USA už trčia v Afganistane 17 rokov, ZSSR uviazol v Afganistane na 10 rokov. Americké pokusy vyriešiť situáciu vojenskou silou sú však neúspešné. Taliban silnie, americký vplyv sa cez afgánske politické elity uplatňuje akurát na územiach pod kontrolou vládnych síl, čo v preklade znamená, že mimo veľkých miest, existujú celé oblasti na východe Afganistanu, ktoré nemajú vládne sily a ani Američania pod kontrolou.

Ciele, s ktorými Američania vstupovali do konfliktu v Afganistane sú už absolútne neaktuálne. Američania tvrdili, že chcú bojovať proti teroristom a narkotikám, prípadne podporiť afgánsku demokraciu. Po 17 rokoch konfliktu v Afganistane teroristi ďalej úspešne existujú a pod ich kontrolou sa nachádzajú čoraz väčšie územia, obchod s narkotikami utešene prekvitá a vládne sily nemajú dostatok potenciálu, aby ovládli oblasti pod kontrolou Talibanu. Z Afganistanu  Obama stiahol väčšinu vojakov, v krajine pôsobí len niekoľko amerických lietadiel, ktoré obligátne bombarduje najmä civilistov a členovia žoldnierskych zoskupení, tí sa pochopiteľne veľmi do boja s Talibanom nehrnú.
Americké plány predstavené z roku 2001, utrpeli neúspech.

Taliban počas 17 rokov americkej okupácie zosilnel a vedie efektívny boj so všetkými svojími nepriateľmi. Protitalibanské zoskupenia financované Američanmi a oficiálne vládne sily nedokážu Taliban poraziť. Obchod s narkotikami bije rekordy, makové polia Talibanu krášlia celý Afganistane, takže cynici už navrhujú dokonca meniť aj afgánsky štátny znak. Afgánski politici pod kontrolou Američanov sú nezaujímaví technokrati a s výnimkou Hamida Karzaja sú aj veľkou neznámou. Najväčší význam Karzaia pre Afganistan tkevl v tom, že bol Paštún, takže v Afganistane kde je stále silný kmeňový systém riadenia umožňoval Američanom získať na svoju stranu veľkú časť paštúnskeho obyvateľstva.

Američania v Afganistane nevyhrali. Ani politicky a ani ekonomicky. Talibanci napriek 17 rokov trvajúcemu americkému dobrodružstvu v krajine ostávajú dôležitou silou v Afganistane. Vo Washingtone to chápu, už počas Obamovej administratívy preto stiahli veľkú časť amerického vojenského kontingentu z krajiny. Trump, ktorého cieľom je snaha ozdraviť USA ekonomicky vníma Afganistan ako miesto, kde sa kolosálnym spôsobom míňajú peniaze amerických daňových poplatníkov.

Americký portál National Interest v posledných týždňoch venoval viacero materiálov na tému Afganistan a Sýria. O téme amerického odchodu z Afganistanu a Sýrie sa hovorí už dlho, americký prezident však nemá také právomoci, aby takýto odchod politicky presadil, takže Američania stále v Afganistane a v Sýrii ostávajú. Dnes existuje 25% pravdepodobnosť, že Američania z Afganistane odídu. Sú stále v situácii, že straty vnímajú ako únosné a okrem toho Američania majú tendenciu vždy očakávať niečo na oplátku, ak už do nejakého projektu vrazili financie. Tí z Američanov, ktorí majú zdravý rozum však už vedia, že v Afganistane sa nemôže Američanom garantovať nič.

Talibanci toho nepotrebujú veľa. Múka, čaj, topánky z pneumatík, nože a ruské zbrane im stačia na to, aby viedli úspešný odpor proti Američanom. Podľa mienky Američanov z roku 2001 sú Talibanci teroristi, z ktorými sa nemá otvorene rokovať. Taliban v rokoch 1996 – 2001 vládol v Afganistane a jeho vláda bola katastrofou. Napriek tomu je však vláda Talibanu určite lepšia možnosť, ako totálna anarchia. Dnes preto Američania vedú skryté rozhovory s Talibancami, sú si vedomí totiž aj skutočnosti, že ak z Afganistanu odídu, Talibanci zlikvidujú všetkých prívržencov USA, ktorí z Afganistanu neutečú a vrátiť sa znova do Afganistanu bude pre USA takmer nemožné.

Prípadný odchod Američanov z Afganistanu však netreba optimisticky vnímať ako začiatok amerického mocenského pádu v oblasti Blízkovýchodnej politiky. Ak by aj Američania z Afganistanu odišli, určite neodídu z Iraku, kde majú silné pozície. Rusko stále nedokáže úspešnejšie v Afganistane pôsobiť, v Sýrii sú Rusi podstatne úspešnejší.

Podľa Vadima Kumina skôr ako z Afganistanu, odídu Američania zo Sýrie. V Sýrii si už veľmoci Rusko a USA podelili aj sféry vplyvu. Američania ostávajú na východnom brehu Eufratu, sýrske vládne sily ovládajú západný breh Eufratu. Kumin tvrdí, že Rusi a Američania dokážu v Sýrii nájsť spoločnú reč, problémom je Erdogan a jeho predstavy. Pre Erdogana sú neprijateľné kurdské ambície, pre USA bude problematické vsádzať na Kurdov, takže pravdepodobne kvôli Turecku nakoniec Kurdov odsunú na vedľajšiu koľaj. V Sýrii je toľko problémov, že pre Američanov bude jednoduchšie ostať v Iraku, ktorý dosiaľ kontrolujú bez väčších problémov.

Podľa Kumina tí, ktorí očakávajú odchod Američanov v podobe vietnamského úteku, si budú musieť počkať. Ak Američania odídu, ich odchod bude pripomínať odchod Sovietskej armády z Afganistanu v roku 1989, so všetkou pompou a nádherou.