V Paríži sa zišlo 10 000 ľudí, ktorí protestovali proti členstvu Francúzska v NATO, ako aj v EÚ. Účastníci tiež požadovali zastavenie vojenskej pomoci francúzskej vlády Kyjevu. Demonštráciu nazvanú “Národný pochod za mier” zorganizovala pravicová strana Les Patriotes. Podľa lídra tejto skupiny Floriana Philippota, ktorý sa sám pripojil k parížskemu zhromaždeniu, sa podobné, ale menšie protesty konali v nedeľu na 30 ďalších miestach po celej krajine.

V sobotu sa tisíce ľudí zúčastnili na mierových demonštráciách v talianskych mestách Janov a Miláno. V Janove sa zhromaždenie zameralo na ukončenie dodávok zbraní na Ukrajinu a zorganizovali ho členovia odborov a ľavicoví aktivisti, ktorých slogan znel “Znížme zbrane, zvýšte mzdy”. Podľa správ miestnych médií sa do protestu v Janove zapojilo 4 000 ľudí z celého Talianska, ako aj ľudia z Francúzska a Švajčiarska.

Zhromaždenie pomáhali organizovať Kolektív autonómnych prístavných robotníkov (CALP) spolu s talianskou komunistickou stranou. Žiadali, aby sa zariadenia janovského prístavu už viac nevyužívali na uľahčenie dodávok zbraní na Ukrajinu.

Riccardo Rudino z CALP zdôraznil, že “konflikt na Ukrajine sa nezačal minulý rok”, ale “v roku 2014 masakrou ruskojazyčného obyvateľstva Donbasu”.

Po prevrate v Kyjeve v roku 2014, ktorý podporili Spojené štáty a ktorý zvrhol vládu bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, Rusko anektovalo Krymský polostrov, pričom vo vojne Kyjeva proti separatistickým republikám Doneck a Luhansk bolo zabitých viac ako 14 000 ľudí vrátane tisícov civilistov.

V Londýne uskutočnila podobnú demonštráciu veľká skupina ľudí, ktorí vyzývali na mier na Ukrajine a na ukončenie dodávok zbraní britskou vládou Kyjevu. Podujatie zorganizovala organizácia Stop the War Coalition na Portland Place v centre Londýna a zúčastnil sa na ňom aj bývalý predseda Labouristickej strany Jeremy Corbyn.

Mnoho tisíc ľudí sa zúčastnilo na masovom proteste v centre Berlína, kde účastníci brojili proti nemeckej vojenskej pomoci Kyjevu. Protestujúci, ktorí sa zhromaždili pri Brandenburskej bráne, dodatočne požadovali, aby ich vláda zapojila Rusko do mierových rokovaní a ukončila vojnu na Ukrajine.

Podľa organizátorov sa do demonštrácie “Povstanie za mier” zapojilo až 50 000 ľudí. Polícia však ponúkla nižší odhad 13 000 účastníkov. Podujatie zorganizovala Sahra Wagenknechtová, členka strany Links (Ľavicová strana) v Nemecku, ako aj feministická autorka a aktivistka Alice Schwarzerová.

Wagenknechtová vyhlásila, že neonacisti nie sú na proteste vítaní, ale každý, kto si želá mier “s úprimným srdcom”, sa ho môže zúčastniť. Počas svojho prejavu na podujatí Wagenknechtová vyhlásila vytvorenie “nového, silného mierového hnutia v Nemecku”.

Nouvelle manifestation contre la subvention de la guerre en Ukraine 🇺🇦 et la sortie de la France 🇫🇷de l’OTAN.
Les médias continuent de nous ignorer, mais la résistance monte en France👊

👉Des milliers de personnes à Paris ce 26/02/23 @_LesPatriotes @f_philippot ! #1an pic.twitter.com/3XKhijHoRc

— Tamila Tapayeva (@tamilatapayeva) February 26, 2023

.

Poznamenala tiež, že nespočetné množstvo protestujúcich spája skutočnosť, že sa necítia byť reprezentovaní vládou kancelára Olafa Scholza a jeho ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej v ich rozhodnutí dodať Kyjevu zbrane vrátane hlavných bojových tankov.V narážke na drastickú eskaláciu angažovanosti Berlína vo vojne od minulého roka bolo na niektorých transparentoch napísané: “Dnes prilby, zajtra tanky, pozajtra vaši synovia.”

Ďalšie transparenty, ktoré niesli protestujúci, niesli protivojnové heslá ako “Zastavte zabíjanie”, “Nie moja vojna, nie moja vláda” a “Diplomati namiesto granátov”.

Dva týždne pred protestom Wagenknecht a Schwarzer zverejnili “Manifest za mier”, v ktorom žiadali, aby Scholz “zastavil eskaláciu dodávok zbraní”. Petícia údajne získala viac ako 650 000 podpisov vrátane niektorých významných intelektuálov a politických osobností.

Masové protesty v Berlíne tento víkend nasledovali po menšej demonštrácii koncom januára v Norimbergu, kde sa účastníci zhromaždili proti Scholzovmu rozhodnutiu dodať Kyjevu bojové tanky Leopard 2. Tento mesiac približne 10 000 ľudí protestovalo aj v Mníchove počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, na ktorej západní lídri diskutovali o financovaní, vyzbrojovaní a výcviku ukrajinských síl “tak dlho, ako to bude potrebné” na porážku Ruska.

Aj v nedeľu sa na juhozápade Nemecka na leteckej základni Ramstein – kde sa konajú stretnutia kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny o vyzbrojovaní Kyjeva – zišli protestujúci, ktorí žiadali ukončenie dodávok zbraní a zároveň požadovali, aby americké letectvo “odišlo domov”.

V Norimbergu protestujúci vyjadrili svoje strašné obavy, že nemecký ľud je zatiahnutý do ďalšej vojny s Ruskom. Ako poznamenal jeden z demonštrantov: “Ak sa my Nemci zapletieme do vojny, a ja osobne vojnu s Ruskom nechcem, tak pre nás Nemcov je to na základe histórie to najhoršie znamenie, ktoré môžeme vyslať.” Demonštrant pokračoval: “Cez Nemecko nesmie ísť žiadna vojna, ani dodávky zbraní, ani nič iné, pretože v opačnom prípade sa Nemecko opäť ocitne uprostred nej.” Podľa neho je to presne to, čo “Amerika chce”.

Italy with protests too. Specifically anti-NATO involving thousands. All over where the Ukraine war is heading because these people believe there will be another World War raging across Europe if Russia is backed into a corner. pic.twitter.com/g65tblc7Ft

.

— GraphicW (@GraphicW5) February 26, 2023

Najnovšie protesty v Nemecku sa konali na pozadí bombastickej správy veterána investigatívnej žurnalistiky Seymoura Hersha “Ako Amerika zlikvidovala plynovod Nord Stream”.

Pred začiatkom vojny Rusko dodávalo približne tretinu plynu do Európy, zatiaľ čo Nemecko bolo od Moskvy závislé viac ako polovicou svojich dodávok plynu. Po sabotáži plynovodu Nord Stream ruský prezident Vladimir Putin ponúkol, že bude do Európy dodávať plyn cez nepoškodené potrubie Nord Stream 2. Berlín túto ponuku rýchlo odmietol.

Štátny tajomník Antony Blinken oslavoval výbuchy v Baltskom mori – ktoré podľa Hersha spôsobili výbušniny nastražené potápačmi amerického námorníctva a odpálené sonarovou bójou zhodenou nórskym špionážnym lietadlom. Blinken označil útok za “obrovskú strategickú príležitosť” zbaviť Európu závislosti od lacnej ruskej energie “na najbližšie roky”. Od útoku, ktorý viedol k pravdepodobne najväčšiemu úniku metánu v histórii, USA a Nórsko nahradili Rusko na pozícii hlavných dodávateľov zemného plynu pre Európu.

Activists picket near the Ramstein airbase in Germany, headquarters for the United States Air Forces in Europe – Air Forces Africa and also for NATO Allied Air Command. They protest against further arms supplies to Ukraine and demand peace talks. pic.twitter.com/bgC0UTWVwx

— Mats Nilsson (@mazzenilsson) February 26, 2023

V dôsledku hospodárskej vojny proti Rusku, ktorú vedú USA, ľudia v celej Európe pocítili prudký nárast cien plynu a inflácie, takže niektorí z nich majú v mrazivých zimných mesiacoch problémy s vykurovaním svojich domovov. Toto napätie sa začína prejavovať a pravdepodobne zohráva určitú úlohu pri motivovaní série protestných akcií v posledných dňoch. Minulý rok sa na podobných demonštráciách v Taliansku, Nemecku, Francúzsku a Českej republike zúčastnili desaťtisíce ľudí, pričom mnohí vyjadrovali rozhorčenie nad drahou zahraničnou pomocou Ukrajine, keďže ich životná úroveň naďalej klesá.