Hlavné správy: Verejnosť zachytila informácie, že v Súdnej rade existuje polarizácia medzi nominantmi sudcov a „politickými“ nominantmi. Ako to je? Aká je tam atmosféra?

Jelinková Dudzíková: Pokiaľ ide o mňa osobne, ja mám korektné vzťahy s členmi Súdnej rady, aj s tými, ktorí sú nominantmi vlády, zákonodarnej moci a prezidentky, pokiaľ tá korektnosť je založená na vecnom spôsobe vedenia diskusie. Môžeme mať každý aj iný názor, veď napokon na to tam sme, aby tam bola pluralita názorov, a aby sme sa niekam posunuli pri riešení otázok, ktoré Súdna rada má riešiť. Kým dodržiavame pravidlá, tak nie je žiadny problém.

Sú tam však dvaja-traja členovia, ktorých nenominovali sudcovia, a ktorí nepoužívajú jednotný meter na všetky prípady. Pravidlá potom neplatia pre všetkých rovnako, robia ich plastickými. A vtedy sa stane, že dôjde k vytknutiu takéhoto postupu z našej strany, k názorovému stretu a spomínaní členovia sa uchýlia k osobným útokom alebo k použitiu „politických zbraní“. A vtedy situácia na pôde Súdnej rady eskaluje a vznikajú situácie, ktoré by tam vznikať nemali.

Ja som to už aj v minulosti verejne vyjadrila: keď nie je na zasadnutí prítomný predseda Súdnej rady a schôdzu vedie podpredseda, sudcovský nominant, tak tam vládne oveľa pracovnejšia a pokojnejšia atmosféra.

Uvediem príklad pre ilustráciu, aby som bola konkrétna. Tak napríklad v júli tohto roku bolo na programe hlasovanie o návrhu ministerky, aby sa vyslovil súhlas s odpustením vykonania justičnej skúšky dvom akademikom, lebo zrejme chcú ísť na Najvyšší správny súd a nemajú advokátsku ani justičnú skúšku. Chcú, aby to Súdna rada odsúhlasila, aby sa mohli zúčastniť výberového konania. Pani ministerka Dubovcová podala takýto návrh, ale toto bolo stiahnuté z programu, pretože vzhľadom na dovolenky nebol k dispozícii plný počet členov Súdnej rady (chýbali štyri hlasy za stranu nominantov výkonnej a zákonodarnej moci) a bola veľká pravdepodobnosť, že by sa nepodarilo pozbierať desať hlasov, aby návrh bol schválený. Presunú ho na niektorú z ďalších schôdzí, kde budú v plnom počte a návrh sa zrejme schváli. Mimochodom, ostatné body však v programe tej júlovej schôdze zostali… Teda vidíme tu nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu v prospech vecí, ktoré majú „politickú patinu“.

Takže pochopiteľne, keď tam človek sedí a má sa pozerať na takéto veci, tak sa samozrejme ohradí a snaží sa argumentovať. A stáva sa, že z druhej strany to prejde do osobných útokov a diskusia už potom stratí kvalitu. Ale opakujem, to sa týka iba niekoľkých členov Súdnej rady.

Hlavné správy: Aké je vlastne zloženie Súdnej rady? Kto nominuje koľkých z tých 18 členov?

Jelinková Dudzíková: Polovicu, teda deviatich si nominujú sudcovia. A z tej druhej polovice troch nominuje vláda, troch prezidentka a troch parlament. A pokiaľ ide o to, podľa akého kľúča sú vyberaní zástupcovia sudcov, bývalá ministerka Mária Kolíková presadila regionálny princíp, aby tam bolo zastúpenie z každého regiónu, plus zástupca Najvyššieho súdu a zástupca Najvyššieho správneho súdu.

Hlavné správy: Predseda Súdnej rady Ján Mazák sa vyjadril, že nominanti vlády sú v Súdnej rade na to, aby presadzovali politiku vlády. Je to korektný pohľad? Nemá náhodou súdna moc, ktorej orgánom je Súdna rada, byť nezávislá od politickej moci?

Jelinková Dudzíková: Takýto pohľad na postavenie Súdnej rady odzrkadľuje zvrátený právny názor bývalej ministerky Kolíkovej, ktorý presadila až do Ústavy a do dôvodovej správy k zmene Ústavy.

Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, jednou z požiadaviek bolo, aby naša Súdna rada bola nezávislá. Dôvod bol jasný: aby mohla byť súdna moc nezávislá, potrebuje mať nezávislú Súdnu radu. Kolíková tú nezávislosť v roku 2020 zrušila a Súdnu radu vyhlásila za „autonómny orgán, ktorý realizuje justičnú politiku vlády, resp. štátu“. Teda v podstate zbavila Súdnu radu nezávislosti – to nehovorím len ja, to hovorí aj Európska komisia v správe o stave právneho štátu na Slovensku.

Samozrejme, že to neurobila len Kolíková sama, ako ústavnú zmenu jej to musel schváliť parlament, ale vyšlo to z jej dielne. Kritizovala to Európska komisia, kritizujeme to my, a samozrejme, politickým nominantom v Súdnej rade sa to nepáči.

Oni nás, mimochodom, požiadali, že ich nemáme volať politickými nominantmi, lebo to vraj má negatívne asociácie. Ale ako ich inak jedným slovom volať? Veď vláda, Národná rada aj prezidentka, to sú všetko politici… Ale keď si to neželajú, tak ich teda teraz voláme „zástupcovia vlády, Národnej rady a prezidentky“.

Keď sa vrátim k vašej otázke, či je ten výklad, ku ktorému sa priklonil aj predseda Súdnej rady správny: určite nie je správny a nehovoríme to len my, ale aj európske autority. Predseda Mazák definoval Súdnu radu, že je to „politicko-odborný orgán“. „Odborný“, to sú tí sudcovia a „politický“, to sú tí, ktorých nemáme volať, že sú politickí…

Hlavné správy: Vy a vaši kolegovia Marcela Kosová, Peter Šamko a Ayşe Pružinec Eren ste predložili na rokovanie Súdnej rady SR návrh, aby Súdna rada prerokovala pochybenia predsedu Súdnej rady Jána Mazáka, ktoré ste zhrnuli do dvadsiatich bodov (písali sme o tom tu). Nebola to priamo výzva na odvolanie Mazáka, ale obšírnosť a závažnosť pochybení, ktoré mu vyčítate, si odvolanie priamo žiadajú. Čo ste chceli docieliť touto kritikou?

Jelinková Dudzíková: Ja osobne ešte v januári 2022 – to som ešte nebola členkou Súdnej rady – som bola jednou z iniciátoriek verejnej výzvy, aby pán predseda pre porušenia povinností, ktoré sme definovali v tej výzve, rezignoval na svoju funkciu. Doručili sme to na Súdnu radu podpísané sudcami a ďalšími právnikmi. Súdna rada to odignorovala, vôbec sa tým nezaoberala, konanie pána predsedu prehliadli, hlas nejakej sudcovskej iniciatívy asi nebol pre nich relevantný. Následne aj Združenie sudcov Slovenska hodnotilo pôsobenie Súdnej rady a jej predsedu a ani toto hodnotenie nebolo vôbec lichotivé.

Tým naším nedávnym návrhom sme chceli dosiahnuť, aby na pôde Súdnej rady zaujali členovia Súdnej rady aj pán predseda Súdnej rady transparentne, verejne stanovisko k tým pochybeniam, ktoré podľa nás urobil. Nič viac ani menej – prečo by sme sa nemali o takýchto veciach rozprávať, veď máme otvorenú transparentnú justíciu. Ale moje osobné stanovisko, či má byť pán predseda Mazák na čele Súdnej rady, som verejne deklarovala ešte predtým, než som vstúpila do Súdnej rady.

Hlavné správy: Ministerka Kolíková vymyslela a veľmi aktívne presadzovala tú svoju verejne toľko ospevovanú súdnu reformu. Skôr než ju mohla dotiahnuť do konca, musela odísť, ale jej nasledovníci, aj súčasná prezidentkina dočasná vláda, to chcú stihnúť ešte do volieb čo najviac dokončiť. V akom stave je táto reforma teraz?

Jelinková Dudzíková: Začnem čerstvou novinkou, ktorá ešte neodznela v médiách, lebo iba tento týždeň bola doručená všetkým zamestnancom súdnictva vrátane sudcov. Ministerstvo financií si vysvetlilo súdnu reformu tak, že zamestnancom odmieta preplácať zamestnanecké poukazy, pretože podľa nich, keď sa niekto zúčastnil súdnej reformy a prešiel z jedného súdu na iný, tak nespĺňa podmienku byť minimálne dva roky v jednom zamestnaní, takže nemá nárok na preplatenie rekreačných poukazov. To, že iná možnosť nebola, pretože pani ministerka to tak nadizajnovala, zrejme nehrá pre nich rolu.

Na jednej strane žiadame peniaze od EÚ na fungovanie súdnictva, na budovy, a na druhej strane ľudské zdroje v justícii – a aby to nebolo zle chápané, teraz nehovorím o sudcoch – majú nízke platy, je ich nedostatok, napríklad konkrétne na úrovni správneho súdnictva, a teraz títo ľudia, vyšší súdni úradníci, asistentky a pod., ešte prídu aj o ten benefit v podobe zamestnaneckého rekreačného poukazu, ktorý mali doteraz. A toto je len jeden príklad na ilustráciu ako to je v praxi s tou súdnou reformou.

Môj osobný názor je, že celá tá reforma je len prázdna bublina. Aspoň čo sa týka správneho súdnictva, Správneho súdu v Bratislave, môžem povedať, že žiadny reálny pozitívny efekt pre účastníkov tej akcie v tom nevidím, skôr presne naopak. Sme viac zaťažení než sme boli predtým a naviac nemáme pomocný personál, ktorý by nám pomohol tie spisy vybavovať. Výsledkom je, že buď spisy stoja, alebo sa sudca nevenuje sudcovskej práci, ktorou je písanie rozsudkov, ale supluje prácu vyšších súdnych úradníkov a asistentov. Takže pre mňa táto reforma, ktorá bola prezentovaná sloganom, že „rýchlejšie a spravodlivejšie rozhodnutia“, určite nemá ten sľubovaný efekt.

Hlavné správy: Spomínate prázdnu bublinu. Ale veď súčasťou reformy bola aj tzv. „nová súdna mapa“, teda že sa jednotlivé súdy pomenili, preskupili. A to už predsa je nejaká zmena, či nie?

Jelinková Dudzíková: Lenže ony sa iba preskupili: zostal ten istý počet sudcov, alebo ich zostalo dokonca ešte menej, lebo niektorí odišli pri tej príležitosti do dôchodku, a zostal ten istý počet spisov. Matematika nepustí: tým, že sa sudca presťahoval do druhej budovy a zostal mu rovnaký počet spisov, tak čo sa pre neho zmenilo? Ja môžem hovoriť za seba, že na Správnom súde v Bratislave som rovnako alebo ešte viac zaťažená, ako keď som bola na Krajskom súde v Bratislave, ale zato máme menej administratívnych pracovníkov, ktorí by nám pomohli tie spisy riešiť.

Podmienky kladené Európskou komisiou pre získanie peňazí z plánu obnovy zrejme boli navonok splnené, ale vo vnútri nie je nič, žiadna pridaná hodnota pre zúčastnených. A naviac, zamestnancom sľubovali finančné odmeny za to, že sa toho zúčastnia, aby to nebojkotovali – veď štrajkovali pred Ministerstvom spravodlivosti – ale ukázalo sa, že to boli len prázdne sľuby.

Ešte by som k tomu dodala jednu vec: keď to celé v júni prepuklo, tak sme viacerí členovia Súdnej rady za sudcovskú časť navrhovali predsedovi Súdnej rady, aby zorganizoval okrúhly stôl so všetkými predsedami súdov, aby sa na pôde Súdnej rady pomenovali problémy a našli riešenia, ako sa dá pomôcť. Aby vzniklo čosi ako krízový štáb. Pán predseda mi vtedy odpísal, že do leta sa to už nestihne a niekedy na jeseň alebo koncom roka sa uvidí, či to potom budeme riešiť. Tie najhoršie chvíle však predsedovia súdov zažívali práve teraz v júli a auguste.

Som zvedavá, či k tomu pán predseda pristúpi, pretože zatiaľ bola Súdna rada len v pozícii pasívneho pozorovateľa, žiadnu pomocnú ruku predsedom súdov nepodala, čo ma ako členku Súdnej rady mrzí. Možno sa tak dalo predísť niektorým komplikáciám a verejnosť mohla byť korektne informovaná o tom, aké to majú predsedovia súdov teraz komplikované.