Izrael má problémy so svojimi susedami, ktoré s pomocou USA, EÚ a čiastočne aj Ruska pomerne úspešne rieši. Momentálne je jeho hlavným problémom Irán, pretože ak Irán naozaj získa jadrovú zbraň, bude musieť Izrael diametrálne zmeniť princípy fungovania svojej voluntaristickej politiky na Blízkom východe.

V roku 2006 dostal Izrael prvú príučku vo vojne s Hizballáhom, kedy za mesiac nedokázali Izraelci Hizballáh, (ktorý nemá žiadne letectvo a tanky) ani so skrytou americkou pomocou poraziť. Všetky arabské krajiny sa tak stali svedkom, že ani mesiac intenzívnych bojov nepomohol Izraelu presadiť jeho predstavy a preferencie šiítskeho Hizballáhu v arabskom svete prudko stúpli. Aj u sunnitských Arabov, ktorí tradične nemajú šiítov, Hizballáh či Irán v obľube.

Problémom Izraela je, že mu po atentáte na Rabina a odchode skutočných politikov z konca milénia chýbajú politici s dlhodobejšou víziou. Netanjahu uvažuje v krátkodobom, maximálne strednodobom horizonte, namočený je v priveľa finančných a politických škandáloch a nemožno ho vnímať ako politika najvyššieho rangu. Izraelci sú stále presvedčení že izraelská dominancia je neohroziteľná a verí, že sa mu s pomocou USA a v krajnej miere s ich tichou podporou podarí eliminovať snahy Iránu.

Po Sýrii už izraelskí analytici začali pracovať so skutočnosťou, že technologické a strategické možnosti Iránu sa prudko zvýšili. Útok Houthiov na saudskú rafinériu pomocou jednoduchých iránskych dronov ukázal celému svetu, že Irán dokázal prekonať americký systém PVO Patriot, ktorý tvorí základ aj izraelskej PVO a existuje teda reálna možnosť, že Iránci dokáže uškodiť aj Izraelu. Utešovať sa, že to nie je možné – pre vojenských analytikov neexistuje – vydávať zbožné želanie za skutočnosť by bolo chybou, ktorá by v budúcnosti mohla byť ťažko zaplatená vlastnou krvou. Ako sa ukázalo, aj sankcie, ktoré Američania zaviedli proti Iránu a ktoré mnohé krajiny (Rusko, Čína) otvorene obchádzajú sa minuli účinkom. Navyše Američania musia vynakladať čoraz viac prostriedkov na to, aby prinútili (s výnimkou Británie) krajiny EÚ nevýhodné sankcie, naoktrojované Američanmi voči Iránu dodržiavať.

Pri konštatovaní týchto základných faktov, bežne dostupných v zahraničnej tlači, teda Michael Oren napísal svoju pochmúrnu víziu o tom, ako by mohla vyzerať posledná vojna Izraela. Michael Oren uvádza, že konflikt Izraela voči arabským susedom sa môže pomerne rýchlo vymknúť spod kontroly a vystaví izraelské mestá, ekonomiku a bezpečnosť izraelských obyvateľov krutej skúške. V prípade, ak pôjde o vojnu s Iránom, vojnový požiar môže vážne poškodiť (napriek americkej pomoci) celý Izrael.

Izraelská populácia pozná pojem “vojna medzi vojnami”. Ide o pomerne jednoduché definovanie obmedzených vojenských kampaní medzi regulárnymi vojnami s cieľom oddialiť prípadnú konfrontáciu s Iránom. Za posledných niekoľko rokov Izrael uskutočnil desiatky “vojen medzi vojnami”, v ktorých systematicky útočí na Iránske ciele v Iráne, Libanone, Sýrii, Iraku. Dosiaľ Irán na izraelské útoky výraznejšie nereagoval, to však neznamená že reagovať nemôže. Pri negatívnom scenári sa tak celá vojna môže pretaviť do vážnej pohromy pre izraelský štát a z malej iskry môže vypuknúť požiar, ktorý totálne zničí postavenie Izraela na Blízkom východe.

Irán ako píše Michael Oren voči izraelským útokom dosiaľ výraznejšie nereagoval. Ak však Irán podnikne svoj protiútok, tak ten protiútok príde nielen z územia Iránu, ale aj zo Sýrie a Libanonu. Iránske rakety zaútočia na také ciele ako  Kiryah (izraelský Pentagon), Tel Aviv, Haifa a pod. Izrael okamžite odpovie útokmi na štáb Hizballáhu v Bejrúte a na libanonské oporné body na libanonsko-izraelskej hranici, útokmi na iránsky kľúčový priemysel a na strategické body v Sýrii. Začne sa skutočná vojna.

Irán a Hizballáh má už dnes podľa informácii izraelskej tajnej služby dostatok pomerne primitívnych rakiet v Libanone a Irán zvyšuje počet iránskych rakiet aj v Sýrii, veľa primitívnych rakiet majú k dispozícii Palestínčania, nie sú presné informácie čo by dokázali vystreľovať Iránci z územia Jemenu. Podľa čierneho izraelského scenára môžu približne 2 týždne vystreľovať nepriatelia Izraela svoje primitívne rakety na izraelské mestské aglomerácie, kľúčový priemysel, prístavy, letiská v maximálnom počte 4000 rakiet denne. Izraelský systém PVO nemá toľko možností, aby zabránil všetkým raketám zasiahnuť určené ciele. Primitívne rakety nemusia byť presné, aj tak určite poškodia  infraštruktúru husto osídleného Izraela.

Medzinárodne letisko  Bena Guriona bude zatvorené, rovnako ako celý vzdušný priestor Izraela. Rovnako sa uzatvoria prístavy, ktoré sa takisto stanú terčmi útokov rakiet. Panika sa ešte viac zvýši, keď sa množstvo Izraelčanov rozhodne krajinu opustiť a utiecť smerom na Jordánsko, čo však nemusí byť z bezpečnostného hľadiska tým najlepším riešením.

Palestínci a Libanonci zvýšia svoju bojovú aktivitu. Majú dostatok bojových skúseností zo Sýrie a vedia ako infiltrovať územie tak, aby obišli oporné body izraelskej armády. Izraelské letectvo bude mať zviazané ruky, pretože nebude môcť úspešne útočiť na vlastných územiach. Časť rakiet zasiahne strategické podniky chemického priemyslu, čo prinesie so sebou únik nebezpečných látok do ovzdušia a kontamináciu obrovských plôch. Ak vybuchnú rafinérie a podniky chemického priemyslu v Ashdode, Ramat Gan či Haife, bude to mať katastrofálny dopad na život a zdravie izraelských občanov.

Vo svojom katastrofickom scenári Michael Oren predpokladá že státisíce Izraelcov sa budú ukrývať v krytoch. Státisíce Izraelcov bude musieť byť evakuovaných z pohraničných oblastí, kde budú útočiť samovražedné komandá teroristov. Skončí turistický priemysel, zhorší sa dostupnosť k zdravotníckej pomoci.

Boje s teroristami budú krvavé a straty v radoch izraelskej armády budú vysoké. Destabilizuje sa situácia v pásme Gazy, Jeruzaleme či na Západnom brehu Jordánu. Michael Oren vo svojej pochmúrnej vízii podčiarkuje, že túto prognózu si nevymyslel, ide o jeden zo scenárov, ktorí izraelskí vojenskí experti ohodnotili ako reálny.

Ak by sa situácia naozaj vyvinula až takto, ostane Izraelu len jediná možnosť – spoľahnúť sa na pomoc USA a Západu. Bez diplomatickej, politickej, ekonomickej či právnej podpory USA, Británie a Európskej únie by bol Izral stratený. Trump je však nepredvídateľný a USA už nie sú to, čo boli pred 20 rokmi…

V roku 1973 Američania pomohli zachrániť Izrael dodávkami nevyhnutnej pomoci a zbraní Izraelu. Môže sa Izrael spoľahnúť, že rovnako sa Američania zachovajú aj dnes? Pravdepodobne áno. Bude to však stačiť? Američania stratili svoju vojenskú prevahu a otázka znie, že aj v prípade, ak by sa celý konflikt skončil rozdrvením Iránu, Sýrie a Hizballáhu, budú schopní Američania, Briti a Európska únia pomáhať Izraelu ekonomicky, pretože izraelská infraštruktúra utrpí obrovské škody, ktoré budú vyžadovať investície v stovkách miliárd USD? Koľko rokov bude potrebovať Izrael, aby sa znova vzdialil technologicky arabským krajinám, keď sa po zničení svojej infraštruktúry ocitne na úrovni dnešného Iraku či Sýrie?

Pochopenie významu súčasnosti to je schopnosť rozpoznať, že minulosť je sformovaná a revidovaná v svetle hľadania zmyslu konsenzu. História a historické myslenie to je schopnosť prehodnotiť minulosť a budúcnosť a určitá forma revizionizmu sa tak môže stať veľmi dôležitou súčasťou historického myslenia a povedomia. Revizionizmus má potenciál pozmeniť minulosť na morálne poslanie a morálku na etický akt.

Žiaľ práve v tomto tkvie hlavný problém izraelského sionizmu, práve možnosť účinnej sebareflexie Izraelu dnes chýba a Izrael ju v širokej miere odmieta. Napriek prísľubu sionistov vniesť samoanalýzu, morálku a univerzálne myslenie do formujúcej sa novej izraelskej kultúry a spoločnosti, v tejto oblasti sionisti zlyhali. Nedokázali sa odkloniť od svojej minulosti a nevnímajú svoju minulosť ako dynamicky pružnú etickú substanciu, preto ich vzťahy s Arabmi majú takú podobu, akú majú.