Môj profil 
Predplatné
O týždeň 11. a 12. júla sa v Bruseli uskutoční samit NATO. Stretnú sa prezidenti a predsedovia vlád 29 členských štátov Aliancie, pričom hlavnými témami stretnutia budú posilnenie kolektívne obrany, rozpočet, operácie (vrátane Afganistanu), vzťahy s Ruskom, nové veliteľské štruktúry, partnerstvá (Gruzínsko, Ukrajina, Bosna Hercegovina a ďalšie), ako aj rozširovanie (Macedónsko).
Róbert Ondrejcsák uvádza, že v prípade posilnenia kolektívnej obrany a schopnosti efektívne reagovať na hrozby bude kľúčová Iniciatíva pripravenosti – tzv. 4 x 30 – ktorá hovorí, že Aliancia by mala byť schopná do 30 dní nasadiť 30 práporov, 30 vojenských lodí a 30 letiek.
“Hovoriť sa bude aj o EfP – Posilnenej predsunutej prítomnosti Aliancie v troch pobaltských štátoch a Poľsku. V každom B3 štáte a Poľsku je rozmiestnená jedna multinárodná práporná skupina, cca s 1000 vojakmi, pod velením Spojeného kráľovstva, Kanady, Nemecka a USA.”
Dodáva, že čo sa týka rozpočtu, predovšetkým zo strany Washingtonu bude silný dôraz kladený na 2% z HDP na obranu, resp. prezentácia vierohodného časového harmonogramu, ako chcú členské štáty naplniť záväzok dosiahnuť túto úroveň v roku 2024. V súčasnosti sú na tejto úrovni len Veľká Británia, Spojené štáty, Lotyšsko, Estónsko, Grécko, prípadne Poľsko, Rumunsko a Litva.
“Z operácií sa bude klásť dôraz na doplnenie nedostatkových spôsobilostí v Afganistane, na Irak.”
Dvojitá stratégia voči Rusku
V súvislosti s Ruskom sa podľa štátneho tajomníka potvrdí dvojitá stratégia – odstrašenie a dialóg. Na odstrašenie potrebuje Aliancia vierohodné a nasaditeľné sily (preto sú dôležité napr. EfP alebo 4 x 30). Dialóg by mal byť vedený aby sa situácia v hot-spotoch ako Baltské či Čierne more neeskalovala nekontrolovane v dôsledku nejakého incidentu. Zároveň situácia na Ukrajine je nevyhnutnou súčasťou komunikácie Aliancie s Ruskom.
Majú sa tiež prezentovať nové veliteľské štruktúry. Vytvorenie dvoch nových veliteľstiev – 1. pre severný Atlantik v Norfolku v USA, pre zabezpečenie kľúčových námorných trás medzi Európou a Amerikou. 2. pre vojenskú mobilitu v nemeckom Ulme – kľúčový prvok schopnosti posilniť východné krídlo, navyše iniciatíva v úzkej koordinácii s Európskou úniou, a PESCO.
“K partnerstvám: Gruzínsko – reálny progres spôsobilostí, Ukrajina – nevyhnutnosť pokračovania reforiem. V oboch prípadoch potvrdenie záverov Bukureštského samitu z roku 2008, že raz sa tieto štáty môžu stať členmi NATO. V prípade Bosny a Hercegoviny sa očakáva udelenie MAP.”
“Rozširovanie: vďaka progresu medzi Skopje a Aténami ohľadne názvu krajiny sa otvorila možnosť pozvať Macedónsko do Aliancie. Bude to dôležitý signál pre západný Balkán, ale aj pre ďalších, že rozširovanie sa neskončilo, politika otvorených dverí platí.”
Stanoviská Slovenska
Následne Róbert Ondrejcsák predstavil postoje Slovenska ku konkrétnym témam:
V oblasti rozpočtu podľa neho v roku 2020 dosiahneme 1,6% HDP na obranu, v 2021 1,7% a do roku 2024 2 percentá. Patríme teda k členským štátom, ktoré poskytnú reálny plán zvyšovania obranného rozpočtu. Zároveň už teraz dosiahneme výdavky na modernizáciu a rozvoj na úrovni 20% obranného rozpočtu. Paralelne so záväzkom hovoríme, že Aliancia je viac ako len peniaze a rozpočet; je založená na hodnotách a na spoločnej obrane a solidarite.
Prítomnosť v Pobaltí v EfP: “V súčasnosti máme v Lotyšsku pod kanadským velením 152 vojakov. Deklarujeme záväzok pokračovať aj po ukončení súčasného mandátu po 2019, bez prerušenia,” uviedol.
Deklaroval tiež, že Slovensko víta novú veliteľskú štruktúru vrátane nových veliteľstiev v Ulme a Norfolku a deklaruje naplnenie pozícií.
Postoj NATO k Rusku – podľa Ondrejcsáka podporujeme všetky iniciatívy na posilnenie odstrašenia, čiže schopnosti brániť sa, ako aj dialóg v záujme deeskalácie napätia v prípade krízových situácií.
Dodal, že Slovensko dlhodobo patrí k podporovateľom európskych a euroatlantických integračných ambícií Gruzínska a Ukrajiny. “Ssamozrejme po splnení všetkých kritérií členstva. Zároveň obom štátom pomáhame v reformách a tranzícii. Teritoriálna integrita oboch štátov je nemenná.”
“Slovensko podporuje udelenie štatútu MAP (Membership Action Plan) pre Bosnu a Hercegovinu. K najdôležitejším rozhodnutiam samitu vôbec by mala byť pozvánka pre Skopje na prístupové rokovania. Politika otvorených dverí musí zostať v platnosti,” vysvetlil štátny tajomník ministerstva obrany.
Pred týždňom zároveň Róbert Ondrejcsák prezentoval mapu, na ktorej ukázal údajne agresie a anexie Ruska v poslednom období. Jeho vyjadrenia vyvolali značnú vlnu diskusie (viac v článku).
.JPG)
