Svätý Hubert, biskup a vyznávač

Svätý Hubert, biskup a vyznávač

Bratislava 1. júla 2018 (HSP/Foto:wikimedia)

 

Svätý Hubert, ktorého meno značí toľko, ako „skvelý skrz rozvahu“, narodil sa r. 656, i bol synom vojvodcu Bertranda z Akvitanie. Ako mládenec dostal sa na dvor kráľa Theodoricha III. z Neustrie v terajšom Francúzsku, ktorý ho neskôr za pohraničného grófa či veľkovojvodcu vymenoval. Hlbokou učenosťou, vznešenými mravmi a statočnosťou vydobyl si u kráľa a podriadených poddaných všeobecnú dôveru a lásku. Neskôr dostal sa do mesta Mecu, kde vladár krajinský Pipin z Heristalu povýšil ho ešte na vyšší úrad. Ačkoľvek pri skvelom dvore panovníckom nedopúšťal sa ťažkých previnení proti Bohu, nuž predsa klonilo sa srdce jeho k pozemským pôžitkom a márnosťam, i tešilo ho všeobecné lichotenie a nadvážnosť, aké v spoločenskom postavení svojom požíval. Toho času stalo sa, že Hubert, ktorý bol náruživým poľovníkom, vyšiel sviatočného dňa s mnohými dvoranmi a sluhami na poľovačku do vrchov Ardenských. Odlúčil sa od poľovníkov, i uzrel, ako pred ním zastal jeleň, ktorý mal na hlave medzi rohami skvelý kríž. I počul hlas:

Ilustračné foto

„Ked sa neobrátiš, upadneš skoro do priepasti pekelnej! Zanechaj dvor, choď k Lambertovi do Mastrichu, tam dozvieš sa ostatné.“

Reklama

Srdce jeho bolo preniknuté týmto zjavením, i zoskočil s koňa, hodil sa na kolená pred znamením svätého. kríža, a prisľúbil slávnostne, že život svoj polepší. I opustil skvelý dvor, utiahol sa z hluku sveta do samoty, kde rozjímal o márnosti sveta, o budúcom prísnom súde Božom a o utrpení Spasiteľa, ktoré podstúpil za hriechy naše. Srdcom jeho zatriasla myšlienka:

„I hriechy moje pribily Spasiteľa na drevo kríža, i pre previnenia moje krvácal a zomrel Spasiteľ, nevinný Syn Boží!“

Reklama

I vyhľadal svätého Lamberta, biskupa v Mastrichu, ktorý preslávil sa učenosťou, svätosťou života a láskavosťou oproti bližným svojim. Vyspovedal sa z hriechov celého života svojho a prosil ho, aby mu bol vodcom na ceste k dokonalosti kresťanskej. I zapieral seba samého, cvičil sa v pokore, trávieval celé noci na modlitbách a v svätom rozjímaní; i čítaval usilovne sväté Písmo a iné náboženské spisy. A to všetko dialo sa pod dohľadom a správou svätého biskupa Lamberta, ktorý naliehal na učeného a zbožného Huberta, aby do stavu duchovného vstúpil. Ale Hubert bol ženatý, i bolo treba, aby sa s manželkou svojou poradil. Išiel ku nej, a oznámil jej úmysel svoj, že chce pracovať ako kňaz na vinici Pánovej. Zbožná manželka rada privolila, vyvolila si samotu a venovala sa i sama službe Božej; avšak nezadlho zomrela cnostná manželka, menom Floribana. Po blahoslavenej smrti jej utiahol sa Hugobert do vrchov Ardenských a tam, kde mal podivné zjavenie, pripravoval sa na modlitbách a v svätom rozjímaní ku vstúpeniu do stavu duchovného. Potom navrátil sa do mesta Mastrichu ku svätému Lambertovi, ktorý ho za kňaza vysvätil.

Ako kňaz vyznačoval sa Hubert zbožným životom a svätou horlivosťou svojou pre česť Božiu a duševnú spásu bližných medzi všetkými bratmi v úrade, i bol vzorným nasledovníkom učiteľa a vodiča svojho na ceste dokonalosti. Nezadlho potom bol zavraždený zákerným spôsobom svätý Lambert a pokorný sluha Boží Hugobert bol r. 709 jednohlasne za biskupa do Mastrichu vyvolený. I prijal vysokú dôstojnosť biskupskú, ačkoľvek v tých časoch veľmi obťažnú a nebezpečnú, preto, že voľbu za povolanie Božie považoval a že mohol na novej postati mnoho dobrého činiť. I začal hned s neunavenou horlivosťou pravú vieru rozširovať, a neveru, poveru a bezbožnosť vykoreňovať. S najväčšou starostlivosťou konal povinnosti úradu svojho biskupského a najmä vynasnažoval sa, aby učených, zbožných kňazov vychoval, ktorí by v biskupstve náboženského ducha a mravnosť upevňovať mu pomáhali. Precestoval biskupstvo svoje, aby poznal duchovný život podriadených svojich a v prácach nasledovať mohol svätého Lamberta, predchodcu svojho. I prišiel do mestečka Vivochu. Bolo to druhú nedeľu pôstnu.

V mestečku bývala žena, ktorá nevšímala si dňa Pánovho a služieb Božích, i tkala. A hľa, medzi prácou začínala uschýnať ruka jej a krv zasekla sa v žilách. V biede svojej neznala si pomôcť. I počula o zbožnosti svätého biskupa a naplnená bola dôverou, že jej modlitbou svojou spomôcť môže. Išla k dverám chrámovým, kde svätý Hugobert sa zdržoval, a keď vychádzal z chrámu, hodila sa k nohám jeho, i prosila ho skrúšene o mocnú prímluvu. Svätý muž videl biedu jej a vieru, i zvolal:

„Choď a chráň sa, aby si v budúcne deň Pána podobnou zlosťou nepoškvrnila! Po opravdivom polepšení navráti tebe Boh predošlé zdravie.“

Biedna žena prisľúbila, že sa polepší, i navrátil jej milostivý Boh predošlé zdravie. Toho času bola veľká suchotá v krajine. Márne žalostili ľudia nad tým dopustením Božím. Svätý Hubert vyšiel z Mastrichu s kňažstvom a veriacim ľudom svojím v slávnostnom sprievode na pole, pred zástupom nesené bolo znamenie svätého kríža, sám niesol ostatky svätých, ktoré v sídelnom chráme prechovávané boli. I prosil skrúšenými modlitbami Boha o tichý a užitočný dážď. Potom držal reč k zástupu a riekol:

Reklama

„Ked mňa slyšať budete, ako hlásateľa súdu Božieho, s úprimným a povoľným srdcom, a to činiť budete, čo vám v mene Božom poviem, nuž niet pochyby, že so mnou dedictvo večnej vlasti dosiahnete.“

A keď takto so svätým pomazaním kázal, spôsobil nepriateľ ľudského pokolenia, diabol skrze istého človeka taký hluk a nepokoj, že nebolo možno slyšať slová biskupove. Svätý muž zbadal hneď nástrahy diablove, i poznamenal znamením svätého kríža toho človeka, ktorého satan bol obsadol, v okamihu klesol človek k zemi, utíšil sa, diabol bol zahanbený a svätý biskup pokračoval nemýlený v horlivej kázni svojej. A požehnanie Božie poprialo tichý, trvanlivý, užitočný dážď. Väčšina veriacich ctila si vysoko a milovala s detinskou láskou svätého biskupa svojho, ale našli sa i mnohí kresťania dľa mena, ktorým neboli po chuti a po vôli napomínania a karhania jeho. Preto trpel i prenasledovania a nátisky, nachádzal prekážky, ktoré zbožnému učinkovaniu jeho do cesty sa tiskli. Avšak miesto toho, že by sa bol dal zastrašiť, bol rozpaľovaný novou horlivosťou k pokračovaniu vo spasiteľnej práci svojej. Pre núdznych a chudobných mal vždy otvorené útlé srdce svoje. Všetky dôchodky svoje vynakladal k uľaveniu biedy a dom jeho bol útočišťom všetkých nešťastníkov. Celý čas svoj venoval pastierskemu povolaniu svojmu. S osviežujúcou silou ohlasoval slovo Božie. Hlas jeho prenikal jako dvojostrý meč do všetkých sŕdc, keď opisoval časnú a večnú záhubu, ktorú neprávosť si priťahuje. I obrátil mnohých zatvrdelých hriešnikov. A nie len z biskupstva jeho, ale i z oddialenejších krajov hrnuli sa zástupy ku kázňam jeho. Zrejme požehnával milostivý Boh namáhanie sluhu svojho, ktoré podnikal ku rozširovaniu pravej viery. A toto požehnanie Božie usiloval sa rozmnožovať skrze modlitbu, zapieranie seba, pôst a nočné stráženie. Celé noci trávieval na modlitbách a oplakával previnenie svoje pred obrazom Ukrižovaného, a celé dni nepožíval mimo kúska chleba a trochu vody ničoho, keď medzitým posilňujúce jedlá nosieval nemocným a hladným blížnym svojim. Nievšednú úctu prechovával svätý Hubert oproti svätému Lambertovi, ktorý ho na cestu cnosti a spásy uviedol a pokoj srdca mu vydobyl. I vyzdvihol ostatky svätého učiteľa svojho z hrobu v Mastrichu, vystaval nádherný chrám na tom mieste, kde svätý Lambert krv svoju vycedil, i preniesol ich ta a vystavil v ňom k verejnej úcte veriacich. Do tohoto chrámu preniesol i ostatky svätej Madelberty. Ku ostatkom svätého Lamberta, ktorého svätý život a mučenícka smrť v čerstvej pamäti boli u okolitých zbožných veriacich, hrnuly sa často zástupy nešťastníkov z okolitých krajov, aby ho o mocnú prímluvu v biedach svojich dôverne žiadali. Tak stalo sa, že neveľká dedinka Luttich vzrástla pomaly vo veľké mesto. Roku 721 preniesol svätý Hubert biskupskú stolicu svoju do Luttichu a chrám, k úcte svätého Lamberta vystavený, povzniesol na sídelný chrám svoj.

Svätý Hubert opúšťal častoráz s času na čas vďačné, vo viere posilnené stádo svoje, putúval do obdialnejších pustých a divých krajov, najmä do vrchov Ardenských, aby tam vlažným a poverčivým kresťanom, i pozostalým ešte pohanom slovo Božie hlásal, ku potvrdeniu hlásanej pravdy Božej divy konal. V krátkom čase priviedol mnohých hriešnikov na cestu pokánia, obrátil s pomocou opáta svätého Veregisa mnohých pohanov, zboril oltáry pohanské a vykorenil takým spôsobom všetky pozostatky pohanstva. Milostivý Boh zkúšal verného sluhu svojho rozmanitými utrpeniami. V slobodnom čase chytával svätý Hugobert rád ryby, aby sa zotavil a vyrazil po namáhavej práci svojej. Preto navštevoval niekedy hospodárstvo, menom Niuvella, na ktorom nachádzaly sa i veľké rybníky. Jedného dňa prišiel na breh rybníku, ktorý bol krovinou veľmi porastený. Pracovníci vbíjali na brehu koly do zeme. Svätý Hubert oprel sa o jeden kôl aby si po namáhavej prechádzke oddýchol. Sluha, ktorý kôl do zeme vbíjal, zbadal svätého biskupa iba vtedy, ked pozdvížené kladivo na kôl dopádalo, i nemohol prekaziť úder jeho, kladivo dopadlo na ruku svätého Huberta a rozmliaždilo mu celú ruku. Svätý odišiel poranený domov, ale druhého dňa naložil, aby sa pokračovalo v práci. Rana zapríčiňovala mu veľké bolesti, ale svätý muž znášal ich trpezlivo, ačkoľvek celé noci za tri mesiace oka nezatvoril. I neprestajne modlieval sa:

„Zmiluj sa nado mnou, ó Bože, dľa veľkého milosrdenstva Svojho!“

Jjedného dňa napadla veľká búrka loď, na ktorej pracovníci jeho sa nachádzali, a loď hnaná bola do nebezpečného víru, v ktorom hrozilo jej isté zahynutie. Keď to svätý Hubert uslyšal, padol na kolená a modlil sa:

Reklama

„Ó Pane Ježišu Kriste! Ty si kráčal po mori jako po suchej zemi a prikázal si vetru a moru, aby zatíchli. Príď i sluhom Svojim ku pomoci, a vysloboď ich mocou Svojou!“

Na túto skrúšenú prosbu zatíchla búrka a všetci sluhovia jeho boli zachránení. Ešte i mnohé iné divy stály sa na prosbu jeho. Rokom pred blahoslavenou smrťou svätého biskupa bolo oznámené mu, že konec putovania jeho pozemského sa blíži. Keď jednu noc na modlitbách trávil a obľúbenú modlitbu svoju

„Zmiluj sa nado mnou, ó Bože“, odriekal, zdalo sa mu, ako by pristojaci posol nebeský mu hovoril:

„Vzýval si Ma v trápení svojom a Ja vyslyšal som ťa a vyslobodiI.“

I ukázal mu rozsiahlu nádhernú sieň a riekol:

„V dome Otca Môjho sú mnohé príbytky, a v tomto je i pre teba prichystané prebývanie, ktoré máš požívať ako večné dedictvo. Po dokončení tohoto roku rozviažem sväzok biedy tvojej, vyslobodím ťa, i budeš Mňa zvelebovať.“ Po tomto videní znal svätý Hubert s istotou hodinku smrti svojej.

A preto usporiadal všetky záležitosti úradu svojho veľpastierskeho, i pripravoval sa starostlivé a usilovne k tomu vážnemu okamihu, v ktorom bude počet skladať zo všetkých činov, slov a myšlienok svojich. A od tohto času venoval každú hodinu, ktorá voľná mu ostávala od úradných povinností, skrúšenej modlitbe a celé noci zdržoval sa pri hrobe svätého Lamberta a pred oltárom svätého Albína, ktorých ako zvláštnych patrónov ctil a ktorých orodovaniu u milostivého Boha sa vrúcne odporúčal. Ešte raz precestoval biskupstvo svoje, napomínal dojímavými rečami veriacich ku opravdivej nábožnosti a ku kajúcnemu životu, kňažstvo svoje k horlivému plneniu povinností svojich a k príkladnému obcovaniu. Všade lúčil sa so slzami v očiach. Po návrate svojom do Luttichu napadla ho nebezpečná zimnica, ktorá požierala všetky sily jeho životné. Pokojne a s odovzdanosťou do vôle Božej znášal svätý muž bolesti nemoce svojej. Zaopatrený sviatosťami zomierajúcich, ktoré s dojímavou pokorou a zbožnosťou prijímal, usnul svätý Hubert po šiestom dni trápnej nemoce svojej v prítomnosti duchovenstva počas obľúbenej modlitby svojej

„Zmiluj sa nado mnou, ó Bože.“

A duša jeho ponáhľala sa k Bohu. To stalo sa dňa 30. mája roku 727. Duchovenstvo oplakalo svätého biskupa svojho ako útleho, starostlivého otca a príkladného veľpastiera svojho. Nástupcom jeho na biskupskej stolici v Luttichu stal sa syn jeho svätý Floribert. Hrob svätého Huberta oslávený bol mnohými divami. Uzdravení boli najmä mnohí nešťastníci, ktorých pohrýzli besní psi. Ctený býva jako patrón poľovníkov a tých, ktorých besní psi pohrýzli. V Nemecku bolo zbožnou obyčajou, že rany, od pohryzenia psov zapríčinené, bývalý vypaľované žeravým kľúčom svätého Huberta. V Bavorsku bol založený k pocte jeho zvláštny rád, nazvaný rádom svätého Huberta. Svätý Hubert vyobrazuje sa ako patrón poľovníkov v rúchu veľmožského poľovníka, a pri boku jeho jeleň so skvejúcim sa krížom medzi parohami. O svätom Hubertovi platia slová blahoslaveného Tomáša Kempenského:

„Svätý zmýšľa sväté, mluví pravdivé, koná spravodlivé, opovrhuje prítomnosťou a rozjíma o večnosti.“

Reklama

Od toho okamihu, ako milostivý Boh podivným jeleňom napomenul náruživého strelca, že by sviatočný deň nepoškvrňoval, vstúpil pyšný dvoran a vojvodca do seba, opovrhol skvelým životom, márnosťami sveta, odložil dôstojnosť svetskú, aby jako pokorný sluha Pána nastúpil cestu dokonalosti, i stal sa príkladom, ako treba príkazy Božie a cirkevné zachovávať. Kresťan, jak často nasleduješ i ty rozmarného dvorana, keď k vôli pôžitku a zábave, ináč dovolenej, deň sviatočný nesvätievaš. Nedeľný deň ustanovili svätiť svätý apoštolovia, preto, že Kristus Pán v deň nedeľný z mrtvých vstal a toho dňa i mnohé iné veľké dobrodenia milostivý Boh pokoleniu ľudskému preukazoval. Už v Starom Zákone nekonali Židia žiadné a to ani tie najmenšie práce, oheň nerozkladali, pokrmy nevarievali, ba na ten deň ani mannu nebeskú nesbierali. To dosvedčuje svätý Matúš kde čítať môžeme, že Farizei nechceli trpeť, aby Kristus Pán v deň sobotný uzdravoval nemocných. A Machabejskí bojovníci radšej chceli zomrieť, než v ten deň s nepriateľmi bojovať. A Židia tých, ktorí deň sviatočný nesvätili, smrťou trestali. Dopadli raz na púšti človeka , ktorý v deň sobotný drevo sbieral, i zajali ho a ukameňovali. Keď už Židia v Starom Zákone v takej úctivosti mali deň sobotný, tým viac má kresťan deň nedeľný a sviatočný vo vážnosti mať, v ňom všetkého znesvätenia sa zdržovať a výlučne Bohu slúžiť. Pán Boh častoráz už na tejto zemi tresce ľudí, ktorí Mu v deň sviatočný verne neslúžia. Baronius rozpráva, že istý roľník v deň sviatočný zapriahal voly do pluhu, aby na poli oral. Keď sa poberal do poľa, udrel hrom s neba, zabil voly i jeho a všetko strávil. A Kantipart rozpráva, že istý zeman v nedeľu a vo sviatok vždy poľovával, ačkoľvek nábožná manželka nad tým sa horšila a rozpustilého manžela napomínala, aby Boha neobrážal. Keď jedného posvätného dňa zeman zase poľoval, porodila manželka ohavnú potvoru, ktorá mala hlavu jako chrt s dlhými ušima. Nešťastná rodička na radu priateľky rozkázala prv, než sa manžel s poľovačky navrátil, aby verný sluha nestvoru tajne do zeme zakopal. Keď zeman domov prišiel a tú nešťastnú novinu počul, dal ohyzdný plod vykopať. I náramne sa preľakol, keď ho uzrel. Poznal v tom dopustení trestajúci prst Boží a od toho času dal sa na pokánie, polepšil život svoj, i slúžil sviatočného času Bohu. Kresťan, nasleduj svätého Huberta, cti príkazy Božie a cirkevné a slúž verne Pánu Bohu, opovrhuj svetom, pamätuj na poslednú hodinku života svojho!

Karol Jerguš

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

20:26

Spojené štáty vo štvrtok odsúdili ruské veto, ktorým Moskva na pôde Bezpečnostnej rady OSN zablokovala predĺženie dohľadu expertov OSN nad dodržiavaním sankcií zavedených voči Severnej Kórei.

20:20

Nemecký tenista Alexander Zverev postúpil do semifinále dvojhry na turnaji ATP 1000 v Miami. Vo štvrťfinále zdolal v pozícii nasadenej štvorky Maďara Fábiána Maroszána 6:3, 7:5.

20:07

Jozef Bíreš končí na pozícii ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR. Jeho presný dátum odchodu má byť dohodnutý dodatočne.

20:04

Medzinárodný súdny dvor (MSD) vo štvrtok nariadil Izraelu prijatie viacerých opatrení v súvislosti so zlou situáciou v Pásme Gazy. Prikázal otvoriť ďalšie pozemné hraničné priechody s cieľom umožniť prísun potravín, vody, pohonných hmôt a ďalších zásob do tejto vojnou zničenej palestínskej enklávy.

19:11

Ceny ropy vo štvrtok po dvoch dňoch poklesu ožili a vzrástli. Investori očakávajú totiž napätejšie dodávky. Vychádzajú pritom z predpokladu, že najväčší svetoví producenti z aliancie OPEC+ budú pokračovať v doterajšej politike obmedzovania ťažby.

19:04

Vo štvrtok skoro ráno sa na ulici v rímskej štvrti Quadraro vytvorila diera v zemi s priemerom a aj hĺbkou desať metrov, ktorá pohltila dve zaparkované autá, informovali talianske médiá s odvolaním na miestnu políciu.

19:04

Ruský prezident Vladimir Putin šíri propagandu, ak tvrdí, že Moskva zostrelí akúkoľvek stíhačku F-16 dodanú Ukrajine Západom, dokonca aj na letiskách NATO, vyhlásil vo štvrtok taliansky minister zahraničných vecí a vicepremiér Antonio Tajani.

18:59

Britské múzeum vo štvrtok oznámilo, že jeho novým riaditeľom sa stal historik umenia Nicholas Cullinan. Vo funkcii nahradil Hartwiga Fischera, ktorý odstúpil po tom, čo sa ukázalo, že v múzeu došlo k sérii krádeží.

18:38

Zakladateľ skrachovanej burzy kryptomien FTX Sam Bankman-Fried pôjde na 25 rokov do väzenia, rozhodol vo štvrtok americký súd. Očakáva sa, že sa Bankman-Fried proti rozsudku odvolá.

18:37

Pápež František vo štvrtok umyl a pobozkal nohy 12 väzenkyniam v rímskej väznici Rebibbia. Išlo o súčasť obradov Zeleného štvrtka.

18:36

Najdôležitejšie bilaterálne otázky a aktuálne medzinárodné politické záležitosti boli hlavnými témami štvrtkového telefonického rozhovoru maďarského prezidenta Tamása Sulyoka s izraelským prezidentom Jicchakom Hercogom,

18:33

Biely dom vo štvrtok označil tvrdenia ruských predstaviteľov o útoku islamistických teroristov na koncertnú sálu pri Moskve za rozširovanie “nezmyslov”. Reagoval na pokus spojiť útok s Ukrajinou.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Veľké vlny na pláži Nazare v Portugalsku

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Viktor Pondělík

Miro Majerník

Pavel Jacz

Vanda Rybanská

Pavol Lemko

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali