V poslednom období americká armáda vykonala 36 konkrétnych operácií a aktivít v Afrike, čo je viac ako v ktoromkoľvek regióne sveta, vrátane Stredného východu. Oddiely rozptýlené po celej Afrike spravidla dodávali poradenstvo, trénovali a spolupracovali s miestnymi silami, zbierali spravodajské informácie, vykonávali monitoring a letecké nálety zamerané na „boj proti násilnému extrémizmu.“
AFRICOM „narušil a neutralizoval nadnárodné hrozby“ v súlade s „podporou regionálnej bezpečnosti, stability a prosperity“ podľa svojho
oficiálneho poslania. Od začiatku jeho činnosti sa však kľúčové ukazovatele bezpečnosti a stability podľa inštitúcie Pentagonu, Afrického centra pre strategické štúdie (ACSS) ministerstva obrany, prepadli. Podľa analýzy sa „celkovo aktivita militantných islamistických skupín v Afrike od roku 2012 zdvojnásobila.“
Na kontinente má pôsobiť 24 islamistických skupín, ktorých bolo v roku 2010 päť. Dnes čelí vyše tucet afrických štátov útokom týchto skupín s nárastom o 160% v rovnakom časovom období. Podľa správy počet „násilných udalostí“ vyskočil o 960%, z 288 v roku 2009 na 3050 v roku 2018.
Hoci k nárastu násilia pravdepodobne prispelo viac faktorov, niektorí odborníci tvrdia, že spojitosť medzi existenciou velenia AFRICOM a rastúcim nepokojom nie je náhodná. „Prudký nárast teroristických incidentov v Afrike zdôrazňuje fakt, že nadmerne militarizovaný prístup Pentagonu k tomuto problému je neúspechom a zlyhaním,“ povedal William D. Hartung, riaditeľ zbrojnej a bezpečnostnej sekcie Centra pre medzinárodnú politiku (CIP).
V Somálsku počas poslednej dekády AFRICOM uskutočnil stovky leteckých útokov a misií špeciálnych kománd a tvrdí, že počet nepriateľských štruktúr predstavuje odhadom 800 teroristov, najmä príslušníkov militantnej skupiny Shabab. Číslo amerických útokov vzrástlo zo 14 (za Obamu 2016) na 47 (za Trumpa 2018). Na báze vlastného výskumu Pentagonu však násilné strety s účasťou Shababu predstavujú zhruba 50% všetkých islamistických aktivít v Afrike a táto „miera zostáva v poslednom desaťročí konzistentná.“
V októbri 2017 členovia Islamského štátu veľkej Sahary (ISGS) prepadli americké jednotky v blízkosti hraníc sahelských štátov Mali a Niger,
pričom zabili štyroch a zranili ďalších dvoch vojakov. Hneď po útoku AFRICOM tvrdil, že jednotky poskytujú „poradenstvo a pomoc“ miestnym partnerom, ale neskôr sa zistilo, že komandá operujúc spolu s nigérijskými silami dúfali, že v prípade dobrého počasia sa spoja s iným kontingentom amerických operátorov, ktorý sa pokúšal zabiť alebo zajať vodcu ISGS Doundouna Cheffou.
Napriek tejto a ďalším dlhodobým snahám USA v regióne sa podľa ACSS stali militantné skupiny v Saheli aktívnejšie a ich útoky častejšie.
„Násilné strety“ s hnutiami, s prepojením na tzv. Al Kájdu v islamskom Magrebe (AQIM) a ISGS, sa zvýšili zo 192 (2017) na 464 vlani. Počet úmrtí sa zdvojnásobil z 529 na 1112. Toto je obzvlášť dôležitá informácia zo správy (2000), pripravenej pod záštitou Inštitútu strategických štúdií Army War College, ktorá skúmala „africké bezpečnostné prostredie.“ Pojednáva o existencii „interných separatistických a povstaleckých skupín v slabých štátoch,“ ako aj milíciách a súkromných armádach bez jedinej zmienky o islamskom extrémizme alebo veľkej nadnárodnej hrozbe terorizmu. ACSS dnes napočítalo 24 „aktívnych militantných islamistických skupín“ na kontinente, zatiaľ čo iné oficiálne vyhlásenia hovoria až o 50 teroristických organizáciách a „nelegálnych skupinách“ rôznych typov. Na otázky ohľadne analýzy, účinnosti velenia AFRICOM a akejkoľvek úlohy, ktorú by mohlo zohrávať pri rastúcom násilí na kontinente, Pentagon či AFRICOM mlčí.
Igor Kratochvíl