Súdna rada je vo štvrtej voľbe kandidáta Všeobecného súdu EÚ v najlepšej pozícii

Bratislava 16. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Slovensko sa už takmer tri roky pokúša nájsť rešpektovaného právnika, ktorý by sa mohol stať dodatočným sudcom na Všeobecnom súde Európskej únie v Luxemburgu. Súdna rada absolvuje na konci januára v poradí už štvrtý pokus zvoliť kandidáta na tento medzinárodný súdny post. Tentoraz je zrejme v najlepšej situácii.

Vrcholný orgán súdnictva hľadá tretieho kandidáta po tom, ako dvaja predošlí kandidáti – Mária Patakyová a Radoslav Procházka neuspeli a boli odmietnutí poradným výborom Rady EÚ. Teraz bude vyberať spomedzi trojice uchádzačov: Ján Mazák, Ivan Rumana a Michal Kučera. Prví dvaja sú prihlásení už po tretí raz. Kučera je novou tvárou.

Bývalý predseda Ústavného súdu SR Mazák i dlhoročný právnik Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP) Kučera ovládajú podľa ich životopisov na najvyššej úrovni francúzštinu, ktorá je pracovným jazykom na luxemburskom súde. Práve z tohto dôvodu neuspela prvá kandidátka Slovenska Mária Patakyová. Po francúzsky vie aj sudca Najvyššieho súdu Ivan Rumana.

Všetci traja uchádzači majú tiež skúsenosti s fungovaním európskeho súdneho dvora. Mazák bol šesť rokov (2006 až 2012) jeho generálnym advokátom. Kučera tu absolvoval od septembra 2015 individuálnu stáž v kabinete jedného z jeho sudcov. Polročnú stáž tu má za sebou aj Rumana, ktorú pôsobil ako stážista v kabinete prezidenta súdu od septembra 2015 do februára 2016.

Mazák je podľa životopisu najkvalifikovanejším kandidátom. Ovláda hmotné a procesné právo EÚ a pôsobil vo vysokej právnickej funkcii. V Súdnej rade už ale dvakrát nedokázal získať potrebnú väčšinu hlasov. Pri druhej voľbe 27. júna 2016 mu na zvolenie chýbal jediný hlas. V minulosti ho Súdna rada zvolila za kandidáta na sudcu ESĽP v Štrasburgu, vtedy jeho kandidatúru neodsúhlasila druhá vláda Roberta Fica, s ktorou sa dostával do kontroverzií ako poradca súčasného prezidenta Andreja Kisku.

Kučera strávil takmer celú svoju právnickú kariéru v medzinárodnom súdnom prostredí. V kancelárii ESĽP pôsobí na rôznych postoch od roku 2001. V súčasnosti má na starosti prípravu individuálnych sťažností na preskúmanie súdom. Okrem všeobecného súdu EÚ stážoval v minulosti aj na Medzinárodnom trestnom súde v Haagu. Podľa jeho životopisu sa tiež pravidelne zúčastňuje vedeckých a iných podujatí organizovaných Francúzskou spoločnosťou pre medzinárodné právo a ďalších medzinárodných organizácií.

Ivan Rumana sa ako protikandidát Jána Mazáka v júni 2016 vzdal z rodinných dôvodov a voľby sa nezúčastnil. Bol aj protikandidátom Radoslava Procházku v septembri 2016, vtedy získal hlasy štyroch z celkovo 17 prítomných členov rady. Od júla 2005 je sudcom Najvyššieho súdu, pričom pôsobí v Správnom kolégiu. Od januára 2007 je predsedom senátu.

Slovensko najprv nepochodilo s Máriou Patakyovou. Vtedajšia prorektorka Univerzity Komenského v Bratislave (dnes verejná ochrankyňa práv) uspela v prvej voľbe Súdnej rady 28. mája 2015 aj napriek tomu, že neovládala francúzštinu, ktorá je pracovným jazykom na luxemburskom súde. Z tohto dôvodu neprešla cez poradný výbor Rady EÚ a Súdna rada sa musela v marci 2016 začať obzerať po novom kandidátovi.

Druhá voľba sa skončila 27. júna 2016 neúspechom. Ján Mazák tesne neprešiel, keď sa za jeho kandidatúru postavilo v tajnej voľbe deväť členov Súdnej rady a k zvoleniu mu chýbal jediný hlas. O tri mesiace nato uspel 19. septembra 2016 v tretej voľbe bývalý predseda politickej strany #Sieť Radoslav Procházka.

Práve účinkovanie v politike však inak odborne zdatného Procházku diskvalifikovalo. Poradný výbor Rady EÚ vydal v decembri 2016 k jeho kandidatúre negatívne stanovisko, keď mal obavy ohľadom jeho integrity. Slovensko sa zrejme aj napriek tomu pokúšalo Procházku v Bruseli presadiť. Až v septembri 2017 vzala vláda na vedomie späťvzatie jeho kandidatúry a odporučila Súdnej rade začať hľadať v poradí tretieho kandidáta.
Slovensku sa podarilo získať jedno z 12 miest dodatočných sudcov, ktoré pribudli na

Všeobecnom súde EÚ v rámci jeho reformy. V roku 1998 bol zriadený, aby sa zabezpečila európskym občanom dvojstupňová súdna kontrola v určitých oblastiach a odbremenil sa samotný Súdny dvor EÚ. Miesto vyhradené pre Slovensko už malo byť obsadené, súdu tak v súčasnosti náš sudca chýba a musí sa zaobísť bez neho.