Do správnej rady WEF napríklad patrí Mark Carney, jeden z kandidátov na kreslo šéfa Medzinárodného menového fondu (MMF) a prezidenta Európskej centrálnej banky; Al Gore, viceprezident Spojených štátov (1993-2001) a predseda Generation Investment Management LLP; Jim Yong Kim, prezident Svetovej banky (2012-2019); Christine Lagarde, súčasná generálna riaditeľka MMF; Peter Maurer, diplomat a prezident Červeného kríža; Indra Nooyi z predstavenstva Amazon a PepsiCo; L. Rafael Reif, prezident MIT; Ursula von der Leyen, novozvolená prezidentka Európskej komisie a bývalá nemecká ministerka obrany z kabinetu Angely Merkelovej; David M. Rubenstein, spoluzakladateľ a spolupredseda Carlyle Group. Zaujímavým faktom zostáva, že Klaus Schwab, zakladateľ a výkonný predseda WEF je zároveň bývalým členom riadiaceho výboru Bilderberg Group.

Ako aj ostatné inštitúcie mocných, ktoré hovoria o „pomoci svetu,” takisto WEF je obvinené z presadzovania záujmov kozmopolitných elít. Obleková smotánka je však ďaleko od reálneho riešenia problémov a popritom pohodlne presúva vinu z byrokratických konglomerátov, nadnárodných organizácií a vlád na bežných občanov. Profesori Markus Giesler a Ela Veresiu v štúdii Creating the Responsible Consumer: Moralistic Governance Regimes and Consumer Subjectivity píšu:

„Prieskum, publikovaný v časopise Journal of Consumer Research, skúmal sociologický vplyv WEF. Dospel k záveru, že WEF nerieši problémy ako chudoba, globálne otepľovanie, chronické choroby alebo dlh. Jednoducho presúva bremeno za riešenie týchto problémov z vlád a korporácií na spotrebiteľa zodpovedného, ekologického, zdravého a finančne gramotného. Tieto problémy preformulujú, a tak zachovávajú. (Al) Gore je ukážkový príklad. Goreove prejavy úmyselne presúvajú pozornosť z problematiky neregulovaných trhov a korporačných aktivít k morálnym patológiám, individuálnej chamtivosti atď. V skutočnosti tým podporuje tvorbu nových trhov, a teda zachováva rovnaký starý problém v novom šate. Nové trhy majú obdobné vzorce ako tie staré, pretože základný problém správy a riadenia spoločností sa nikdy nerieši.”

Výročné zasadnutie WEF o globálnej budúcnosti sa konalo v novembri v Spojených arabských emirátoch. Jednou z diskutovaných tém bolo „ovládanie mysle pomocou zvukových vĺn.” Oficiálna webstránka WEF publikovala článok Mind control using sound waves? We ask a scientist how it works, kde oxfordský profesor Antoine Jérusalem popisuje technológiu a problémy s ňou súvisiace. Tu je časť z neho:

Ovládanie mozgu zvukovými vlnami: ako to funguje?

V poriadku. Princíp neinvazívnej neuromodulácie spočíva v zameraní ultrazvukových vĺn do oblasti mozgu, aby sa všetky zhromaždili v malom mieste. Potom dúfajme, vzhľadom na správnu sadu parametrov, dôjde k zmene neuronálnej aktivite. Ak sa chcete zbaviť neurónov, ktoré sa rozšírili napr. pri epilepsii, možno budete chcieť naštartovať proces, aby ste ich v podstate zničili. Ak však chcete selektívne podporovať alebo blokovať neuronálnu aktivitu, musíte ultrazvukové vlny jemne doladiť. Inými slovami, existuje rozdiel medzi stimuláciou použitou na odstránenie tkaniva a neuromoduláciou, ktorá je zameraná na kontrolu aktivity bez poškodenia tkaniva. Ultrazvuková neuromodulácia je niečo, čo určite funguje, ale stále tomu úplne nerozumieme.

Aké spoločenské dobro z toho vyplýva?

Súčasné hesla sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba, ako aj traumatické zranenia mozgu. Vedci sa však pozerajú aj na miechu a periférnu nervovú sústavu. Pokiaľ ide o mňa, keďže mozog je defacto centrom rozhodovania pre množstvo procesov, na ktorýkoľvek z nich sa dá zamerať.

Je to bezpečné?

Pri pokuse o „kontrolu” neuronálnej aktivity poskytnutím drobných mechanických vibrácií do oblasti mozgu je dôležité správne vyladiť zacielenie ultrazvuku, frekvencie a amplitúdy, inak mozog môže byť potenciálne poškodený. Ešte stále nevieme ako to všetko nastaviť a ak by som mal trochu preháňať, povedal by som, že náš súčasný prístup nie je vzdialený od hrania sa s rádiom, kým nenaladíme správnu stanicu. Jedným problémom je s istotou povedať, že vlnami skutočne neuróny ovplyvňujeme a zároveň nepoškodzujeme…

Aké sú najväčšie etické výzvy?

Potenciál techniky je obrovský. Tým myslím počet aplikácií, ako aj etické využitie. Z biologického hľadiska je to podobné drogám. Môže vás to vyliečiť, môžete sa stať závislým a môže vás to aj zabiť. Je to všetko o tom, zostať v rámci istého súboru pravidiel. Z etického hľadiska sa svet mení tak rýchlo, že je ťažké posúdiť, čo bude zajtra prijateľné a dnes ešte nie je. Som tiež presvedčený, že ľudská povaha spraví všetko, čo sa urobiť dá. Otázka je kto z nás. Bol by som radšej, keby má túto technológiu v rukách slušná spoločnosť, nie nejaký nečestný štát, ktorý nerešpektuje ľudský a zvierací život…

Ako ďaleko sa možno dostať?

Viem, že príde deň, keď vedec bude schopný kontrolovať myšlienky človeka vysielaním správnych vĺn na správne miesto v mozgu. Domnievam sa, že väčšina námietok bude podobná tým, ktoré dnes počúvame v súvislosti s podprahovými odkazmi v reklamách, ale oveľa dôraznejšie. Táto technológia nie je bez rizika zneužitia. Môže to byť revolučná zdravotnícka technika pre chorých alebo dokonalý kontrolný nástroj, pomocou ktorého budete nemilosrdne ovládať slabších. Tentoraz to však bude doslovná kontrola.

Čo možno urobiť pre zabezpečenie tohto potenciálu?

Nebudem tvrdiť, že vedci sú múdri a dobre informovaní, pokiaľ ide o to, čo by sa malo a nemalo robiť. Niektorí pôjdu čo najďalej. Je to však ľudská povaha, nielen povaha vedca. Úlohou je nájsť niečo prospešné pre ľudstvo a ak nájdete spôsob, ako niečo vylepšiť, pravdepodobne tiež viete, ako urobiť opak. Treba zabezpečiť, aby regulácia bránila druhému bez toho, aby bránila prvému. Je to zodpovednosť regulačných orgánov. Európska únia je v tomto dobrá… Ďalšou úlohou politikov by malo byť poskytnutie komunikačnej platformy na vysvetlenie dlhodobej vízie v danej oblasti výskumu. Informovať príliš skoro nie je dobrá myšlienka, ale z dlhodobého hľadiska by verejnosť mala mať potenciálne výhody z novej technológie, ktorá im bude vysvetlená jasnými slovami. V tom vedci nie sú príliš dobrí. Ale ak to neurobíme my, niekto to raz určite spraví.

V skratke Antoine Jérusalem vraví, že „diaľkové ovládanie” mozgu (alebo jeho neuronálnej aktivity) je neuveriteľne výkonná a perspektívna technológia, ktorá raz dokáže liečiť choroby. Avšak v nesprávnych rukách môže úplne prevziať kontrolu nad ľudskou mysľou. Ako vyslovil, môže to byť „dokonalý kontrolný nástroj na nemilosrdné ovládanie slabších.”

Ako už bolo uvedené, diaľkové ovládanie mysle nie je nič nové a mocní majú roky prístup k tomuto druhu technológie. Pred niekoľkými mesiacmi bol uverejnený článok s dátami z uniknutého dokumentu (z roku 1996), ktorý popisuje vplyv tzv. psychoelektronických zbraní. Dokument, ktorý objasňuje problematiku biomagnetických polí, mozgových vĺn a vysielania rôznych typov elektronických signálov či frekvencií, hovorí o možnosti vyvolať: stratu pamäte, zmenu kvality sluchu a ušný šelest, náhlu bolesť očí, búšenie srdca bez zjavnej príčiny, náhlu bolesť alebo svrbenie v genitálnej oblasti, orgazmus, tiky, stuhnutie svalstva, trasenie rúk, celkové alebo čiastočné prehrievanie organizmu, náhlu únavu a potrebu spánku. Uvádza tiež, že prvý úspešný prenos ľudského hlasu priamo do lebky živej osoby vykonal dr. Joseph C. Sharp z Walter Reed Army Institute of Research v roku 1974.

Napriek tomu, že technológia pripúšťa dystopický potenciál, Antoine Jérusalem verí, že ľudstvo sa jej nemôže vyhnúť. Pravdepodobne to tvrdí, pretože spoločnosť vyvíjajúca túto technológiu je súčasťou WEF. Aké riešenie predkladá, aby sa zabezpečila ochrana pred zneužitím a premenou ľudí na otrokov s ovládanou mysľou? Vládne nariadenie. Teraz sa už môžeme cítiť naozaj bezpečne J

Igor Kratochvíl