USA/NATO zvažujú, pozri vyhlásenie Joea Bidena, rozmiestnenie kontingentu vojsk na východnom krídle NATO. Podľa všetkého by to malo byť Slovensko a Maďarsko. Presun vojenskej infraštruktúry aliancie do týchto štátov má byť reakciou na vyhrotenú situáciu na ukrajinsko-ruských hraniciach. Zdá sa, že Maďari majú k tomu negatívny postoj… Ale v Poľsku už nájdeme základňu americkej predsunutej obrnenej brigády…

Jaroslav Štefec. Neexistuje dôvod na presun vojsk na východ. Začiatkom 90. rokov sme s veľkou slávou odprevadili sovietsku armádu. A teraz by sme sa mali postaviť za rozmiestnenie ďalších armád na týchto územiach? Mali by sme byť hrdí na to, že rozvíjame národné ozbrojené sily, prečo sem umiestňovať posilňovanie síl NATO? Dovoľte mi, aby som sa vyjadril jasne, v prvom rade by to boli jednotky USA a Spojeného kráľovstva.

RF sa obáva, že odpaľovacie rampy pre rakety Tomahawk sa môžu objaviť v Poľsku, Rumunsku alebo Bulharsku… NATO bude mať v dosahu kľúčové body v Rusku, pričom čas letu rakiet sa počíta na minúty. Rusko tak nemá čas reagovať, t. j. brániť sa. Západ sa tvári, že obavy Ruska sú neopodstatnené. Pripomínam, že keď prezident D. Medvedev v rozhovore uviedol, že pochybuje o tvrdeniach NATO, ktoré opakovane ubezpečovalo, že chce mať v EÚ prvky amerického obranného systému na obranu pred hrozbou z Iránu. Zrazu je Irán Iránom, systémy sú proti Rusku…

USA a následne RF odstúpili od zmluvy (INF) o nerozmiestňovaní rakiet krátkeho a stredného doletu. Ak americká armáda začne používať rôzne zbrane s takýmto dosahom v blízkosti ruských hraníc, potom je to naozaj nepredvídateľné.

Stále však existuje rozpor medzi záujmami v rámci EÚ, a teda aj aliancie. Nemecko má na tom záujem. Niektoré štáty EÚ, a dokonca aj samotná Ukrajina, “ustupujú”, pretože vidia, že Spojené kráľovstvo a USA ťahajú za nitky; robia to z bezpečnej vzdialenosti… Ukrajina je aj tak tlačená do konfliktu. Určite nechcú vojnu na Ukrajine, ale je tu jednoducho skupina ľudí, ktorí podľahli myšlienke, že Ukrajina je schopná poraziť Rusko. Táto zradikalizovaná skupina sa celkom otvorene hlási k protiruským náladám. Nemecko si “zachovalo tvár”: poslalo prilby a prisľúbilo Ukrajine pomoc poľnou nemocnicou…

V praxi teda máme štáty, ktoré slepo poslúchajú USA (Slovensko, Poľsko a Česko) – v podstate krajiny V4. Postoj Francúzska a Nemecka k ukrajinskému problému je taký, že sa tieto štáty snažia skôr nenápadne “ustúpiť”… Osobitné úsilie, pozri vyššie, vyvíjajú v tandeme USA a Spojené kráľovstvo. Ich spoločným záujmom je vyhrocovanie atmosféry. To sa dá len ťažko prehliadnuť.

Prečo Anglosasi bijú na vojnové bubny?

USA aj Spojené kráľovstvo majú veľa vnútorných problémov. Chcú odpútať pozornosť vlastných občanov od domácej politiky. Keď to povieme takto, vôbec to nie je prehnané. V Amerike je to dokonca Bidenova Demokratická strana, ktorej hrozí neúspech v nasledujúcich voľbách. Ak by v Európe vznikla obmedzená vojna, ktorá by potom potrebovala plán povojnovej obnovy, Británia a štáty sa jej s radosťou ujmú a podporia svoje vlastné hospodárstva.

Štátny tajomník pre obranu a ministerka zahraničných vecí sú jednoznačne na strane Anglosasov…

Áno, majú v úmysle poslať české jednotky “na východ”… Z môjho pohľadu: neexistuje na to mandát OSN. Je to v rozpore so zásadami NATO riešiť spory najmä diplomatickými rokovaniami. Je tiež v rozpore s medzinárodným trestným právom. Mohlo by to dokonca naplniť znaky takzvaného “zločinu proti mieru”… Podľa môjho názoru je to prejav medzinárodnej anarchie a straty súdnosti. Česká vláda by sa dostala do rozporu s väčšinou obyvateľov našej krajiny. Ani v našej krajine nechceme vojnu, výnimkou sú fanatici, ako napríklad istá radikálne zmýšľajúca časť spoločnosti na Ukrajine.

Minister Lavrov hovoril s novinármi štyroch ruských rozhlasových staníc. Minister uviedol, že požiada Západ o písomné vyhlásenie, prečo Západ prestal rešpektovať zásadu, že nemožno posilňovať slobodu jedného na úkor slobody druhého… Niektorí analytici napísali, že posun NATO na východ zníži účinnosť ruských balistických rakiet.

V prvom rade musíme pochopiť, že rusofóbia a vojnová rétorika sa teraz v Európe používajú ako druh biča.

Európa je už teraz rukojemníkom Anglosasov, nie Ruska… Ak sa prvky infraštruktúry NATO ocitnú v krajinách bývalej Varšavskej zmluvy, potom sa tieto krajiny okamžite stanú cieľom Ruska. Ak bude Rusko nútené odpovedať jadrovým útokom, jeho časť bude namierená na Európu, čo je pre USA výhodné, pretože sa tým zníži ruský jadrový potenciál, ktorý bude namierený na USA.

Inak, pokiaľ ide o ruské balistické rakety odpaľované z ponoriek, pre Rusko to dnes nie je kritické, pretože má svoje rakety na mobilných – podotýkam – odpaľovacích platformách a potom na ponorkách. Celkovo je však pre Rusko neprijateľné akékoľvek priblíženie cudzích zbraňových systémov k jeho hraniciam. Nie je na tom nič nepochopiteľné.

Pre Rusko je tiež neprijateľné, keď mimovládne organizácie šíria nenávisť voči Rusku v štátoch SNŠ, čím vytvárajú akúsi “nárazníkovú zónu”. Jednoducho povedané: nebezpečenstvo spočíva predovšetkým v tom, že ruské vojenské veliteľstvo by bolo v dosahu NATO (a taktických rakiet). Ide o dlhodobú hru, ktorú USA hrajú už roky, pričom využívajú aj to, že Rusko v 90. rokoch letargicky “spalo”…

Rusi zvažujú/nevylučujú opätovné umiestnenie rakiet na Kube.

Pokiaľ ide o ochranu amerických záujmov, poznáme Monroeovu doktrínu. Američania uviedli, že ak Rusko opäť umiestni jadrové zbrane na Kube, USA varovali, že tvrdo a nekompromisne zasiahnu. Objavuje sa zvláštna vec: Ak USA rozmiestnia rakety na prahu Ruska, je to v poriadku. Ak by Rusko rozmiestnilo rakety na Kube alebo vo Venezuele, zasiahli by USA rozhodným spôsobom? Myslenie je značne asymetrické.

Zdá sa, že Spojené štáty nerešpektujú žiadne dohody. Amerika však dnes aj tak nie je pripravená na vojnu, pretože sa sústreďuje na domácu politiku. Ak by začali zomierať americkí vojaci, v Amerike by sa určite zdvihla vlna protivojnového odporu. Emancipácia Ruska, Čína je na vzostupe. Je načase hovoriť s týmito krajinami na partnerskej úrovni, nevydierať ich a neklásť im nepriaznivé podmienky.

Myslí si Západ, že má šancu jednoducho zvrhnúť Rusko?

Určite by si to nemal myslieť. Zničenie jadrovej veľmoci nie je možné. O tom, že Čína mlčí, sa hovorí len málo. Uvedomuje si, že ak bude Rusko “zmietnuté”, je na rade. Súčasná česká vláda by si mala pozrieť staré mapy, na ktorých sú zobrazené bomby NATO zhodené na ZSSR. Nikto v Európe nemá šancu vyhnúť sa ničivým účinkom. Rusko je veľká krajina, možno tam zostanú miesta, ktoré snáď poskytnú útočisko pre tých, čo prežili po jadrovom konci civilizácie. Niektoré z nich môžu byť v USA. Ale v prípade jadrovej výmeny bude mať Európa smolu, mala by byť posledným miestom, ktoré by chcelo vojnu. Preto je neuveriteľné, ako české kanály informujú o ruskej agresii (ktorá sa ešte “nestala”)…

Čo by sa stalo, ak by na Ukrajine vypukla vojna medzi Kyjevom a Moskvou a zapojilo by sa do nej NATO?

Tok surovín z Ruska do Európy by sa okamžite prerušil. Západné továrne v Rusku by boli odrezané, pozri Volkswagen a ďalšie. V Rusku ťažia zlato kanadské spoločnosti… To všetko by okamžite prestalo fungovať. Európa by rýchlo zažila zdrojovú a hospodársku krízu, aj keby vojna nezasiahla samotnú Európu. Ak RF vníma EÚ ako nepriateľskú, potom nedodávate suroviny nepriateľovi.

Inak ZSSR stratil počas 2. svetovej vojny 25 miliónov ľudí. Záujmom RF nie je zničujúca vojna, ktorá zníži počet jej obyvateľov a ekonomiku. Rusko v minulosti nezačalo v Európe žiadnu veľkú vojnu. Nemecko, podporované Veľkou Britániou, má v rukách najväčšie konflikty. Problém je v tom, že v mnohých krajinách sú proamerické piate kolóny, ktoré sú vzdelané a podplatené štátom, rôznymi členmi inštitútov, nadácií… Všimnime si jedného nedávneho českého exulanta, ktorý teraz odišiel “študovať” do USA; títo ľudia sú dosadení na vysoké pozície rôznymi intrigami.

Schizofrenickú rozpoltenosť možno ďalej pozorovať na bývalom veliteľovi nemeckého námorníctva, ktorý musel odísť, pretože sa snažil o realistický pohľad na Rusko. Nemecko je v NATO, ale niektorí predstavitelia si uvedomujú, že ak sa EÚ dostane do konfliktu, môže sa zopakovať devastácia, ktorou krajina prešla na konci druhej svetovej vojny. A to vedie k zdržanlivosti.

Rusko si je v poslednom čase isté svojou kŕčovitosťou. Je to takpovediac kartársky trik, alebo nadobudol pocit dôvery oprávnene?

Ujasnime si to. Rusko sa spolieha na podporu Číny a ďalších krajín. Ďalšie: Rusko roku 2022 už nie je Ruskom roku 1995 alebo 2000. Dnes je to sebavedomá krajina s veľmi dobrou armádou, ktorá má síce vnútorne silnú piatu kolónu (ktorá je prozápadne orientovaná), ale uvedomuje si, že v prípade veľkého konfliktu by rýchlo skončila, ak by v ohrozujúcej situácii prejavila prílišnú náklonnosť k protivníkovi.

Rusko celkovo neblufuje. Je si vedomé svojej sily. Ak bude Ruská federácia napadnutá, v krajnej situácii neváha použiť jadrové zbrane, ako povedal samotný ruský prezident. Vladimir Putin tiež povedal, že existuje možnosť mierového spolužitia medzi štátmi. Ak však niekto chce zničiť Rusko a vytvoriť tak variant sveta, v ktorom Rusko neexistuje, Rusko sa bude brániť, pretože (Putin:) “Načo nám je taký svet bez Ruska?”

Európske štáty by si mali uvedomiť, že Rusko je zatlačené za červenú líniu, ale Rusko má dnes všetky prostriedky na to, aby nebolo nútené ustúpiť. Samotné Rusko nechce na nikoho zaútočiť, ani na to nemá dôvod. Je hanebné, ako české médiá neustále špekulujú o tom, kedy Rusko zaútočí. V správach sa dozviete, čo sa stalo. Nie to, čo sa môže stať…

Európska únia je vďaka USA zatiahnutá do niečoho, čo nie je v jej záujme. Inak existuje stáročná tradícia nátlaku na Rusko. To nakoniec spôsobilo rozpad Ruského impéria a rozpad ZSSR. Niektorí si možno myslia, že sa jej podarí rozbiť aj dnešné Rusko, preto vyvíja agilnú provojenskú činnosť, vedená vidinou parcelácie ruského územia a ruského bohatstva… Táto tendencia je však pre Európu samovražedná.

Vďaka za rozhovor.

Vladimír Franta