Môj profil 
Predplatné
Pri zabezpečení dlhodobej starostlivosti chýba model, ktorý by jasne zadefinoval podmienky a kompetencie v tejto oblasti. Na Slovensku, v súvislosti s trendom starnutia populácie a nárastom chronických ochorení, bude riešenie témy dlhodobej starostlivosti podľa AOPP čoraz naliehavejšie. Stav poskytovaných služieb, ktoré spadajú do tejto oblasti, nie je do budúcna udržateľný ani z finančného hľadiska, ani z pohľadu kvality či dostupnosti.
“Jedným z najzávažnejších problémov sú nedostatočné kapacity, a s tým súvisiace dlhé čakacie lehoty. Každá piata rodina čaká na umiestnenie svojho blízkeho viac ako rok,“ uviedla prezidentka AOPP Mária Lévyová. Ľudia sa podľa nej dnes len ťažko orientujú v systéme a často nevedia, kde hľadať odpovede a pomoc.
V súčasnosti sa rozlišuje medzi zdravotnou starostlivosťou, ktorá je financovaná z verejného zdravotného poistenia, a sociálnymi službami, ktoré naopak spadajú do kompetencií rôznych inštitúcií verejnej správy. Stratégia dlhodobej starostlivosti na Slovensku podľa asociácie preto smeruje k väčšej prepojenosti a spolupráci týchto systémov. Riešením by podľa AOPP mohla byť lepšia adresnosť finančných prostriedkov, a to v závislosti od potrieb ľudí, a nie od typu využívaných služieb. Cieľom je zabezpečiť dlhodobo odkázaným služby primerané ich individuálnym potrebám a podporiť ich v čo možno najdlhšom zotrvaní v ich prirodzenom prostredí, teda blízko rodiny.
Za najväčší problém, prečo sa dnes odkázaní pacienti nedokážu dostať k týmto službám, možno podľa asociácie považovať veľkú byrokraciu pri posudzovaní nároku na jej získanie. Inštitúcie, ktoré posudzovaciu činnosť vykonávajú, súčasne tieto služby zriaďujú a neraz aj financujú, čo nezaručuje objektivitu pri posudzovaní nároku. Súčasťou stratégie poskytovania dlhodobej starostlivosti na Slovensku bude preto podľa AOPP aj návrh na vytvorenie jednotného a nezávislého systému hodnotenia, ktorý by mal garantovať právo na poskytnutie dlhodobej starostlivosti. Zohľadňovať by sa mal pritom nielen stupeň odkázanosti, ale aj komplexný posudok žiadateľa a jeho nároky.
Ministerstvo zdravotníctva v reakcii pripomenulo, že do problematiky sú zakomponované aj záujmy neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, kompetencie samosprávnych krajov, obcí a iné. Ide o mimoriadne zložitú problematiku, ktorá zahŕňa množstvo tém. Návrh na vylepšenie tejto oblasti je podľa ministerstva aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Medzi krokmi, ktoré majú viesť k zlepšeniu tejto starostlivosti, je zavedenie pojmu „dlhodobá starostlivosť v domácom prostredí”. “Ten bol zavedený prioritne pre účely vytvorenia príspevku na ošetrovné. Nová kategória dávky ošetrovného, tzv. ‘dlhodobé ošetrovné’ sa zavádza pre poistencov, ktorí sa budú starať o inú osobu, a kde bude potreba poskytovania dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí,” informovalo ministerstvo.
Cieľom je aj posilnenie mobilných hospicov. “Navrhujeme verejnú minimálnu sieť pre hospic a mobilný hospic ustanoviť najmenej dvoma hospicmi na územie samosprávneho kraja a jedným mobilným hospicom na územie okresu,” uviedol rezort zdravotníctva.
Ministerstvo chce tiež posilniť Agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti, kde sa navýši počet sestier. Navrhuje tiež, aby sa v rámci ústavnej starostlivosti poskytovala následná starostlivosť. “Následná starostlivosť sa poskytuje do vyliečenia osoby, najviac však do troch mesiacov od stabilizácie zdravotného stavu osoby v ústavnom zdravotníckom zariadení. Ak ide o osobu s poruchou základných životných funkcií a zdravotnou starostlivosťou, nie je možné podstatne zlepšiť jej zdravotný stav, následná starostlivosť sa predlžuje podľa indikácie konzília,” vysvetlilo MZ.
Ministerstvo zdravotníctva SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po analýze zdravotného a sociálneho systému neidentifikovali v súčasnosti právne prekážky, aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mohli registrovať a poskytovať zároveň zdravotnú starostlivosť aj sociálne služby a následne ich mať hradené podľa predpisov jedného alebo druhého rezortu. Preto sa oba rezorty dohodli na úpravách vlastných systémov, pretože sú realizovateľnejšie z hľadiska časového (príprava právnej úpravy, uvedenie zmien do praxe) aj vecného (jednoduchšie a zrozumiteľnejšie zavedenie zmien do praxe).
.JPG)
.jpg)
