Je priam neuveriteľné ako sebadeštruktívne protinemecky a protieurópsky reaguje mnoho nemeckých „Gut-Menschen“, ktorým Merkelová, Zelení, Ľavica, SPD i niektorí CDU politici z mozgov vymyli aj posledné zbytky zdravého rozumu.

Erdoganom smutne presláveného Nacionalspielera Mesuta Özila obhajujú proti objektívnej a oprávnenej kritike početných nemeckých občanov, ale aj zaslúžilých bývalých reprezentantov ako Lothara Mathäusa či Maria Baslera a ďalších.

Títo ľudia bez národnej hrdosti, zdezorientovaní nástrahami multi-kulti politiky kancelárky ich atakujú a obviňujú ako extrémistov, nacionalistov a rasistov.

Pritom Özil využil Nemecko na to, aby z neho urobilo hráča veľkých kvalít a umožnilo sa mu stať mnohonásobným milionárom, pričom sa nikdy nechoval ako Európan a Nemec hrdý na svoju vlasť, ale len ako Turek a ako utajený – teraz už aj verejný – podporovateľ a propagátor Erdogana.

Namiesto toho, aby sa ospravedlnil za svoje „intímne“ stretnutie s Erdoganom a za spoločné fotky, včera opätovne prehlásil, že Erdogana obdivuje a že je jeho prívržencom a že by znova urobil to isté, čo urobil.

Zároveň ale v iných súvislostiach tvrdil, že mu pritom nešlo o politiku, čo je zjavne klamstvo.

Vo svojom písomnom stanovisku (ktoré samozrejme nevyšlo z jeho hlavy, ale pracovalo na ňom niekoľko poradcov) v anglickom jazyku obvinil DFB z rasizmu, čo ja absolútny nezmysel.

Faktom ostáva, že prípad Özil urobil z Nemcov ešte viac v rozpoltenosti, v schizofrénii a v nezmyselnom sa sebakajaní sa stupňujúcu spoločnosť, ktorá sa v multi-kulti imperatívoch, ktoré jej boli nadiktované kancelárkou a jej vernými, celkom stráca a rozkladá.

Je zarážajúce čo urobil jeden Özil – ktorý mimochodom intelektom vôbec nevyniká – s Nemcami.

A je zarážajúce, že neboli schopní urobiť hneď správny krok. Mal to urobiť DFB v spolupráci s trénerskym štábom Jogiho Löwa a ešte pred majstrovstvami sveta v Rusku ho vylúčiť z Nacionalelf – bolo na to dosť racionálnych dôvodov. Na vlastnú škodu to tak ale DFB neurobil – predovšetkým preto, lebo tréner Löw bol proti tomu.

Özil bol jeho obľúbencom a šéf DFB a jeho ľudia nemali odvahu, aby sa postavili proti autorite Löwa i proti prevažnej časti verejnosti (ktorá teraz tiež extrémne zmenila názor – neskoro). Ten teraz mlčí a sa nevyjadruje. Turci boli opäť raz chytrejší a Özil všetkých predbehol a nepriamo obvinil aj Löwa z rasizmu.

Nemci boli voľakedy známi tým, že sa vedeli rýchlo a správne rozhodovať aj v zložitých situáciách a že boli dobre organizovaní a disciplinovaní – z toho vyplývalo, že chyby robili len výnimočne.

Absolútne kardinálnou chybou, nazvem ju pre Nemcov „smrteľnou“, bolo však masové importovanie tureckých Gastarbeiterov do krajiny pred viac ako polstoročím, ktorí znamenali pre nemecký kapitál maximálny možný zisk.

Bolo možné ich takmer bezprávne extrémne vykorisťovať, a to v doslova neľudských podmienkach. Ich pomsta prišla od ich potomkov o dve generácie neskôr. Na to vtedy politici nemysleli. Keby boli vtedy Nemci dovážali pracovné sily len z chudobných juhoeurópskych krajín, tak by Nemecko bolo dnes ostalo len kresťanskou krajinou – títo robotníci by ale neboli priniesli toľko zisku, lebo nebolo ich možné vykorisťovať v neľudských podmienkach, ako v prípade Turkov. To sa kruto Nemcom pomstilo až teraz po desaťročiach, žiaľ pomsta zasiahla aj nevinných, ďalšie štáty EÚ.

No nielen Özilovým prípadom – ten sa stal pre viac ako 80 percent nemeckých Turkov hrdinom a idolom za to, že takto podporil Erdogana – Nemecko stráca čoraz viac správnu orientáciu. A pritom sťahuje do tohto „smeru“ aj svojich EÚ partnerov – s výnimkou Maďarska a teraz i Talianska.

Nemecká dezorientácia sa naplno prejavuje aj v politike SR, ktorá je ňou sťahovaná, akoby silným vírom, do hĺbok, z ktorých sa sotva ešte možno vynoriť.

Na tomto mieste ešte niekoľko riadkov (v nemeckých médiách sú ich záplavy) z „proözilovských“ nemeckých médií, ktoré živia a prehlbujú zneistenie nemeckého národa, ktorý sa čoraz viac prepadáva do priepasti, na dne ktorej ho očakáva existencia bez národnej identity a tým strata všetkého:

„Özil, skvelý nemecký reprezentant vyhlásil, že už nikdy nebude reprezentovať, lebo bol opäť a opäť rasisticky urážaný. Ako sám píše, tak bol počas majstrovstiev v Rusku označovaný ako „turecká sviňa“ a ako ten, čo súloží s kozami. Iní ho zas posielali do Anatólie. Boli aj ďalšie maily, telefonáty a nadávky v sociálnych médiách, ktoré ho urážali a i jeho rodinu……. A ešte raz: V tomto prípade odstúpil z nemeckej reprezentácie nemecký reprezentant pre rasisitické útoky. Čo sa to pre Boha len deje s touto krajinou?

S jeho odstúpením mizne aj viera na pokrokovú spoločnosť v Nemecku. Jeho odstúpenie je aj fatálnym symbolom toho, že u nás vrieskajú čoraz hlasnejšie pravicové strany (moja pozn.: akoby aj CDU nebola pravicovou stranou) a na námestiach škrečia davy, že utečenci nech sa topia. Následky odstúpenia Özila budú obrovské – bol vzorom pre nespočetných mladistvých tureckého pôvodu a nielen pre nich.

Isté je len jedno – v tomto prípade zvíťazili populisti.“

Ak nejaký národ takýmto spôsobom dlhodobo ničia a rozkladajú vlastné médiá a vlastní poltici – tak ten nemá nijakú budúcnosť, musí zaniknúť.

Už len krátko uvediem jeden z takých výrokov politikov. Nemecká ministerka justície K. Barley SPD: „Je to alarmujúce, keď veľký nemecký futbalista Özil vo svojej vlasti je kvôli rasizmu nežiaduci a keď sa necíti chránený ani zo strany DFB.“

Neporovnateľne alarmujúcejšie je však, keď táto nemecká ministerka vysiela ostré jedovaté šípy do „tela“ vlastného národa.

Nech je tento prípad odstrašujúcim príkladom pre Slovensko!

Roman Bednár