Pri modlitbe s veriacimi zídenými v hojnom počte na Námestí sv. Petra, pápež komentoval Ježišove slová z Evanjelia podľa Jána: «Ja som chlieb života» (6, 48).

Ako Svätý Otec vysvetlil, chlieb symbolizuje základ pre každodenný život. Ježiš navyše nie je hocijakým chlebom, ale chlebom života. Človek bez neho len živorí:

„Bez neho skôr živoríme, než žijeme: lebo iba on sýti dušu; len on nám odpúšťa to zlo, ktoré sami nedokážeme prekonať; len on nám dáva pocítiť, že sme milovaní, aj keď nás všetci sklamali; len on nám dáva silu milovať; len on nám dáva silu odpúšťať v ťažkostiach; len on dáva srdcu ten pokoj, ktorý hľadá; len on dáva večný život, keď sa život tu dolu končí. Je nevyhnutným chlebom života.“

Svätý Otec vyzval veriacich obnoviť v sebe úžas nad darom Eucharistie a to najmä prostredníctvom adorácie:

„Obnovme v sebe tento úžas. Urobme tak adorovaním Chleba života, pretože adorácia napĺňa život úžasom. Ježiš túži po dôvernosti s nami, chce vstúpiť do nášho života. Po čom netúži? Aby bol odsunutý na okraj – on, ktorý je chlebom –, aby bol opomínaný a odkladaný na bok, alebo aby sme sa ho dovolávali len vtedy, keď ho potrebujeme.“

Petrov nástupca veriacich vyzval i k tomu, aby Ježiša pozvali do rodiny, ku každodennému spoločnému stolovaniu „Pozvime ho k nám domov, modlime sa „podomácky“. Ježiš bude s nami za stolom a my budeme nasýtení tou najväčšou láskou.“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána (19. nedeľa v cezročnom období, 8. augusta)

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V Evanjeliu dnešnej liturgie Ježiš pokračuje v kázaní ľuďom, ktorí videli zázrak rozmnoženia chlebov. A pozýva ich, aby urobili kvalitatívny skok: po tom, ako pripomenul mannu, ktorou Boh utíšil hlad otcov počas dlhého putovania púšťou, teraz aplikuje symbol chleba na seba samého. Hovorí jasne: «Ja som chlieb života» (Jn 6,48).

Čo znamená chlieb života? K životu je treba chlieb. Ten, kto je hladný, nežiada vyberané a drahé jedlá, chce chlieb. Ten, kto je bez práce, nežiada enormné mzdy, ale „chlieb“ v podobe práce. Ježiš sa zjavuje ako chlieb, teda to, čo tvorí podstatu, čo je nevyhnutné pre každodenný život, bez neho veci nefungujú. Nie je to len akýsi chlieb medzi mnohými; ale chlieb života. Inými slovami, my bez neho skôr živoríme, než žijeme: lebo iba on sýti dušu; len on nám odpúšťa to zlo, ktoré sami nedokážeme prekonať; len on nám dáva pocítiť, že sme milovaní, aj keď nás všetci sklamali; len on nám dáva silu milovať; len on nám dáva silu odpúšťať v ťažkostiach; len on dáva srdcu ten pokoj, ktorý hľadá; len on dáva večný život, keď sa život tu dolu končí. Je nevyhnutným chlebom života.

„Ja som chlieb života“, hovorí [Ježiš]. Pristavme sa pri tomto krásnom obraze Ježiša. Mohol urobiť rozpravu alebo veci demonštrovať, no – ako vieme – Ježiš hovorí v podobenstvách, a v tomto výroku: „Ja som chlieb života“, skutočne zhrnul celé svoje bytie a celé svoje poslanie. Plne to bude vidieť na konci, pri Poslednej večeri. Ježiš vie, že Otec od neho žiada nielen to, aby dal ľuďom jesť, ale aby im dal seba samého, aby lámal seba samého, svoj vlastný život, vlastné telo, vlastné srdce, aby sme my mohli mať život. Tieto Pánove slová v nás prebúdzajú úžas nad darom Eucharistie. Nik na tomto svete, bez ohľadu na to, ako veľmi by miloval druhého človeka, nemôže zo seba urobiť pre neho pokrm. Boh to urobil a stále to robí, pre nás. Obnovme v sebe tento úžas. Urobme tak adorovaním Chleba života, pretože adorácia napĺňa život úžasom.

V Evanjeliu sa však namiesto úžasu ľudia pohoršujú, [a na znak toho] si trhajú odev. Myslia si: „Veď tohto Ježiša poznáme, poznáme jeho rodinu. Ako teda môže hovoriť: Som chlieb, ktorý zostúpil z neba?“ (porov. vv. 41-42). Aj my sa možno pohoršujeme: bolo by pre nás pohodlnejšie mať Boha, ktorý je na nebesiach, a nemieša sa do nášho života, zatiaľ čo my by sme si spravovali veci tu dolu. Avšak Boh sa stal človekom, aby vstúpil do konkrétnosti sveta, aby vstúpil do našej konkrétnosti, Boh sa stal človekom pre mňa, pre teba, pre nás všetkých, aby vstúpil do nášho života. A všetko z nášho života ho zaujíma. Môžeme mu porozprávať o pocitoch, o práci, o našom dni, o bolestiach, o strastiach, o mnohých veciach. Môžeme mu povedať všetko, pretože Ježiš túži po tejto dôvernosti s nami. Po čom ale netúži? Aby bol odsunutý na okraj – on, ktorý je chlebom –, aby bol opomínaný a odkladaný na bok, alebo aby sme sa ho dovolávali len vtedy, keď ho potrebujeme.

Ja som chlieb života. Aspoň raz za deň sa schádzame, aby sme jedli pospolu; možno večer, v rodine, po dni práce či štúdia. Bolo by to pekné, keby sme pred lámaním chleba pozvali Ježiša, chlieb života, prosiac ho jednoducho o požehnanie toho, čo sme urobili i toho, čo sa nám nepodarilo urobiť. Pozvime ho k nám domov, modlime sa „podomácky“. Ježiš bude s nami za stolom a my budeme nasýtení tou najväčšou láskou. Panna Mária, v ktorej sa Slovo stalo telom, nech nám pomáha deň po dni rásť v priateľstve s Ježišom, chlebom života.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.