej krajiny – o vyhlásení závažného porušenia právnych predpisov.

„V tejto chvíli neexistuje v Komisii žiadne rozhodnutie o spustení ďalšieho kroku podľa článku 7,“ povedal Reynders po zasadnutí ministrov pre európske záležitosti v Bruseli.

„Dôvod je celkom jednoduchý,“ dodal, pričom prstom ukázal priamo na nedostatok konsenzu v Rade.

Niektorí diplomati naznačili, že nálada na sprísnenie článku 7 sa stala priaznivejšou vo svetle Orbánovho veta a jeho “transakčných” požiadaviek. Reynders však dal jasne najavo, že požadovaná jednomyseľnosť je stále vzdialeným scenárom.

„Nie je nič horšie ako predložiť návrh len preto, aby sa tento návrh zamietol,“ povedal Reynders novinárom.

„Ak sa v Rade objaví jasný signál o možnej väčšine alebo kvalifikovanej väčšine – alebo nakoniec, možno zatiaľ nie, jednomyseľnosti na prijatie rozhodnutia – Komisia sa, samozrejme, bude riadiť stanoviskom členských štátov,“ uviedol.

Slovenský premiér Robert Fico predtým vyjadril výhrady k 50-miliardovému fondu pre Ukrajinu. Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa snažila postaviť do pozície sprostredkovateľky medzi Budapešťou a Bruselom. Obaja patria medzi lídrov, ktorí by mohli “váhavo” pristúpiť k posunu článku 7.

Po zistení “závažného a pretrvávajúceho porušovania” môže článok 7 viesť k tretej fáze: pozastaveniu členských práv vrátane hlasovacích práv krajiny.

Zbavenie Orbána práva veta by vyriešilo patovú situáciu v otázke pomoci Ukrajine a okamžite by Kyjevu poskytlo potrebnú likviditu na preklenutie jeho narastajúceho rozpočtového deficitu.

Premena Maďarska na bezmocný členský štát druhej kategórie by však bola radikálnym krokom s nepredvídateľnými dôsledkami. Vysokopostavený diplomat EÚ minulý týždeň pod podmienkou zachovania anonymity uviedol, že posilnenie článku 7 by bolo “nevhodné”, kým sa blok pokúša nájsť riešenie medzi 27 krajinami.

Začínajú byť skutočne podráždení

„Skutočne dúfame, že cesta vpred povedie cez riešenie medzi 27 krajinami. Avšak, samozrejme, na stole by mali byť všetky možnosti,“ povedal fínsky minister pre európske záležitosti Anders Adlercreutz pred začiatkom pondelkového zasadnutia.

„Musíme to vysvetliť maďarskému ľudu: Chcú byť tými, ktorí povedia Ukrajincom ‘Prepáčte, necháme vás na pokoji a skúste si pomôcť sami’? Nemali by sme zabúdať na našu vlastnú históriu. Na to, že sme boli radi, keď sme mali podporu iných,“ povedal Xavier Bettel z Luxemburska. Mal na mysli oslobodenie Európy počas druhej svetovej vojny.

Orbán a jeho poslanci prisľúbili, že si budú stáť za svojím. Hoci skutočnosť, že predložili požiadavky výmenou za zrušenie veta, naznačuje, že existuje priestor, aj keď obmedzený, na dosiahnutie akéhosi kompromisu počas mimoriadneho samitu.

Sabotáž

Medzitým, ako ostrý odraz rastúceho podráždenia v Bruseli, Financial Times informovali o existencii “dôverného” plánu na “sabotáž” maďarského hospodárstva. A to v prípade, ak Orbán odmietne zrušiť svoje veto. Údajný plán by viedol k zmrazeniu všetkých finančných prostriedkov EÚ pre Budapešť. Spustil by hromadnú výmenu národnej meny a vystrašil by zahraničných investorov.

Vysokopostavený predstaviteľ EÚ priznal existenciu “faktografického dokumentu” o stave maďarskej ekonomiky. Vypracoval ho sekretariát Rady a “obsahuje návrh, ktorý nie je v súlade s priebehom rokovaní”.

Maďarský minister pre európske záležitosti János Bóka vrátil úder. „Dokument, ktorý vypracovali bruselskí byrokrati, len potvrdzuje to, čo maďarská vláda hovorí už dlho: prístup k fondom EÚ sa využíva na politické vydieranie,“ povedal.