“Máme, samozrejme, obavy o našu počítačovú bezpečnosť,” uviedol Stoltenberg počas tlačovej konferencie v Bruseli. S odkazom na obvinenia z hakerstva, ktorých sa malo dopustiť Rusko v snahe ovplyvniť americké prezidentské voľby, Stoltenberg upozornil, že “akýkoľvek pokus zasiahnuť alebo ovplyvňovať národné voľby zvonku je neprijateľný”.
“To je ďalší dôvod, prečo NATO vyvíja úsilie o posilnenie svojej kybernetickej bezpečnosti,” zdôraznil šéf 28-člennej aliancie, podľa ktorého patrí ochrana pred kybernetickými útokmi medzi hlavné priority aliancie.
Vláda v Moskve poprela, že by sa prostredníctvom počítačových útokov pokúsila v amerických prezidentských voľbách zvýhodniť Donalda Trumpa na úkor Hillary Clintonovej.
Podľa správy amerických spravodajských služieb zo 6. januára bolo cieľom ruských kybernetických útokov podkopať demokratický proces v USA, oslabiť prezidentské šance Clintonovej a zvýšiť šance pre Trumpa. Malo sa tak stať zverejnením tisícok e-mailov nelegálne stiahnutých z účtu vedúceho Clintonovej kampane Johna Podestu, ktoré kandidátku demokratov ukázali v nepriaznivom svetle.
Zakladateľ stránky WikiLeaks, ktorá e-maily zverejnila, Julian Assange poprel, že zdrojom týchto dokumentov boli ruské tajné služby.