Môj profil 
Predplatné
Podľa prieskumu sa tretina respondentov (33 percent) do žiadnej aktivity nezapojila, pričom ako dôvod zväčša ľudia uvádzali nedostatok času a kapacity vzhľadom na svoje zvýšené nasadenie v práci alebo v domácnosti.
Každý druhý respondent či respondentka, ktorí sa zapojili do niektorej z dobrovoľníckych aktivít, sa venovali príprave rúšok (43 percent). To okrem samotného šitia zahŕňalo distribúciu rúšok, zháňanie látok či gumičiek potrebných pre ich výrobu, žehlenie či skladanie. Ľudia tak reagovali na rýchlo zavedenú povinnosť nosenia rúšok a masiek a na ich všeobecný nedostatok.
Druhou najrozšírenejšou podobou pomoci bol príspevok na finančnú zbierku (23 percent) na pomoc ľuďom bez domova, na distribúciu zdravotníckych pomôcok, podporu lekárov, umelcov či živnostníkov.
Ďalšou formou zapojenia sa bolo informovanie, respektíve širenie informácií (15 percent) – roznášanie informačných letákov s užitočnými informáciami v mieste bydliska, publikovanie zaujímavých zdrojov na sociálnych sieťach či upozorňovanie na hoaxy, teda falošné správy.
Medzi často zmieňované dobrovoľnícke aktivity patrili aj nákupy pre ohrozené alebo rizikové skupiny obyvateľov (11 percent), pre starších, osamelé matky alebo ľudí, ktorí prišli o prácu. Ľudia vo svojich susedstvách, napríklad vo vchodoch bytových domov, vyvesili oznam o ponuke nákupu, či o možnosť ísť na prechádzku so psom alebo do lekárne.
Mnohí ľudia pociťovali záťaž, strach a stres, aj preto viaceré dobrovoľnícke aktivity respondentov a respondentiek smerovali k aktívnej snahe o podporu a odľahčenie situácie (11 percent). Spomínané aktivity zahŕňali šírenie pozitívnych alebo humorných správ, online stretnutia a četovacie skupiny, pravidelné telefonáty a vytváranie online programu (živé koncerty, cvičenie, online čítanie).
Napriek veľmi neistej situácii štvrtina respondentov verila, že epidémia koronavírusu po ústupe ich život neovplyvní (26 percent). Podobný názor mala aj desatina respondentov, ktorí hovorili o tom, že epidémia ich nezasiahne ani finančne a ani pracovne (11 percent). Boli to najmä starší ľudia nad 60 rokov, ale tiež rodičia na materskej či rodičovskej dovolenke. Vplyv epidémie nateraz nevedelo vyhodnotiť 15 percent respondentov. Oproti tomu, približne štvrtina respondentov (24 percent) predpokladala, že sa budú musieť uskromniť, respektíve budú mať finančné problémy. Boli to najmä respondenti v produktívnom veku 30 až 39 rokov.
Viacerí ľudia vo svojich výpovediach spontánne uviedli, že ich pravdepodobne bude čakať „zhustená“ práca. Mnohí, naopak, predpokladali, že sa im bude v práci ťažšie rozbiehať a budú mať menej pracovných príležitostí. Obavy v spojitosti s prácou sa týkali tiež strachu z jej straty. Báli sa jej najmä straší respondenti a respondentky vo veku 50 až 59 rokov, ktorí si na trhu práce na Slovensku (a v Európskej únii) všeobecne ťažšie hľadajú zamestnanie.
Pozitívnejšie predpoklady účastníci a účastníčky výskumu spájali najmä s návratom k socializácii, ľudia si prvýkrát hlbšie uvedomili hodnotu sociálnych väzieb a kontaktov, času stráveného s rodinou a priateľmi. Niektorí respondenti a respondentky sa na druhej strane obávali opätovných stretnutí s ľuďmi, predpokladali väčšiu opatrnosť, strach z osobného kontaktu (podanie rúk, objatí) a z hromadných podujatí. Obavu vyvolávalo aj cestovanie do zahraničia, ktorému sa ľudia plánovali na čas vyhnúť a dovolenku stráviť na Slovensku.
Oslovení spomenuli tiež možné pozitíva, napríklad, že rodina bude zomknutejšia aj vzhľadom na intenzívnejší čas, ktorý spolu v izolácii jej členovia strávili. Niektorí tiež plánovali, že po uplynutí epidémie začnú dávať väčší dôraz na svoje zdravie a oddych, upravia svoje životné tempo a celkovo si viac budú vážiť to, čo majú.
.jpg)
.JPG)
