Bratislava 14. novembra 2019 (HSP/Foto:Wikipedia)
Nemecký vojenský odborník Clausewitz definoval svoju známu poučku, ktorá hovorí, že “Vojna je len pokračovaním politiky inými prostriedkami”. Za touto na prvý pohľad pravdivou vetou sa však skrýva utrpenie miliónov ľudí, ktorí nechali politikom, možnosť aby riadili ich životy
Politici si nájdu dostatok dôvodov, aby sa v prípade vojny hrôzam vojny vyhli, aby za nich umierali bežní ľudia a rovnako si nájdu dostatok dôvodov kvôli ktorým musia byť lepšie finančne ohodnotení ako bežní obyvatelia. A to nie je všetko, doviedli spoločnosť k tomu, aby z nepochopiteľných príčin akceptovala ich finančné prehmaty a podvody a v prípade politikov ich ponechávala bez trestu.
V roku 1914 vrcholní politici, oligarchovia a mainstreamoví manipulátori vohnali milióny ľudí do I. svetovej vojny, ktorá priniesla so sebou zmenu svetového poriadku a zapríčinila množstvo zla, bolesti a strádania v živote ľudí. Muži umierali na frontoch, ženy drhli v zbrojárskych fabrikách, deti strácali svojich otcov a rodinné zázemie len preto, aby politici a oligarchovia vďaka vojne ešte viac zbohatli a niečo sa ušlo aj manipulátorom s verejnou mienkou.
Pápež Benedikt XV. od začiatku vojny neustále požadoval, aby sa jatky I. svetovej vojny, ktoré trvali ešte len pomerne krátko od 28. júla 1914, čo najskôr skončili. Hlas Vatikánu však vtedajšie autority neakceptovali, rovnako ako ho neakceptujú ani dnes. Na západe Flanderska a v Ypres sa však odohral 24. 12. 1914 príbeh, ktorý keby neostali po ňom informácie v denníkoch, listoch a fotografiách vojakov by sa dnes možno zaradil medzi “fake news”, pretože práve takéto udalosti nevyhovujú manipulátorom, politikom a oligarchom, pre ktorých je vojna a utrpenie bežných ľudí len cestou k navýšeniu ich bohatstva. Udalosť, ktorá sa odohrala mala čiastočne potenciál plány elít zmariť. Preto sa manipulátori snažili pred obyvateľmi svojich štátov túto udalosť zatajiť.
Na Štedrý večer 1914 nemeckí vojaci, ktorých zákopy boli od britských vzdialené len niekoľko desiatok metrov začali spievať “Heilige Nacht”. Ako odpoveď prišla z britských zákopov “The first Noel”, nasledoval nemecký “O Tannenbaum” a Briti odpovedali svojím “O come all ye faithful”. Následne Nemci vytiahli cedule s nápismi Veselé Vianoce a Nestrieľajte. Obe strany zložili zbrane, vojaci sa po počiatočnom váhaní stretli v zemi nikoho, vymenili si darčeky a ukazovali si rodinné fotografie. Mnohí z vojakov o tejto udalosti písalo potom v najbližších dňoch svojím blízkym. Udalosť bola natoľko šokujúca, že mainstream o tejto udalosti ani len nepísal. Vojnová mašinéria mala problém, objavilo sa totiž nebezpečenstvo, že by sa mohla vojna zastaviť, stačilo by, keby muži na frontovej línii odložili zbrane, prípadne ich obrátili voči politikom (to sa aj udialo v roku 1918). Preto zodpovední v roku 1914 rýchlo zasiahli. Rozšírila sa cenzúra, na frontovú líniu kde sa udalosť odohrala prišli komisie vojenských právnikov, aby situáciu prešetrili a zodpovedných potrestali. V nemeckých novinách sa správy objavili len okrajovo, Francúzi ich zamlčali úplne, najviac o udalosti informovali Briti.
Britskí a nemeckí vojaci strávili spoločne niekoľko hodín, rozprávali sa o svojich rodinách o mieri, porovnávali si vzájomné informácie z médií a zistili, že médiá hovoria úplne odlišné informácie. Nemci a Briti sa však mohli presvedčiť, že na druhej strane stoja v zákopoch bojujú a umierajú takí istí normálni ľudia ako sú oni sami. V zákopoch však chýbali politici, oligarchovia a mainstreamoví manipulátori. Priateľská debata medzi Nemcami a Britmi trvala hlboko do noci a na I. sviatok vianočný sa dohodli aj Briti a aj Francúzi, že budú pokračovať v stretnutiach a zahrajú si aj futbal. Údajne aj k nejakému futbalovému stretnutiu prišlo, to už však začala pracovať vojnová mašinéria, ktorá situácia dostala pod kontrolu, zodpovedných potrestala a tak sa čoskoro znova rozhoreli boje. Vojna trvala až do novembra 1918 a vyžiadala si milióny životov a zapríčinila biedu miliónom ľudí.
Podľa zachovaných informácii išlo počas vianočného stretnutia v prvom rade o príslušníkov 2. práporu Kráľovských velšských pešiakov a príslušníkov 134 saského pešieho regimentu, ku ktorým sa pridali aj vojaci zo susediacich jednotiek.
V roku 2005 o tejto téme natočil film režisér Christian Carion a waleský hudobník Joh Cale 20. 11. 2014 zložil o tejto udalosti aj hudobné dielo, ktoré predstavil dňa 20. 12. 2014 v meste Mesen. Odkaz udalosti je zrejmý. Bez politikov, oligarchov a mainstreamových manipulátorov, vychádzajúc len zo kresťanských tradícii, ktoré spájajú národy možno pokojne riešiť existujúce problémy a dospieť k zmysluplnému konsenzu.
Ak by museli v zákopoch bojovať politici, žiadna vojna by sa nekonala a ak by mali za svoju politickú angažovanosť dostávať politici priemernú mzdu, do politiky by sa nehrnuli. Každý národ však má takých politikov akých si zaslúži a títo politici robia len to, čo im občania dovolia.
Adam Nemečkaj
Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.
Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.