Taraba k tlačeniu peňazí mimoriadne kritický

“Na fotografii” (ktorá je použitá v článku) ” je krásne vidieť skupinku zúfalých lúzrov, ktorí všetko vsadili na tu poslednú a najprimitívnejšiu politickú alternatívu, ktorá vždy skrachovala – tlačenie peňazí. Chcú natlačiť raz toľko eur ako je v obehu a tvária sa, že to je záchrana a štátnický čin. Je to práve to najzúfalejšie čo vedia robiť aj v Zimbabwe aj vo Venezuele. Na to žiadne prominentné školy netreba. Nemajú žiadne riešenia, nevedia voličom vysvetliť v akom rozklade sa ocitli verejné financie západu. Muzika končí a oni to vedia. Aká hanba, že verejné financie EÚ na summite chránia štyri malé krajiny. A ešte väčšia hanba, že Slovensko nie je medzi nimi, ale práve naopak žobroní na summite v skupinke s Talianskom a Španielskom. Áno aj naši plagiátori vedia, že ak neprídu tie natlačené peniaze, ich 12 miliardový deficit, ktorý stihli tento rok vyprodukovať, im vykrúti krk.”

Summit nemusí podľa Merkelovej ani po troch dňoch skončiť úspechom

Nemecká kancelárka Angela Merkelová považuje za možné, že lídri členských krajín Európskej únie nedosiahnu napriek dlhým rokovaniam ani v nedeľu dohodu o dlhodobom rozpočte EÚ a pláne hospodárskej obnovy Európy po koronakríze.

“Či dôjde k riešeniu, to nemôžem stále povedať,” uviedla Merkelová pri príchode na tretí deň summitu v Bruseli. Podľa agentúry DPA zdôraznila, že lídri prejavili “veľa dobrej vôle”, no majú tiež mnohé odlišné postoje.

Tretí deň summitu bude podľa kancelárky bezpochyby rozhodujúci. “Rôzne témy – veľkosť fondu, spôsob riadenia a aj otázky právneho štátu – sú teraz dobre spracované,” dodala Merkelová.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu dopoludnia naopak povedal, že verí v riešenie sporu okolo plánu obnovy. V najbližších hodinách musí byť podľa neho nájdený správny kompromis pri kontroverzných otázkach, ako je právny štát.

“Myslím si, že je to ešte možné, ale je to ohrozené,” citovala Macrona DPA. “Hovorím úplne jasne, že to nemôže ísť na ujmu európskych ambícií,” upozornil francúzsky líder.

Holandský premiér Mark Rutte uviedol, že prelom je napriek tvrdým rokovaním možný. Skutočnosť, že summit bol predĺžený, podľa neho poukazuje na optimizmus predsedov vlád a prezidentov.

Mimoriadny summit EÚ sa začal v piatok a mal trvať dva dni. Lídri 27 členských krajín sa však do sobotňajšieho neskorého večera nedohodli na kompromisnej podobe rozpočtu Únie na roky 2021 – 2027 ani pláne hospodárskej obnovy Únie po koronakríze.

Predseda Európskej rady Charles Michel preto schôdzku predĺžil o ďalší deň. Spresnil, že premiéri a prezidenti sa k rokovaciemu stolu vrátia v nedeľu na obed.

Michel sa na summite pokúša obhájiť kompromisný “dvojbalík” – dlhodobý rozpočet aj plán obnovy – v celkovej hodnote viac ako 1,82 bilióna eur, naráža však na rozdielne názory na to, ako má vyzerať prerozdeľovanie financií a kontrola tohto procesu. Očakáva sa, že v nedeľu predloží už posledný kompromisný návrh dohody, na ktorom sa pracovalo aj počas noci a ktorý zohľadní sériu sobotňajších rokovaní v užšom formáte.

Summit EÚ pokračuje tretím dňom, rokovania sa oneskorili pre sériu konzultácií

Nedeľňajšie oficiálne rokovania lídrov členských krajín Európskej únie o novom sedemročnom rozpočte EÚ a pláne hospodárskej obnovy po koronakríze sa začnú s oneskorením, informoval na Twitteri hovorca predsedu Európskej rady Charlesa Michela Barend Leyts.

Mimoriadny summit EÚ venovaný hľadaniu kompromisnej podoby sedemročného rozpočtu Únie na roky 2021-2027 a dohody o pláne hospodárskej obnovy Európy po koronakríze sa začal ešte v piatok 17. júla. Nedeľňajšie rokovania sa podľa Leytsa nezačnú skôr ako o 17.30 h SELČ.

Lídrom sa nedarí nájsť názorový prienik na výške grantov, ktoré by mali byť vyplácané cez ozdravný plán v celkovej hodnote 750 miliárd eur, uvádza týždenník Politico.

Krajiny označované ako šetrné (F4), čiže Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, ku ktorým sa čoraz viac hlási aj Fínsko, sú podľa webovej stránky politico.eu ochotné povoliť granty do výšky 299 miliárd eur. To je však nepredstaviteľné pre mnohé ďalšie krajiny na čele s Francúzskom, ktoré požadujú najmenej 400 miliárd eur v podobe grantov. To znamená, že o zvyšných 350 miliárd eur by sa krajiny mohli uchádzať cez stále výhodné pôžičky.

Májový návrh Európskej komisie, ktorý vychádzal zo spoločnej nemecko-francúzskej iniciatívy, predpokladal prerozdelenie nevratných grantov do výšky 500 miliárd eur a na pôžičky malo ísť zvyšných 250 miliárd eur. Už pred summitom bolo jasné, že sa tento pomer bude meniť, viac v prospech pôžičiek, ale nikto nerátal s takým obrovským “prepadom” grantov ako navrhuje skupina F4.

Predseda Európskej rady Charles Michel predstavil v sobotu nový návrh, v ktorom sa by granty znížili o 50 miliárd na 450 miliárd eur a objem pôžičiek by sa zvýšil z 250 na 300 miliárd eur.

Oneskorenie nedeľňajšieho cyklu rokovaní, ktoré sa mali pôvodne začať o 12.00 h SELČ, je zdôvodnené sériou konzultácií v užšom formáte. Michel podobne ako v sobotu aj v nedeľu zorganizoval rokovania severských šetrných krajín s južnými členmi EÚ.

Stretol sa aj s lídrami troch baltských krajín i s premiérmi krajín Vyšehradskej štvorky (V4), oznámil na Twitteri Leyt. Michelovou snahou je podľa Politica ubezpečiť sa, že všetci lídri majú snahu pokračovať v rokovaniach a dospieť ku konsenzu ešte počas tohto summitu.

Týždenník Politico s odkazom na nemenované diplomatické zdroje spresnil, že hlavy vlád a štátov Únie sú ochotné dosiahnuť kompromisy v hlavných sporných otázkach, ako sú veľkosť dlhodobého rozpočtu, správa fondu na obnovu a odolnosť a prepojenie pravidiel právneho štátu s rozpočtom a plánom obnovy.