Brusel 05. februára 2016 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Gregor Fischer/dpa via AP)
Pod rúškom regulovanej spolupráce už mnoho rokov existuje tichá spolupráca medzi firmami a politickými predstaviteľmi z USA, či Bruselu. Táto prax bola u niektorých korporácií bežnou aj pred zavedením transatlantickej dohody TTIP. Dohoda o voľnom obchode však dá lobovaniu ešte väčšiu moc
Hrozba pre demokraciu, zníženie štandardov a viac sily pre veľké korporácie – to sú len niektoré obavy, ktoré vyvoláva dohoda TTIP. Nedávna štúdia LobbyControl a mimovládnej organizácie Corporate Europe Observatory (CEO) ukazuje, že práve tieto obavy sa objavili pred koncom vyjednávania TTIP. Takzvaná regulačná spolupráca v rámci dohody o obchode, ktorá bude spoločne zladená so zákonmi oboch regiónov, posilní silu korporácií v politike pomocou lobovania. To by malo podľa dohody odstrániť prekážky obchodu.
“Prípravy na dohode sa už uskutočňujú niekoľko desiatok rokov, a to predovšetkým v tajnosti a za zvýhodneného prístupu zástupcov veľkých firiem.” Na pozadí tu je Transatlantický obchodný dialóg (TABD),ktorý sa začal v roku 1995 na podnet Ministerstva obchodu Spojených štátov (USTR) a Európskej komisie. Manažéri nadnárodných spoločností sa tu dávajú dokopy s USA a EÚ byrokratmi. Podľa štúdie TABD “sú kľúčovými hráčmi pri príprave rokovaní TTIP”.
V roku 1995 bolo cca 1800 amerických a európskych predstaviteľov vyzvaných k transatlantickému obchodnému dialógu. “V záujme podpory spolupráce bol založený riadiaci výbor US-EÚ, ktorý sa skladá z členov vlády USA, úradníkov Komisie a štyroch zástupcov priemyslu: Paul Allaire (Xerox Corporation), Alex Trotman (Ford), Jürgen Strube (BASF) a Peter Sutherland (Goldman Sachs).” V oficiálnej novej transatlantickej agende bolo do dialógu zahrnutých odhadom 60 percent z odporúčaní firmy.
V roku 2011 TABD hovoril, že o “ambicióznej transatlantickej hospodárskej a obchodnej dohode by sa malo diskutovať vážne a bez prieťahov.” Príkladom úspechu TABD je plán EÚ regulovať toxický elektronický odpad. V roku 1998 Európska komisia predložila prvý návrh na reguláciu elektronického odpadu. Predtým sa USA a Brusel dohodli, že vzájomne vo fáze návrhu začlenia niektoré “zúčastnené strany”, ako je napríklad TABD.
Obe smernice boli nakoniec prijaté v roku 2002, smernica o elektronickom odpade (odpade z elektrických a elektronických zariadení) však bola do značnej miery vystavená tlaku zo strany priemyslu a vlády Spojených štátov. Tento návrh o nebezpečných látkach bol nakoniec značne oslabený lobovaním.