Za patetickými vyhláseniami Berbockovej, Bidena a ďalších západných lídrov sa skrýva “šedá zóna”, ktorú obývajú pacifisti, odporcovia sankcií a zarytí politickí nepriatelia Ukrajiny.

Zmenšuje sa solidarita s Ukrajinou?

Včera večer v New Yorku Valné zhromaždenie OSN opäť požadovalo stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny. Za rezolúciu hlasovalo 141 zo 193 členských štátov organizácie. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Berbocková v emotívnom prejave vyzvala na podporu Ukrajiny “bojujúcej za slobodu”: “Každý z nás môže prispieť k mieru tým, že povie agresorovi, že musí prestať.

A len niekoľko dní predtým Joe Biden osobne riskoval a cestoval vlakom do Kyjeva, aby prezidenta Zelenského uistil o svojej solidarite: “Pripomínate nám, že sloboda je na nezaplatenie. Budeme na vašej strane, pán prezident – tak dlho, ako to bude potrebné.”

Nepríjemná pravda: počet podporovateľov Ukrajiny a jej prezidenta sa zmenšuje

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová bola tiež bojovná, keď predstavila nový balík protiruských sankcií: “Spoločne ešte viac utiahneme slučku okolo ruského krku”.

Často sa hovorí, že slová môžu zmeniť svet. Môžu však vytvoriť aj hmlu, ktorá súčasníkom bráni pochopiť pomer síl, ktorý sa za nimi skrýva. V predvečer prvého výročia vypuknutia nepriateľských akcií sa pravda v tejto západnej slovnej hmle stala jednoducho nerozoznateľnou. “Na začiatku bolo Slovo, na konci zostala Fráza,” povedal raz poľský básnik Stanislaw Jerzy Lec.

A v skutočnosti je nepríjemná pravda takáto: počet priaznivcov Ukrajiny a jej prezidenta sa zmenšuje. Za patetickými vyhláseniami Berbockovej, Bidena a ďalších sa skrýva “šedá zóna”. Práve tu sa nachádzajú nepriatelia Ukrajiny. Delia sa na tri skupiny a všetky tri sa nachádzajú v demokratických štátoch sveta. Práve preto je ich konanie pre Ukrajinu mimoriadne nebezpečné.

Prvá skupina nepriateľov: chamtiví príjemcovia

Stále existujú štáty a firmy, ktoré sa z ekonomických dôvodov stále odvažujú nakupovať tovar z Ruska, vrátane toho, na ktorý sa vzťahujú sankcie.

Napríklad Poľsko dováža ruskú ropu aj po ropnom embargu. Začiatkom februára štátny tajomník ministerstva štátneho majetku Maciej Małecki priznal, že Poľsko stále dostáva 10 % svojej ropy – približne 20 000 ton mesačne – z Ruska. Podľa neho sa zmluva s ruským plynárenským koncernom Tatnefť nedá zrušiť, pretože inak by museli zaplatiť odstupné. Finančné záujmy týchto ľudí sú dôležitejšie ako solidarita s ukrajinským vedením (Rusko od 1.3. 2023 prestalo dodávať ropu Poľsku).

Plynové embargo EÚ stále neexistuje: hoci plyn už netečie cez Nord Stream 1 a 2, do Európy prichádza inými cestami. Plynovody Transgas a Turkish Stream sú naďalej v prevádzke a bezprecedentná je aj ruská aktivita v oblasti skvapalneného zemného plynu. EÚ dováža z Ruska približne 500 miliónov metrov kubických plynu potrubím a 1 500 miliónov metrov kubických skvapalneného zemného plynu mesačne. Podľa informačnej služby ICS patria medzi najaktívnejších odberateľov Francúzsko, Španielsko a Belgicko.

Do Európy vrátane Nemecka však naďalej prúdi aj iný ruský tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie – cement, kaviár, zlato, plasty, drevo a iné. Nemecké ministerstvo hospodárstva nedávno prvýkrát priznalo, že v sankciách, ktoré používajú štáty a firmy, je stále veľa medzier. “Je úplne jasné, že sankcie sa dajú obísť,” hovorí minister Robert Habeck.

Typickým príjemcom súčasnej situácie je India.

Najväčšia demokratická krajina sveta využila šancu a za nízke ceny skupuje objemy ropy a plynu, ktoré sa uvoľnili v dôsledku reštriktívnych opatrení Západu. Na rozdiel od Poľska sa India neodvažuje v ukrajinskej otázke jasne vystúpiť proti Rusku, ale len sa snaží z tohto konfliktu vyťažiť.

Druhá skupina. Pacifisti

Vo svete sa rozmáhajú pacifistické nálady, ktorých zástancovia presadzujú rýchle a nenásilné ukončenie bojov, t. j. kapituláciu Ukrajiny a stratu jej nezávislosti.

Manifest za mier, ktorý iniciovali Nemky Sahra Wagenknechtová a Alice Schwarzerová, združuje ľudí ako Antje Vollmerová a Margot Käßmannová, ako aj konzervatívnych politikov, napríklad Petra Gauweilera. Chcú zastaviť dodávky zbraní na Ukrajinu, a tým ju ponechať bezbrannú voči Rusku: “Vyzývame spolkovú kancelárku, aby prestala zvyšovať dodávky zbraní”.

Tretia skupina. Politickí nepriatelia

Táto skupina predstavuje pre Ukrajinu najväčšie nebezpečenstvo, pretože pôsobí predovšetkým v Spojených štátoch a útočí na hlavného sponzora Ukrajiny, americkú vládu. Potenciálny súper Donalda Trumpa v nadchádzajúcich prezidentských voľbách z konzervatívneho tábora, floridský guvernér Ron DeSantis, otvorene vystupuje proti vojenskej pomoci, ktorú Ukrajine poskytuje vláda Joea Bidena. “Poskytnutie neobmedzenej carte blanche Ukrajine je neprijateľné,” uviedol DeSantis.

A ďalej: “Ja a mnohí Američania si myslíme: Dobre, veľmi sa stará o hranice krajiny na druhej strane sveta. Ale neurobil nič pre zabezpečenie našich vlastných hraníc tu doma.”

Donald Trump si tiež nechce nechať ujsť vlak, ktorý sa rúti k stretu s Washingtonom. Vo výzve svojim priaznivcom, aby financovali jeho volebnú kampaň, sa prezentuje ako zarytý odporca ďalšej vojenskej pomoci Zelenského vláde.

Píše: “V ekonomickej situácii, keď inflácia vyčerpáva občanov USA, Biden posiela peniaze daňových poplatníkov do Kyjeva na financovanie dôchodkov”.

A ďalej: “Rád posiela peniaze našich daňových poplatníkov do iných krajín na zabezpečenie tamojších hraníc”. Trumpov záver: “Biden dáva prednosť iným národom pred vlastnými.

Ide mu o záujmy, nie o spravodlivosť

Záver: Podpora verejnosti pre Ukrajinu klesá. Podporovatelia krajiny musia urobiť to, čo doteraz neurobili dostatočne – vysvetliť svoje motívy. Vlády majú povinnosť prinútiť daňových poplatníkov vrátane vojenského personálu, aby sa zodpovedali za svoje investície a riziká, ktoré podstupujú, myslí si Focus.

Bez tejto osvety by sa naša vojna proti Rusku na Ukrajine, mimochodom rovnako ako kedysi naša vojna vo Vietname, mohla skončiť neúspechom. Dôvodom bude nedostatočná podpora západných krajín, ktoré financujú našu spoločnú vojnu.

Veriť tomu, že boj Ukrajincov za slobodu môže všetko vysvetliť, je detinsky naivné. Ide o záujmy, nie o spravodlivosť. Ani Západ nie je ideálnym miestom.

Opäť by sa dalo citovať poľského básnika Stanisława Jerzyho Leca: “Kto hľadá raj na zemi, spal na hodinách geografie”.