Štátny tajomník rezortu obrany Ondrejcsák prišiel so zoznamom “okupácií a anexií” Ruska

Bratislava 3. júla 2018 (HSP/Foto:TASR-Facebook)

Štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák prezentoval na sociálnej sieti zoznam území, ktoré si údajne Rusko privlastnilo od rozpadu ZSSR. Prezentuje to ako nehoráznu rozpínavú politiku Ruskej federácie, avšak pri obhajobe záujmov Spojených štátov mohol tiež spomenúť nekonečný zoznam destinácií, v ktorých za posledné desaťročia útočila armáda USA.

Róbert Ondrejcsák  píše, že na mape sú znázornené územia a entity, ktoré “Rusko okupovalo, vojensky obsadilo, či anektovalo od roku 1991, čiže od rozpadu Sovietskeho zväzu.”

Uvádza, že spoločným menovateľom týchto území je, že podľa medzinárodného práva a medzinárodnej komunity všetky patria k svojim “materským krajinám”, čiže Moldavsku, Ukrajine a Gruzínsku. “Všetky tieto krajiny považujú okupované územia za svoje a nikdy nesúhlasili s ich odtrhnutím, anexiou, či okupáciou. Na území všetkých týchto entít sú dislokované ruské okupačné jednotky.”

Body 1. a 2. na mape podľa Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) predstavujú časti Doneckého a Luhanského územia, ktoré patria Ukrajine. “Od roku 2014 sa tam vyhlásili, podľa starej dobrej sovietskej/ruskej tradície “ľudové republiky”, ktoré nikto neuznal. Dodnes tam prebiehajú tvrdé boje regulárnych jednotiek, ktoré si vyžiadali viac ako 10-tisíc obetí, uvádza Ondrejcsák.

Krym (bod č. 3)  – “vojensky obsadený a následne protiprávne anektovaný Ruskou federáciou v roku 2014. Krym je podľa medzinárodného práva súčasťou Ukrajiny. Rusko na polostrove buduje silné vojenské pozície, ktoré mení rovnováhu v celom priestore Čierneho mora. Rusko najprv dementovalo účasť svojich jednotiek na obsadzovaní Krymu, o niekoľko mesiacov ich ale vyznamenalo a následne aj prezident Putin to verejne priznal. “Vďaka” okupácii svet spoznal pojem “malí zelení mužíčkovia”.”

Ďalšou problematickou oblasťou v očiach Západu je Podnestersko (č. 4). Ondrejcsák píše, že podľa medzinárodného práva ide o súčasť Moldavska (približne 17% územia krajiny). “Ruské jednotky sú na území tejto separatistickej entity prítomné od začiatku 90-ich rokov. Moldavsko sa snaží o reintegráciu, neúspešne.”

“5. – Abcházsko – po rusko-gruzínskej vojne v auguste 2008 ilegálne odtrhnuté od Gruzínska, kam podľa medzinárodného práva patrí. Ma rozdiel od Krymu Abcházsko nebolo Moskvou anektované, ale bolo proklamované ako “nezávislý štát”. Na území sa nachádzajú ruské vojenské jednotky a je tiež pod totálnou ruskou politickou a ekonomickou kontrolou. ”

Do zoznamu zaradil aj Južné Osetsko (6.). “Podobne ako Abcházsko, bolo od Gruzínska odtrhnuté po vojne v roku 2008. Spolu z Abcházskom tvoria cca 20 percent gruzínskeho územia. Tiež bola deklarovaná jej “nezávislosť” a nachádzajú sa tam početné ruské vojenské jednotky a tiež je pod totálnou ekonomickou a politickou kontrolou Ruska. Na rozdiel od Abcházska je navyše dramaticky vyľudnené. Ich nezávislosť uznávajú okrem Moskvy len Venezuela, Nikaragua, režim B. Assada v Sýrii, a pacifické Nauru.”

Ondrejcsák je noiminantom Mostu-Híd, na ministerstve obrany pracuje od Radičovej vlády, predtým pôsobil ako analytik NATO. Je známy aj kritikou ministra obrany Gajdoša za pomalú výmenu nadzvukových lietadiel Mig-29. Poslanec Anton Hrnko z SNS ho za to obvinil z lobingu v prospech zbrojárenských firiem. SNS tiež požiadala Most-Híd, aby bol odvolaný z funkcie štátneho tajomníka.