Môj profil 
Predplatné
Poukázal na to, že súčasná dohoda reflektuje dlhodobé volanie Európskej únie, vrátane Slovenska, po vnútropalestínskom zmierení, ktoré je predpokladom pre naplnenie očakávanej mierovej dohody medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi. Tí deklarovali, že prípadná mierová zmluva musí byť odsúhlasená v celonárodnom referende, teda v prípade palestínskej strany na Západnom brehu a v pásme Gazy.
“Netreba zabúdať, že hnutie Hamas je na európskom zozname teroristických organizácií, a preto akceptácia akejkoľvek palestínskej vlády národného zmierenia s prípadnou účasťou Hamasu sa v medzinárodnom spoločenstve už dlhodobo spája so splnením troch podmienok blízkovýchodného kvarteta (EÚ, USA, Rusko, OSN), čiže s uznaním Izraela, odmietnutím násilia a dodržiavaním predchádzajúcich diplomatických dohôd,” podčiarkol Susko.
Izrael vo štvrtok (24. 4.) pozastavil svoju účasť na rokovaniach s Palestínčanmi po tom, ako palestínsky prezident Mahmúd Abbás oznámil neočakávanú dohodu s militantným islamistickým hnutím Hamas. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vylúčil rokovania s palestínskou vládou, podporovanou “teroristickou organizáciou”, ktorá je zameraná na zničenie židovského štátu. Rokovania však uviazli už predtým, ako stredajšia (23.4.) dohoda o zmierení medzi Fatahom a Hamasom vtiahla mierový proces ešte hlbšie do krízy.
Ako reakciu na túto dohodu ponúkol palestínsky premiér Rami Hamdalláh svoju demisiu. Tento krok by mohol otvoriť dvere k vytvoreniu vlády jednoty. Hamas a Fatah, ktorí sa sporia od roku 2006, sa dohodli nielen na spolupráci pri vytvorení prechodnej vlády, ale i na podrobnostiach usporiadania prezidentských a parlamentných volieb, ako aj na obnovení Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP).
mž
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
