Národno-konzervatívni Švédski demokrati (SD) prišli s argumentom, že nedávno prijatá hlavná politika EÚ v oblasti riadenia migrácie, tzv. Pakt o azyle a migrácii, takmer vôbec nerieši problém nelegálnej migrácie a nechráni vonkajšie hranice bloku. Švédski demokrati (SD) predstavili komplementárny balík, ktorý nazvali ‘Európsky deportačný pakt‘.

Celoeurópske nástroje

Navrhovaný balík reforiem má vytvoriť celoeurópske nástroje na externalizáciu azylových a deportačných konaní do tretích krajín (ako je napríklad dohoda medzi Talianskom a Albánskom). Ďalej navrhuje prinútiť krajiny pôvodu migrantov, aby prijali späť svojich občanov, inak im budú hroziť sankcie. V treťom bode navrhli zaviesť verziu takzvaného ‘Austrálskeho modelu‘, ktorý odopiera povolenie na pobyt v EÚ každému, kto bol prichytený pri pokuse o nelegálny vstup.

Vo svojom článku, uverejnenom v nedeľu 2. júna vo švédskom denníku Dagens Nyheter, líder strany Švédskych demokratov a hlavný kandidát do Európskeho parlamentu Jimmie Åkesson a poslanec Európskeho parlamentu Charlie Weimers uvádzajú niekoľko šokujúcich štatistických údajov. Štatistiky dokazujú, že EÚ nemá vhodné nástroje na zabránenie nelegálnemu vstupu, ako aj na účinné vykonávanie deportácií.

Podľa Eurostatu úrady v roku 2023 identifikovali 1,2 milióna osôb s nelegálnym pobytom v EÚ. Z nich 460 000 dostalo príkaz na opustenie krajiny, ale len približne 80 000 z nich tak naozaj urobilo.

Výrazný pokles počtu nelegálnych prisťahovalcov je možné pozorovať len vtedy, keď im krajina udelí hromadnú naturalizáciu – čo je hlavný priťahujúci faktor, poznamenali obaja zákonodarcovia.

„Keď sú ľudia, ktorí vstúpili na územie nelegálne, odmenení povolením na pobyt, ešte viac ľudí to láka skúsiť šťastie v Stredozemnom mori,“ uviedli Åkesson a Weimers.

Švédski demokrati vítajú nedávnu iniciatívu medzi Českom a Dánskom, ktorú podporilo 15 členských štátov. Iniciatíva je zameraná na vytvorenie rámca na zverenie azylových konaní podobného bilaterálnej dohode Talianska s Albánskom. Navrhuje však aj ďalšie opatrenia, ktoré by sa zaoberali všetkými rozmermi problému migrácie.

Štvorbodový “Európsky deportačný pakt“

Česko-dánska iniciatíva týkajúca sa externalizácie – označovaná aj ako európske „Rwandské riešenie“ – je len prvým zo 4-bodového akčného plánu Åkessona a Weimersa.

Autori jasne uvádzajú, že v zariadeniach tretích krajín sa musia vykonávať nielen prvotné azylové kontroly, ale ľudia s príkazom na deportáciu tam musia čakať až do odchodu do svojich domovských krajín.

Druhý bod sa týka toho, aby si Brusel “dupol“ pri rokovaniach s krajinami pôvodu, ktoré často odmietajú prijať späť svojich občanov, ktorí musia byť deportovaní za nelegálne prekročenie hranice Európy. Švédski demokrati napríklad odporúčajú odpočítať 20 000 EUR z bilaterálnej pomoci za každú osobu, ktorú by príslušná krajina odmietla (rovnakú sumu budú musieť krajiny EÚ zaplatiť za odmietnutie prijatia utečencov v rámci paktu o migrácii). Alebo ak krajina zámerne zdržiava postupy pri návrate, EÚ by mohla na oplátku zdržiavať žiadosti o víza.

Tretím bodom na zozname je stanovenie konkrétnych cieľov „výrazne zvýšiť“ podiel skutočne vrátených migrantov v porovnaní s tými, ktorým bol vydaný príkaz na vyhostenie, ako by to vyžadovalo právo EÚ. Zjednodušiť a urýchliť by sa mohlo napríklad spoločné koordinačné centrum pre deportácie, ktoré by mohlo dokonca spojiť deportovaných z rôznych členských štátov EÚ doslova do jedného lietadla, ak majú spoločnú cieľovú destináciu.

Napokon, najdôležitejším prvkom navrhovaného nového paktu je spomínaný “Austrálsky model“, teda “politika nulovej tolerancie“ voči pokusom o nelegálne prekročenie hraníc. Politika, ktorú Canberra zaviedla pred rokmi s pozoruhodne dobrými výsledkami znamená, že každému, kto bude prichytený pri pokuse o nelegálny vstup, bude odopretá možnosť kedykoľvek získať povolenie na pobyt, a to aj legálne.

Zavedenie rovnakej politiky v Európe by slúžilo ako tvrdý, ale potrebný odstrašujúci prostriedok proti nelegálnej migrácii.

Ďalšie opatrenia

V článku sa spomína aj niekoľko ďalších opatrení nad rámec týchto štyroch bodov. Ide napríklad o zníženie byrokracie a zavedenie automatického príkazu na deportáciu pri konečnom zamietnutí žiadosti o azyl. Autori reformy dodávajú, že všetko je len otázkou politickej vôle v Bruseli a hlavných mestách.

Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej a ľavicová väčšina Európskeho parlamentu doteraz zablokovali každú podobnú iniciatívu. Keďže však Rada už požaduje, aby sa urobilo viac pre nápravu azylového systému, je len otázkou času, kedy budú ostatné dve inštitúcie EÚ nútené počúvať.

„Ak pravicové strany v Európskom parlamente získajú po voľbách 9. júna väčší vplyv, Švédski demokrati budú presadzovať Pakt o deportáciách,“ uviedli Åkesson a Weimers.

Prečítajte si tiež :

• Tusk odmieta Migračný pakt EÚ a posilňuje hranice s Bieloruskom
• Maďarská aliancia odmieta povinné kvóty migrantov v rámci EÚ
• Republika: Vojnovú a sankčnú politiku chceme nahradiť mierovou