Po sto rokoch verejnosť spoznáva príbehy československých legionárov

Bratislava 8. októbra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Po vzniku prvej Československej republiky (ČSR) boli legionári prednostne prijímaní do štátnych služieb, do úradov, k žandárom či k vojsku, aby tak boli ocenené ich zásluhy na vzniku nového štátu. “Oni boli tí, ktorí nasadili svoje životy pre slobodu československého národa, a preto je prvou povinnosťou postarať sa teraz o lepšiu budúcnosť týchto hrdinov. Žiadam vás preto, aby ste mi každých 14 dní oznamovali uprázdnené miesta s udaním potrebnej kvalifikácie, aby sa tieto mohli oznámiť ministerstvu národnej obrany,” napísal v obežníku z 5. mája 1919 bratislavský župan Samuel Zoch

Napríklad v Malackách bolo ešte v roku 1933 z 27 legionárov až 26 zamestnancov štátu alebo železníc.

Osudy legionárov, Milana Rastislava Štefánika, ale aj ďalších osobností spojených s budovaním prvej ČSR približuje putovná výstava Stáli pri zrode Československa, ktorú pripravil Štátny archív v Bratislave a jeho modranské pracovisko v spolupráci s múzeami a mestami Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Po otvorení na pôde Malokarpatského múzea v Pezinku sa presunula do Múzea Michala Tillnera v Malackách, kde si ju návštevníci môžu prezrieť počas októbra. Súbežne s tým bude expozícia až do konca školského roka putovať po školách v pôsobnosti BSK.

Príbehy legionárov, ktorí boli v Rusku a vrátili sa späť do vlasti, zaujali aj riaditeľa Malokarpatského múzea v Pezinku Martina Hrubalu, kde výstava začala svoju púť 26. septembra. Ako priznal na jej otvorení, práve táto časť ho mimoriadne oslovuje. “Snažili sme sa, aby výstava nebola zameraná len na hlavné a známe postavy, ale na zaujímavých ľudí, ktorí sa spolupodieľali na budovaní štátu. Chceli sme napríklad predstaviť pána Píseckého, ktorý bol pobočníkom generála Štefánika, neskôr bol riaditeľom modranského učiteľského ústavu a veľmi sa pričinil aj o rozvoj kultúry a športu tu v regióne,” povedal Hrubala.

Ferdinand Písecký (1879 – 1934) sa ako Štefánikov spolupracovník významne podieľal na nábore a formovaní légií. K ich členom patril napríklad Miloslav Prokša (1883 – 1983) z Pezinka, ktorý sa k legionárom pripojil v marci 1918 v Rusku a domov docestoval na lodi z Vladivostoku až v roku 1920. V légiách na území Talianska slúžil aj Pezinčan Imrich Beleš (1893 – 1977) a ďalší hrdinovia z celého regiónu.

Československá obec legionárska v okrese Modra, zakladateľom ktorej bol Písecký, mala napríklad 25 členov z Pezinka, 15 členov z Modry a po šesť zo Svätého Jura i z Častej. Legionárske spolky pôsobili aj na Záhorí – v Malackách, Gajaroch, Veľkých Levároch a Záhorskej Vsi.

Celkovo bolo na konci prvej svetovej vojny v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku asi 100.000 legionárov. Československé légie podliehali Československej národnej rade (ČSNR) a boli de facto armádou budúceho československého štátu. Získali si veľký rešpekt a pre zahraničných partnerov boli silným argumentom pri rokovaniach o vzniku ČSR. Americký historik Kevin McNamara, ktorý o nich napísal knihu Sny veľkého malého národa (Dreams of a Great Small Nation), sa v rozhovore pre Českú televíziu vyjadril: “Keď sa potom hovorilo o vzniku Československa, bol tu jasný dôkaz: Česi a Slováci s vami bojujú a umierajú. Ako by ste im potom teda mohli odoprieť štát?”

Atraktívnou súčasťou putovnej výstavy Stáli pri zrode Československa sú aj plagáty a agitačné materiály, ktorými légie získavali nových členov.