Švajčiarsko: “Falošná sexualita” v školskej triede

Winterthur 10. júla 2017 (HSP/kath.net/Stiftung Zukunft CH/Foto:Pixabay)

Na celom svete sa vyvíja politický tlak, aby sa proti‚ diskriminujúcej hetero-normalite‘ bojovalo ‚sexuálnou pedagogikou mnohorakosti‘ a aby sa individuálny princíp rozkoše urobil všeobecným základom sexuálnej pedagogiky. Ako biológia tak psychológia vývoja mladých sa označujú ako “zastarané” – novou hlavnou disciplínou sexuálnej pedagogiky musia byť genderové štúdie,“ Dominik Lusser

Pre Uwe Sielerta, najvplyvnejšieho európskeho sexuológa, znamená gender mainstreaming: „Nielen spochybnenie poriadku pohlaví, ako aj bipolarity heterosexuality a homosexuality a zasadzovanie sa za mnohoraké rodičovstvo, ale aj pluralizáciu životných spôsobov a foriem rodín.“

To už prirodzene nemá nič do činenia s celostnou sexuálnou pedagogikou, ktorá má mladým pomôcť všetky formy ich sexuality integrovať do ich osobnosti a do ich dlhodobých cieľov. To je zvrátená aktivita v pravej kultúre, ktorá útočí na základy nášho rodinného spolunažívania. Aj Švajčiarska mládežnícka organizácia „Milchjugend – Falschsexuelle Welten“ v magazíne „Milchbüechli“ (2/2012) otvorene verbuje za potenciál alternatívnych sexualít podrývajúci spoločnosť. … S cieľom nastoliť „kontra-sexuálnu spoločnosť“ sa usilujú o koniec  heterosexuálneho systému pohlaví.

Homosexuálna indoktrinácia

Čo však majú tieto nepochopiteľné teórie do činenia so sexuálnou pedagogikou na švajčiarskych školách? Nuž veľa. Aktivisti „Milchbüechli“ sú oficiálnym partnerom zastrešujúcej organizácie „Sexuálne zdravie Švajčiarska“ (SGS), ktorá dominuje štátom napomáhanej sexuálnej pedagogike. Okrem toho aktivisti SGS spolupracujú aj na školskom projekte „GLL – Žiť lásku rovnakých pohlaví“. Vystatujú sa tým, že v r. 2016 poučili 1900 žiakov o homosexuálnom a lesbickom spôsobe života. To je rast o 90% oproti r. 2011. Pritom „GLL“ založili iba v r. 2000, teda výnimočný úspech.

Popri „GLL“ bujnejú aj ďalšie také projekty ako „ABQ“ (kantón Bern) a „Comout“ (kantóny St.Gallen a Appenzell). Mýlime sa, ak sa domnievame, že tu ide iba o šírenie tolerancie voči homosexuálom v triedach. Za zatvorenými školskými dverami sa realizuje subtílna no radikálna genderová indoktrinácia. Žiaci musia to, čo homosexuáli žijú, prijímať ako dobré a rovnocenné so štýlom života ich vlastných rodičov! …

Redaktorka „Milchbüechli“ Laura Eigenmannová vysvetľuje v triedach podrobne ako majú lesby sex: „Teší ma, vysvetľovať to verne podľa praxe a obrazne …“ Eigenmannovej správa, z ktorej nechceme ďalej citovať, obsahuje hanebné, pornografické opisy, ktoré nemajú čo robiť na základnej škole.

V ďalších školských projektoch pre 4.-6. triedu sa majú deti naučiť, že nijaká forma života nie je lepšia, ako iná. K patrí cvičenie „Kto žije  v dome č. 33“ z príručky „Celkom normálne inak – lesbicky, homosexuálne, bisexuálne“ od Martina Gangulyho. Žiaci sa majú vžiť do rôznych svetov obyvateľov a vyskúšať rôzne kombinácie bývania. Deti učiť, aby sa vžili do sveta homosexuálov a ešte to aj považovali za dobré, – to porušuje zákaz indoktrinácie v škole.

V texte „Keď muži bývajú s mužmi a ženy so ženami“ je tento radikálny program oveľa zreteľnejší: „Častejšie zmeny partnerov u homosexuálov prežívajú mnohí heterosexuáli ako urážku, ako útok na seba, či na ideál manželstva. Dehonestácia promiskuitného života homosexuálov vyplýva z neistoty, strachu, či dokonca závisti voči slobodnej forme života.“ Tieto slová cielia na patologizáciu manželstva a monogamie, ako to vplyvní teoretici homosexuálov už aj navrhli. Tak   aktivista Robin Baur sa pýta, prečo sa vlastne nepracuje s „pojmom perverznosti základnej rodiny“! Štefan Timmermanns zasa píše, že ľudia sú ešte stále socializovaní „smerom k hegemoniálnej morálke – teda modernému nároku na ‚romantickú lásku‘, monogamiu a zväzku dvoch ľudí a preto zápasia „s im prikázanými kategóriami: hetero-, alebo homo-? – muž alebo žena?“. Téma sexualita je preto „v dekonštruktivistickej diskusii už odbavená – či už ako mocensko-politická, alebo eticko-pedagogická.“

Queer-Mainstreaming

Propaganda homosexuality, či radikálne spochybnenie rodiny sa teda neobmedzuje na niekoľko organizácií zo spektra LGBTI. V príručke zo St. Gallenu sa uvádza: „Ak ide o sexuálne vzťahy pohlaví, musíme si položiť nielen otázku, či nie sme diskriminovaní iba ako ‚ženy‘ či ‚muži‘, ale aj uvedomiť si, že musíme byť ženami, či mužmi.“ Sexuálna pedagogika má teda slúžiť na spochybnenie takmer všetkými žitej normality: „V dobe sexuálnej mnohorakosti je aj jasné priradenie vzhľadom na homosexualitu a heterosexualitu stále menej samozrejmé. Rozdelenie sa stáva plynulejším, matka sa stáva lesbou a homosexuáli sa zaľúbia do žien. Táto mnohorakosť sa prejaví aj na sexuálnej pedagogike.“

Nasadzuje sa všetko, aby sa vplyv ideológie gender rozšíril na sexuálnu pedagogiku. Ukazuje to najnovší bulletin „Aliancie sexuálnej osvety“ (5, apríl 2017) – zastrešujúceho zväzu viac ako 60 organizácií, ktoré sa silne angažujú za emancipačno-genderistickú sexuálnu pedagogiku. …

Odkedy je gender novou vedou sexuálnej pedagogiky, patrí deštrukcia dvojpohlavnosti a heterogénnej normality k hlavnému cieľu štátom napomáhanej sexuálnej pedagogiky. …

Pochybný etický kódex

Na tento kultúrny boj sú sexuálni pedagógovia zaviazaní plniť etický kódex: „Pre sexuálne zdravie sa musia rešpektovať, chrániť a presadzovať sexuálne práva všetkých ľudí.“ Či to v podstate neznamená, že vo Švajčiarsku musia byť ľudia aktivistami LGBTI, aby vôbec mohli pracovať ako sexuálni pedagógovia?

Sleduje sa nielen tolerancia voči sexuálnym menšinám, ale absolútna rovnoprávnosť všetkých možných výrazových foriem ľudskej sexuality! To sa pedagogicky presadzuje takým spôsobom, že všetky ostatné posudzovania hodnôt sa vylučujú ako diskriminácia!

„Každá láska je dobrá a správna, ak obom partnerom robí dobre! Na tom nie je nič nesprávne či neprirodzené!“ Týmito materiálmi sa všade vyvíja tlak na žiakov, aby homosexualitu akceptovali ako hodnotnú a rovnocennú. …

Tabu homosexualita

Čo by mohlo prísť, keď sa sexualita a pohlavie stále viac dostanú do  podtlaku genderistickej dekonštrukcie ukazujú stále znova hrozivé ankety medzi homosexuálmi. Podľa prieskumu Inštitútu pre sociálnu a preventívnu medicínu Univerzity v Zürichu (2002) medzi 600 homosexuálnymi mužmi iba 30 percent dokáže svoju sexuálnu orientáciu prijať! Iba 40 percent žilo vo vzťahu (v celkovom obyvateľstve je to 75 percent), pričom vyše 90 percent opýtaných si želalo trvalý vzťah. Až 63 percent uviedlo, že trpia osamelosťou (v obyvateľstve je to 37 percent).

Podľa genderových pedagógov má na tom vinu iba údajne diskriminujúce okolie. Táto ideologicky filtrovaná analýza príčin zamlčuje celkom podstatné súvislosti, na ktorých sa ľudská sexualita zakladá. Psychiater Christian Spaemann píše:

„Telesné rozdiely medzi mužom a ženou v komplementárnosti ich pohlavných orgánov celostne a biologicky dané, psychologické rozdiely a rozdiely identity pohlaví tvoria ten prirodzený základ, na ktorom sa udržuje a realizuje erotické napätie a sexuálna odovzdanosť, ako aj praktické doplňovanie a spoločenstvo v každodennom živote medzi párom od mladosti až do staroby.“

Chýbanie tohto prirodzeného napätia môže byť podľa Spaemanna „dôvodom, že u homosexuálov sa sexuálna príťažlivosť často rýchlo vyčerpá a vernosť tam, kde sa žije, sa často chápe iba ako sociálna vernosť, ktorá sexuálnu vernosť nezahrňuje.“

Žiaci a učitelia, ktorí takto myslia, sa dostávajú však stále viac do absurdného podozrenia, že majú diskriminačný postoj. Podľa toho sa za „homofóbiu“ už nepovažuje iba nenávisť, násilie a odmietanie homosexuálov, ale aj „nevôľa“ voči homosexualite. Ak sa takéto definície stanú meradlom školskej tolerancie, prekročí sa tým hranica k vymývaniu mozgov!

 „Normálna je bisexualita“

V prúde tejto mediálne a politicky rozdúchavanej hystérie „homofóbie“ sa v sexuálno-pedagogických materiáloch homosexuálny sex stále viac nepovažuje za jav malej menšiny, ale za voliteľnú opciu otvorenú každému. Homosexualizácia sexuálnej pedagogiky, ako sa zdá, neudržateľne napreduje.

Internetové poradenstvo „Hilfe 147“ odpovedá na otázku, či sú sexuálne skúsenosti s oboma pohlaviami normálne:

„Sexuálne experimenty v puberte nie sú zriedkavosťou a sú možné vo všetkých mysliteľných kombináciách. Napríklad ak chýba vhodný partner druhého pohlavia. Alebo že si skôr trúfame vyskúšať to s najlepšou priateľkou, či priateľom, ako požiadať niekoho, koho menej poznáme. A mnohí mladí nemajú inú možnosť, pretože ich kultúra sex pred manželstvom zakazuje.“

Pedagogicky a mediálne stále častejšie šírené posolstvo, že každý človek má v zásade bisexuálny potenciál, ktorý sa obmedzuje až socializáciou, už prejavuje svoje účinky. Štúdia z Nemecka (IFAS 2013) ukazuje rastúcu erotizáciu dievčenských priateľstiev: Ešte v r. 1990 sa 73% tínedžeriek vo veku 13-18 rokov považovalo za heterosexuálne, tak v r. 2013 to bolo už iba 58%. …

No aký vplyv má sugescia „normálne je bisexuálne“ na pubertálne hormonálne zmeny, zneistenie, orientáciu na normy a sexuálne hľadanie identity? Psychologička Tabea Freitagová v príručke „Fit for love?“ (2015) varuje: „Vznikajúci emocionálny a vzťahový chaos striedajúcej sa zaľúbenosti do oboch pohlaví zvládnutie tejto náročnej fázy vývoja určite neuľahčuje. Napomáha nejako zdraviu a zmyslu pre koherentnosť, keď dospievajúcich učíme, že ich biologické pohlavie je v podstate bezvýznamné, príp. že patrí k ‚ideológii‘ a k ‚nátlaku dvojpohlavnosti‘, ktorý treba prekonať?“

Toto všetko vedie k hrozivému výsledku: Všetky organizácie, ktoré dominujú sexuálnej pedagogike vo Švajčiarsku, bojujú za ideológiu gender a ovplyvňujú takto žiakov. Tieto skupiny sú pritom iba hlučne vystreľujúce šípy štátom napomáhaného mainstreamu. Všetko to napomáha o. i. „International Planned Parenthood Federation (IPPF)“. Rozhľadení experti bijú na poplach. Jakob Pastötter, prezident Nemeckej spoločnosti pre sociálno-vedecký výskum sexuality v predslove k „Fit for love?“ konštatuje:

„Na celom svete sa vyvíja politický tlak, aby sa proti všade vnímanej ‚diskriminujúcej heteronormativite‘ bojovalo ‚sexuálnou pedagogikou mnohorakosti‘ a aby sa individuálny princíp rozkoše urobil všeobecným základom sexuálnej pedagogiky. Ako biológia tak psychológia vývoja mladých sa označujú ako ‚zastarané‘ – novou hlavnou disciplínou sexuálnej pedagogiky musia byť genderovéštúdie.“

Ak má príkaz svetonázorovej neutrality na škole ešte platiť, tak je najvyšší čas, aby kantonálni riaditelia pre vzdelanie, poslanci, riaditelia škôl a učitelia konečne ukončili tento hrozný stav.

Autor je riaditeľom centra „Hodnoty a spoločnosť“ nadkonfesionálnej kresťanskej nadácie „Zukunft CH“ (Budúcnosť CH), so sídlom v Engelbergu. Tá podporuje nosné hodnoty budúcnosti, najmä v oblasti ľudských práv, manželstva a rodiny: www.zukunft-ch.ch .