Štúdia OSN potvrdzuje, že začíname byť rezistentnejší voči antibiotikám, sú vo vode aj v pôde

8. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR-Alexandra Moštková)

Ochranári a enviromentálni aktivisti viackrát upozornili na to, že rozšírené používanie antibiotík v poľnohospodárstve, najmä v živočíšnej výrobe, zanecháva stopy v pôde a v podzemnej vode. Riziko nežiadúcich účinkov antibiotík na ľudí teraz potvrdila aj OSN v jednej zo svojich oficiálnych štúdii. Informácie priniesol portál iDnes.cz.

V štúdii OSN s názvom Frontiers 2017 sa uvádza, že antibiotiká, ktoré sa podávajú zvieratám na farmách v krmive a vode, sa dostávajú do okolia. Rezidua liekov sa ukladajú v krajine a patogény si môžu v priebehu rokov vytvoriť rezistenciu, uvádza správa. Preventívne podávanie antibiotických liekov chovnej zvery určenej na porážku s cieľom urýchlenia ich rastu je síce oficiálne zakázané v Európskej únii, stále sa však jedná o bežnú prax mnohých poľnohospodárov. Takéto lieky sa pridávajú do kŕmnych zmesí napríklad v Severnej a Južnej Amerike alebo v Číne, z ktorých pochádza väčšina produkcie mäsa. Týmto spôsobom dochádza k rozvoju odolných kmeňov ochorení, ktoré sa môžu šíriť kdekoľvek po svete.

Pred dvoma rokmi napríklad výskumníci v Číne objavili baktérie, ktoré získali rezistenciu voči jednému zo silných antibiotík “poslednej záchrany”. Na vine je pravdepodobne nadmerné užívanie tejto antibiotickej látky pri chove prasiat. Rezistentné baktérie s genomom MCR-1 boli objavené ako u prasiat, tak aj u ľudí, a preto sa veľmi jednoducho šíria. MCR-1 bol nájdený v niektorých kmeňoch baktérií Escherichia coli, Klebsiella pneumoniae a Pseudomonas aeruginosa.

Nemalé množstvá antibiotík vypúšťajú do okolia aj továrne na výrobu liečiv, uvádza riaditeľ sekcie OSN pre ochranu životného prostredia Erik Solheim. Príkladom môže byť situácia v indickom meste Patancheru. Jednou čističkou preteká odpadová voda z 90 veľkých výrobní liekov. Následne je voda zavedená do rieky. Testy tu ukázali extrémne vysokú koncentráciu antibiotika ciprofloxacinu, ako to uvádza server The Guardian. “Nie je to ojedinelý prípad. Po celom svete sa vyskytujú antibiotiká vo vodných tokoch, riečnych sedimentoch a pôde. Nie je divu, že to prispieva k stabilnému vývoju odolných baktérií,” vysvetľuje Solheim z OSN.

Profesor z University of Exeter William Gaze potvrdzuje, že vypúšťanie antibiotika do životného prostredia je prehliadaným problémom, ktorý je však kľúčový pri rozvoji odolných kmeňov chorôb. “Zatiaľ sa naša pozornosť zamerala na zníženie spotreby antibiotík, čo je dôležité, ale rovnako dôležité je pochopenie vývoja rezistencie v prirodzenom prostredí,” vysvetľuje.

Podľa odborníkov, by sa mala zaviesť celá rada opatrení. Základom je zníženie spotreby antibiotika na farmách a prísnejšie normy na vypúšťanie odpadových vôd. Gaze však tvrdí, že okrem zlepšenia sanitácie a nakladania s odpadovými vodami je dôležitý aj vývoj samotných liekov. Moderné antibiotiká by mali byť v ideálnom prípade biologicky odbúrateľné.

Spomínaná rozvojová rezistencia však nie je následkom len nadmerného používania antibiotík. “Dôležité je tiež znížiť použitie prípravkov s antibakteriálnymi zložkami. Odpad z týchto produktov tiež podporuje budovanie rezistencie pri chorobách,” vysvetľuje Gaze.

O zníženie spotreby antibiotík sa v posledných rokoch snaží aj Svetová zdravotnícka organizácia. Apeluje najmä na uvážené použitie najsilnejšej varianty tohto lieku, ktorý by sa mal používať iba v najnutnejších prípadoch. Mnohokrát ale lekári predpisujú silné antibiotiká aj pri chorobách, na ktoré nefungujú. Problém nadmerného užívanie liekov sa týka aj Slovenskej republiky, ktorej medzinárodné organizácie už viackrát vytkli veľkú spotrebu liekov občanmi.