„Divák má možnosť zoznámiť sa hneď s dvomi postavami Édith Piaf – s jednou tanečnou a druhou hereckou, ktorá na sklonku života vyrozpráva celý svoj príbeh. Symbolická scéna v podobe „javiska na javisku“ s náznakom konštrukcie Eiffelovej veže a kostýmy s nádychom súčasnosti mapujú roky a udalosti, ktoré speváčka prežila,“ uviedla režisérka. O hudobnú stránku sa postaral známy dirigent a skladateľ Branislav Kostka, ktorý svojou hudobnou kompozíciou vytvoril nálady jednotlivých osudných etáp jej života tak, aby dielo vyznelo kompaktne a ucelene.
Pri práci na tvorbe diela sa Dinková usilovala vyhnúť encyklopedickému a popisnému prístupu. „Piaf bola totiž plná vášní, rozporov a neočakávaných rozhodnutí. Taký je aj náš príbeh – vášnivý i prekvapivý. Pri koncipovaní jednotlivých scén som vychádzala hlavne z emočnej sily jej šansónov, nie z chronológie ich vzniku,“ hovorí režisérka s tým, že tento princíp jej poskytol v tvorivom procese potrebnú slobodu a voľnosť.
Édith Giovanna Gassionová a narodila sa v Paríži 19. decembra 1915. Pod známym menom Édith Piaf vystúpila prvý krát v parížskom ABC v roku 1937. Na prvom turné po USA bola so skupinou Les Compagnons de la chanson. V roku 1949 mala recitál v sále Pleyel. Spievala tu aj slávny Hymnus na lásku, ktorý venovala svojej veľkej láske – boxerovi Marcelovi Cerdanovi, ktorý práve zahynul pri leteckom nešťastí. „Od tejto tragédie bola Édith závislá na drogách. Koncom päťdesiatych rokov Édith Piaf čoraz väčšmi podliehala závislosti na ópiu i postupujúcej chorobe pečene,“ objasňuje hudobný publicista Marián Minárik s tým, že jej posledným slávnym vystúpením bol spev na Eiffelovej veži 25. septembra 1962. Édith Piaf zomrela 10. októbra 1963 v Placassieri, predmestskej štvrti Grasse, v náručí Danielle Bonelovej, svojej celoživotnej sekretárky a dôverníčky.
V meste pod Urpínom siaha história opernej scény do roku 1959, keď bol činoherný súbor vo Zvolene rozšírený o spevoherný súbor so sídlom v Banskej Bystrici pod názvom Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Nový štatút v roku 1972 právne kodifikoval predchádzajúcu dramaturgickú orientáciu divadla na operný druh a premenoval banskobystrickú hudobno-divadelnú scénu na Operu Divadla Jozefa Gregora Tajovského. V júli 1993 sa táto operná zložka zvolenského divadla osamostatnila a dostala samostatný štatút s novým názvom Štátna opera.

























