Strana Priama Demokracia: Kandidát na poslanca EP, Ibrahim Maiga pomohol mladej rodine a vyzýva Slovákov aby si navzájom pomáhali

Bratislava 16. mája 2019 (HSP/Foto:PD)

Strana Priama Demokracia na svoju kandidátku do volieb EP postavila Ibrahima Maigu človeka priameho, čestného a so silne rozvinutým sociálnym cítením. Ibrahim Maiga hovoril o veciach, ktoré vidí, ktoré ho trápia i o možnostiach ako situáciu podstatne zlepšiť. Jeho postrehy sú zaujímavé, Ibrahim hovorí otvorene , nedáva si servítku pred ústa a odmieta slovník charakteristický pre mnohých slovenských politikov. Slovník plný medových rečí, nič nehovoriacich fráz a manipulatívnych dezinformácii. Nie je žiaden dobrý anjel, ktorý by si robil drahú reklamu, je len obyčajný človek, ktorý  namiesto toho aby hovoril o dobre, dobro koná

Chudoba je rovnako zlá v Mali i na Slovensku. Ničí ľudí psychicky a fyzicky

„Narodil som sa v Afrike a dobre poznám chudobu. Chudoba je súčasťou života ľudí v Mali a čoraz viac aj na Slovensko. Chudobní ľudia to majú rovnako ťažké či v Mali či na Slovensku. Proti chudobe treba bojovať a ľuďom, ktorí sa ocitli v hraničnej ekonomickej situácii treba pomáhať. Na Slovensku sa to týka mnoho mladých rodín, ale aj seniorov, ktorí celý život pracovali pre Slovensko a dnes živoria, pretože štát sa o nich nedokáže plnohodnotne postarať. Chudoba je rovnako zlá v Mali i na Slovensku. Ničí ľudí psychicky i fyzicky“ uviedol Ibrahim Maiga.

Som Slovák z Mali, Slovensko a Mali považujem za svoju vlasť.             

„Na Slovensku ma mnohí vnímajú ešte stále ako exotický zjav, pomerne často som aj dnes na Slovensku terčom rôznych rasistických útokov na sociálnych sieťach, ťažkú hlavu si však z toho nerobím. Ja sám nosím v svojom srdci dve krajiny, sú to Slovensko a Mali, ktoré  vnímam ako svoju vlasť a je mi jedno či sa to niekomu páči, alebo čo si o tom niekto myslí. Zijem viac ako 30 rokov na Slovensku, za ten čas som si Slovákov veľmi obľúbil. Stretol som tu veľmi veľa dobrosrdečných, priateľských a pracovitých Slovákov a je pre mňa cťou, že aj oni ma vnímajú ako svojho blízkeho priateľa. Bežní ľudia na Slovensku podobne ako v Mali majú veľmi dobrú intuíciu a sami najlepšie vedia posúdiť či som menší Slovák ako iní. Ale menší Slovák asi nebudem, lebo mám cez 190 centimetrov“ uviedol s úsmevom Ibranim Maiga.

Európska Únia je priestor pre komunikáciu nie diktovanie cudzích záujmov. Vydierať imigrantami nie je správne, treba zastaviť vojnu a teror a pomáhať imigrantom v ich domovských krajinách

„Do volieb EP za stranu Priama Demokracia som sa zapojil hlavne preto, že mi nie je jedno ako budeme na Slovensku ďalej žiť, rovnako ako mi to nie je jedno ani v Mali. Nepáči sa mi, keď nám chce niekto cielene diktovať čo môžeme a čo nie. Európsky parlament je priestor, kde možno poukazovať aj na nesprávne kroky Európskej Únie a politici v EÚ sa musia zverejnenými problémami zaoberať, nemôžu ich zamiesť len tak pod koberec“.

„Narodil som sa v Afrike a viem veľmi veľa o imigrácii. Imigrácia je nevýhodná aj pre Afriku, pretože z Afriky odchádza množstvo mladých perspektívnych ľudí, z ktorých veľká časť padne za obeť pašerákom s ľuďmi a  nakoniec sa do Európy nedostane, pretože zahynú po ceste. Mnohí nemajú inú možnosť ako utiecť, pretože život v ich krajinách je neznesiteľný.  Hovorím o utečencoch z Iraku, Sýrie, Líbye,  Afganistanu, v ktorých veľmoci destabilizovali pomery a následne zmenili tieto bohaté krajiny na miesto biedy a chaosu. Plno utečencov z týchto krajín je ochotných sa vrátiť domov hneď, ako sa situácia upokojí, nikto však nechce, aby im a ich blízkym hrozila smrť kvôli vojne, hladu alebo chorobám. Je lepšie živoriť v cudzine, ako umrieť vo svojej vlasti. A pritom ešte niekoľko rokov späť boli ich krajiny rozvinuté a bohaté, vojna, ktorá sa niektorým hodila, pretože na nej ešte viac zbohatli ľuďom urobila zo života peklo“.

„Imigrantom treba pomáhať. Najlepšie sa im pomôže tak, že sa v ich krajinách skončí vojna, ktorú tam veľmoci rozpútali. Mohutná vlna imigrantov prináša so sebou množstvo problémov aj v Európe, pretože imigranti pochádzajú z iného kultúrneho prostredia a zažili množstvo príkoria, biedy, nenávisti, zla. Ale politici by si mali uvedomiť, že vydierať imigrantami a nútiť jednotlivé štáty únie, aby platili za záujmy veľmocí, nie je správne. Slovensko nemá dostatok prostriedkov, aby sa poriadne postaralo o vlastných dôchodcov, ako sa má teda starať o tisícky cudzích imigrantov? Treba zastaviť vojnu, aby sa imigranti začali vracať domov, rozbehnúť projekty na obnovu zničených krajín a nie rabovať tieto krajiny, len preto že sú v štádiu rozkladu a bezbranné“

Priama voľba predstavuje pozitívnu zmenu. Stačilo politikov, ktorí Slovensko vnímajú ako svoju zlatú baňu, Slovensko potrebuje  konečne ozajstnú zmenu

„Som členom strany Priama Demokracia a program Priamej Demokracie chcem presadzovať aj na pôde Európskeho parlamentu. Na Slovensku nie je Priama Demokracia dosiaľ príliš viditeľná, pretože mainstreamové médiá prehliadajú našu stranu. Mnohým sa totiž nehodí náš politický program, ktorý predstavuje hrozbu najmä pre politikov, ktorí sú presvedčení, že hneď ako sa dostanú do parlamentu, stane sa Slovensko ich zlatou baňou, ktorú môžu využívať“. Som prekvapený koľko je na Slovensku politikov, ochotných za judášsky groš zapredať záujmy vlastného národa v prospech iných

„Náš program je jednoduchý a dokáže ho pochopiť každý.  V prvom rade žiadame, aby mohli občania podstatne silnejšie participovať na riadení vlastného štátu. Je urážlivé, že ľudia raz za štyri roky môžu zvoliť politikov a následne neexistuje možnosť týchto politikov brať na zodpovednosť. Neverte tým, ktorí hovoria že to nejde, brať politikov na zodpovednosť za ich skutky. Ide to, takýmto nástrojom priamej demokracie je napríklad referendum, v ktorom občania môžu rozhodovať o svojom osude. Štát to predsa nie sú politici, to sú v prvom rade občania štátu, ktorí platia dane, pracujú, nemajú za sebou žiadne kauzy a neželajú si nič iné, len žiť dôstojne. Mnoho slovenských politikov sa len tvári, že zastupuje záujmy ľudí, v prvom rade zastupujú svoje vlastné záujmy a ľudí vnímajú div nie ako otrokov, ktorí sú tu len preto, aby platili dane, z ktorých politici môžu bohatnúť“.

„ Požadujeme priamu odvolateľnosť politikov, funkčné referendum, vojenskú neutralitu – nechceme aby Slovensko bolo členom NATO, ale chceme aby viedlo rovnakú výhodnú politiku ako Rakúsko alebo Švajčiarsko. Nechceme sa podieľať na konfliktoch, chceme  spolupracovať so všetkými krajinami. Tí politici, ktorí nám nám hovoria, že keď nebudeme v NATO, tak že nebudeme v bezpečí nám klamú. Pretože ak je pravdou, že nás okolité krajiny nenapadli len preto, lebo sme podobne ako oni členmi NATO, tak potom je NATO združenie medzinárodných banditov. Neutrálne Slovensko nebude nikto napádať, rovnako ako nikto nenapáda Rakúsko či Švajčiarsko“

„Požadujeme stop dvojakej kvalite potravín, mzdy porovnateľné s vyspelými štátmi EÚ, vyššiu kvalitu zdravotníctva. Slovensko je plnohodnotný štát Európskej Únie, prečo by sa malo krčiť niekde v kúte  a vykonávať rozkazy z Bruselu? Slováci predsa nemôžu byť sluhami, alebo chudobnými príbuznými v spoločnom európskom dome!“

„Ja to vidím tak. Slovensko dozrieva k zmene. Ale tú zmenu musia urobiť v prvom rade sami ľudia najprv vo svojej hlave. Ak sa nechajú ľudia aj ďalej balamutiť politikmi, ktorí im ako v slovenských rozprávkach nasľubujú hory, doly, tak žiadna zmena k lepšiemu na Slovensku nenastane. Ja nerozumiem tomu, ako sú niektorí ľudia na Slovensku dôverčiví. Je rozdiel byť dobrosrdečným a dôverčivým. Keď niekto dokázateľne klame, kradne, úžerníči a zastupuje záujmy cudzích na úkor vlastných Slovákov a napriek tomu je slovenským politikom, tak to je svedectvo, že mnohí ľudia na Slovensku si ešte neurobili poriadok vo vlastnej hlave. Keby mali poriadok v hlave, tak by predsa takýto človek nemohol byť v parlamente.  Treba  ostať dobrosrdečným, no nie dôverčivým, dôverovať zlodejom a klamárom sa nevypláca“

Keď som bol malý, v Mali ma učili vždy pomáhať bezbranným a slabým. Na Slovensku už začína byť bezbranných a slabých priveľa

Keď som bol malý, vždy ma v Mali učili že treba pomáhať bezbranným a slabým, ktorým ubližujú, pretože všade žijú aj zlí ľudia. Ostalo mi to a nemôžem zinak. Trápi ma, keď vidím chudobné rodiny s malými deťmi a chudobných starých ľudí. V Mali rastú aspoň banány a pomaranče rovnako ako burina, takže tam ľudia nehladujú.   Takisto prírodné prostredie je také, že ľudia nemusia platiť stále sa zvyšujúce poplatky za energie, postaviť si dom je jednoduchšie a lacnejšie ako na Slovensku. Aj ľudia v Mali majú veľa problémov, ale napríklad rozdiely v zdravotnej starostlivosti a v školstve medzi Mali a Slovenskom sa veľmi znížili, rovnako aj rozdiely v životnej úrovni.“

„Na Slovensku si pamätám ako sa v roku 1989 hovorilo, že za 20 rokov dobehneme Západ. Slovensko beží za Západom už 30 rokov a stále ho nedobehlo. Prečo? Lebo to Slováci nedokážu, aj keď sú nesmierne pracovití? Lebo v roku 1989 Západ Slovákom klamal? Lebo Slovensko riadilo od roku množstvo skorumpovaných politikov, ktorí mysleli v prvom rade na svoje vlastné vrecká a za judášsky groš presadzovali predstavy iných štátov a nadnárodných zoskupení, takže zisk zo Slovenska odchádza do zahraničia? Nech si ľudia odpovedajú na túto otázku sami, ja za nich odpovedať nemôžem a nechcem. V Mali existuje príslovie, že 1 muž môže priviezť 100 koní k vode aby sa napili, ale napiť sa kone musia chcieť samé. Ani 100 mužov neprinúti jedného koňa aby sa napil, keď nechce“.

„Už mi na sociálnych sieťach písali, že do Európskeho parlamentu chcem ísť pre plat, že Slováci nepotrebujú, aby ich zastupoval černoch z Mali a nech sa vrátim do Mali. Vnímam to tak, že niektorí sa boja toho, že by som mohol mať úspech. V šetkým hovorím, mojou vlasťou je rovnako Mali a Slovensko, to sú krajiny kde sa cítim dobre, kde sa cítim byť doma. Moje podnikateľské aktivity sa týkajú aj Francúzska, tam sa doma byť necítim, Francúzsko je pre mňa cudzou krajinou, aj keď som vo Francúzsku takisto študoval, mám tam obchodné záujmy a vynikajúco hovorím po francúzsky. Čo je na tom nepochopiteľné, že za svoju vlasť vnímam rovnako ako Mali a Slovensko? Mám rovnako rád svoju mamu aj manželku, tak prečo by som nemohol mať rád aj Slovensko a aj Mali?“

„Nepotrebujem plat z Európskeho parlamentu. Som úspešný podnikateľ, viem sa uživiť sám.  Ak sa do Európskeho parlamentu dostanem, ľudia budú môcť verejne vidieť kam pôjde môj plat. Je v mojej prirodzenosti pomáhať tým, čo to potrebujú. Na Slovensku je systém veľmi zle nastavený. Sú rodičia, ktorí sa trápia, ťažko pracujú a aj tak nedokážu dať svojím deťom to, čo by si ich deti zaslúžili. Živoria na ubytovni, pretože zisky zo Slovenska často mieria do zahraničia.

„Pritom stačí iba málo, stačí ak budú politici riadiť  štát zodpovedne. Stačí aby mnohí súčasní politici prehodnotili svoje morálne kritéria, aby začali vnímať skutočné problémy Slovákov. Zkorumpovaní zbohatlíci a usvedčení zlodeji do politiky nepatria. Samozrejme očakávať, že by sa takýto politici dobrovoľne vzdali svojích poslaneckých postov a dobrovoľne odišli je nereálne. Stačí ale, keď im ľudia nedajú hlas a parlament sa vyčistí. Je potrebné, aby v ňom sedeli poslanci, ktorých budú skutočne zaujímať problémy Slovákov!“

„Populizmus nepomôže, každý by mal priložiť ruku k dielu. Kto môže pomôcť, nech pomôže, svet bude hneď lepším miestom.

„Populizmus nie je riešením. Nikdy nepomôže, pomôžu ale skutočné kroky a opatrenia. Ak budú politici vedieť, že ich budú môcť ľudia môcť okamžite odvolať z funkcie, ktorý bežne systém Priamej Demokracie ponúka, budú sa správať zodpovednejšie. Ľudia by však mali vedieť, že nestačí sa spoliehať len na politikov, treba sa zaujímať o veci okolo, treba poznať svoje práva a povinnosti, treba vedieť priložiť ruku k dielu“.

„Ja mám  veľmi silne rozvinuté sociálne cítenie. Pomáham chudobným v Mali a pomáham im aj na Slovensku, je to pre mňa tak bežnou vecou ako dýchanie. V posledných rokoch mám pocit, že ľudia na Slovensku potrebujú viac pomoci ako ľudia v Mali.  Rozhodol som sa, že budem pomáhať dlhodobejšie viacerým Slovákom v núdzi. Teraz som pomohol mladej slovenskej rodine, ktorá je v neá videniahodnej situácii. Nakúpil som im preto potraviny, pretože systém sa o túto rodinu evidentne nevie postarať. A budem im pomáhať aj ďalej, rovnako ako starým Slovákom v domove dôchodcov. Na sociálnych sieťach si každý bude môcť pozrieť čo som urobil. Pomáhať chudobným mi pripadá podstatne vhodnejšie lepšie ako strkať financie do mainstreamových denníkov len preto, aby  ma potom propagovali. Venovať 500 tisíc eur na prezidentskú kampaň mi pripadá zvrátené, za 500 tisíc eur by sa už ozajstne dalo výrazne pomôcť tým najchudobnejším. Ale hovoriť to politikom, ktorých kampaň stála 500 tisíc eur nemá význam, to je ako hádzať hrach na stenu. Nedokážu to pochopiť, pretože ich srdcia sú prázdne, všade vidia len zisky pre seba, aj na úkor vlastného národa“.

„Slovensko je plné politických a iných celebrít, ktoré radi v televízii hovoria o svojom sociálnom cítení a svojej filantropii. Do starobinca však nejdú, pretože je im prítomnosť starých a chorých ľudí nepríjemná, ich pomoc sa obmedzuje na krátku ale intenzívnu mediálnu kampaň, v ktorej sa potrebujú zviditeľniť. Ja ale ponúkam Slovákom inú cestu. Buďte ako ľudia v Mali, ktorí si pomáhajú spoločne sami. Netreba žiadne mediálne akcie, žiadnych vypočítavých dobrých anjelov. Stačí, keď pomôžeme všetci drobným nákupom, oblečením tým, ktorí to potrebujú. Je veľa ľudí, ktorí čakajú na našu pomoc a potrebujú nás. Ak som vás svojích skutkom presvedčil a veríte že pomoc druhým je správna, pomôžte aj vy ľuďom vo svojom meste, dedine a ulici. Keď si dokážeme spoločne pomôcť, tak určite dokážeme spoločne aj vyčistiť slovenský parlament od tých, ktorí tam jednoducho nepatria. Na sociálnych sieťach môžeme koordinovať svoje kroky, na sociálnych sieťach nás môže každý kontrolovať“

„A nnetreba zabudnúť, dôležité je byť dobrosrdečným a nie dôverčivým. Dôverovať tým, ktorí si to nezaslúžia nie je chybou, je to hlúposťou. Neublížime len sebe, ale aj svojím deťom.“

Ibrahim Maiga