Štokholm 12. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP/TT-Anders Wiklund)
Švédsko dlhú dobu trápi problém nelegálnej migrácie. Mnohí migranti o sebe navyše tvrdia, že ešte nemajú 18, pretože dúfajú, že im štatút detí bez sprievodu pomôže v krajine zostať. Švédske úrady ale teraz spustili spoluprácu s Marokom, vďaka čomu si sľubujú, že sa im podarí urýchliť ich deportáciu
Po vypuknutí migračnej krízy Švédsko začal trápiť fenomén tzv. detí ulice. Jedná sa o deti bez sprievodu, ktoré nemajú strechu nad hlavou, sú často drogovo závislé a páchajú zločiny.
Väčšina z nich pochádza z Maroka, ale o presnom počte týchto ľudí nemajú informácie ani švédska polícia, ani vládna sociálna agentúra Socialstyrelsen. Navyše, ako uvádza reportáž švédskej televízie SVT, daktyloskopické expertíza ukázala, že iba 10% tých, ktorí sa jej podrobili, bolo menej ako 18 rokov. Zvyšok o svojom veku klamal.
SVT tento problém ilustruje príbehom o Alim, ktorý sa do krajiny dostal minulý rok. Hoci mal 22, úradom povedal, že má 16, pretože sa od priateľov dozvedel, že je to najľahší prístup, ako získať od švédskych úradov pomoc. Odtlačky prstov ho však odhalili.
Teraz Ali žije na ulici a na život si zarába drobnou kriminalitou. Hovorí, že vo Švédsku svoju budúcnosť už nevidí a chce sa dostať do Belgicka, kde plánuje predávať drogy.
V uplynulých siedmich rokoch o azyl vo Švédsku požiadalo zhruba 1 800 marockých “detí“. Tento rok to bolo zatiaľ len 55, čo je 20% pokles v porovnaní za rovnaké obdobie v minulom roku.
Situáciu sa podarilo napraviť vďaka novej dohode medzi Švédskom a Marokom. Vďaka tomu švédska hraničná polícia má možnosť porovnať odtlačky prstov detí bez sprievodu s marockou databázou.
“Keď zistíme ich identitu, opustia krajinu a odcestujú do ďalších európskych miest, ako je Barcelona alebo Paríž. Nechcú, aby polícia vedela, kto sú, pretože môžu byť potrestaní a poslaní späť do Maroka,” uviedol Christian Frödén z pohraničnej polície v Štokholme televízii SVT.
Problém migrácie
Podľa oficiálnych štatistík vlani o azyl požiadalo celkovo 21 502 ľudí, z toho 6 329 bolo detí vrátane 944 detí bez sprievodu. Ide o viac ako 17% pokles v porovnaní s minulým rokom. Na vrchole migračnej krízy v roku 2015 o azyl požiadalo vyše 162 tisíc ľudí, z toho bolo cez 70 tisíc detí vrátane 35 tisíc detí bez sprievodu. Prevažnú väčšinu detí bez sprievodu tvoria chlapci.
Marocká diaspóra vo Švédsku má okolo 10 tisíc ľudí. Z 800 detí ulice žijúcich vo Švédsku väčšina pochádza z Maroka. Migračnú krízu sprevádza aj kriminalita.
Minuloročné vyšetrovanie SVT odhalilo, že v 58% páchateľov odsúdených za znásilnenie alebo pokus o znásilnenie v posledných piatich rokoch má zahraničný pôvod. Celkovo bolo do polovice roku 2018 odsúdených 843 páchateľov, z toho 197 pochádza z Blízkeho východu a Severnej Afriky a 45 z Afganistanu. V roku 2017 bol zaznamenaný najväčší počet nahlásených znásilnení za posledných desať rokov. Jednalo sa 7 369, zatiaľ čo v roku 2015 to bolo necelých šesť tisíc, čo predstavuje nárast o takmer 19%.