Bratislava 24. novembra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer, Ján Krošlák, Pavel Neubauer, Pixabay)

Štát by mohol každoročne poskytovať finančný príspevok na údržbu národnej kultúrnej pamiatky (NKP) – pamätníka M. R. Štefánika na Bradle. Vyplýva to z novely zákona o zásluhách M. R. Štefánika o Slovensko, ktorú v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania

Ministerstvo by malo od budúceho roka peniaze adresovať samosprávam, ktoré na údržbu areálu Bradlo vyčleňujú príspevky v rámci svojich rozpočtov – mestu Brezová pod Bradlom a obciam Priepasné a Košariská. Maximálna výška štátneho príspevku sa bude rovnať sume, ktorú alokujú samosprávy vo svojich rozpočtoch.

V súčasnosti môžu samosprávy požiadať len o dotáciu z dotačného programu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Obnovme si svoj dom, ktorá však nie je právne nárokovateľná. Novelizáciou zákona sa má podporiť ochrana pamiatkového fondu.

“V prípade mohyly na Bradle je nevyhnutné zdôrazniť jednu z jej základných pamiatkových hodnôt, ktorou je dominantnosť a solitérnosť v krajine,” uvádza rezort v dôvodovej správe.

Ďalšími dôvodmi novely je rozvíjanie občianskej spoločnosti, myšlienok demokracie a boja proti extrémizmu, podpora rozvoja domáceho kultúrneho turizmu i znižovanie administratívnej záťaže pre žiadateľa o poskytnutie dotácie. Zákon má platiť od marca 2022.

Súčasné znenie ešte federálneho zákona z roku 1990 ustanovuje len spomienkovú tabuľu v budove Federálneho zhromaždenia v Prahe, pripomínajúcu zásluhy M. R. Štefánika na vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Mohyla M. R. Štefánika bola postavená na hrebeni vrchu Bradlo v roku 1928 podľa projektu národného umelca, architekta Dušana Jurkoviča. Za NKP bola vyhlásená v roku 1968.

Múzeum SNP bude mať aj po prechode pod rezort obrany právnu subjektivitu

Múzeum SNP bude mať aj po zmene zriaďovateľa a presune pod Ministerstvo obrany (MO) SR právnu subjektivitu. Vyplýva to z novely zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili.

Podľa novely má Múzeum SNP ako celoštátne špecializované múzeum status právnickej osoby, ktorá v oblasti dejín druhej svetovej vojny, protifašistického odboja a slovenskej spoločnosti v rokoch 1938 – 1945 vykonáva komplexnú múzejnú dokumentáciu. Okrem zbierkotvornej, vedeckovýskumnej a kultúrno-vzdelávacej úlohy má naďalej slúžiť ako ústredné informačné, metodické i koordinačné centrum pre múzejnú činnosť v oblasti svojej špecializácie.

Zmena zriaďovateľskej pôsobnosti sa má udiať 1. januára 2022.

Novela k rovnakému dátumu upravuje aj prechod digitalizačného centra, ktoré bolo doteraz súčasťou Múzea SNP, do pôsobnosti Slovenskej národnej galérie, takisto prechod národnej expozície v Štátnom múzeu Auschwitz – Birkenau v Osvienčime do správy Slovenského národného múzea a Múzea holokaustu v Seredi.

Legislatívna zmena takisto dopĺňa funkčné obdobie štatutárnych orgánov a vedúcich zamestnancov múzeí a galérií. Funkčné obdobie štatutára a vedúceho zamestnanca má byť po novom päťročné, pričom je možné aj opätovné vymenovanie. Štatutárov a vedúcich zamestnancov majú vymenovať zriaďovatelia na základe výberového konania, respektíve vypočutia prihlásených kandidátov.

Predlžovanie vstupeniek i zrušenie príspevkov bude platiť i v roku 2022

Platnosť vstupeniek na podujatia, ktoré sa z dôvodu protipandemických opatrení nebudú môcť v roku 2022 uskutočniť, budú môcť organizátori predĺžiť až do konca roka 2023. Alternatívou môže byť poukážka alebo vrátenie peňazí. Vyplýva to z legislatívnych zmien zákonov v pôsobnosti Ministerstva kultúry (MK) SR v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. Tie v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR schválili.

“Predmetným návrhom zákona sa majú vytvoriť podmienky na zmiernenie následkov prípadnej tretej vlny pandémie, ktorá môže opäť obmedziť možnosť konania verejných kultúrnych podujatí,” pripomína rezort kultúry.

Predĺžia sa tiež opatrenia, ktoré boli prijaté v súvislosti s predchádzajúcimi vlnami pandémie.

Na rok 2022 sa prijatím zmien predlžuje aj lehota, počas ktorej sa ruší povinné odovzdávanie príspevkov do umeleckých fondov, odvod však naďalej možno odvádzať dobrovoľne.

Novelizáciou sa zároveň ustanovuje oprávnenie usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia odoprieť určitým osobám vstup na verejné kultúrne podujatie alebo účasť na verejnom kultúrnom podujatí. Môže ísť napríklad o osobu, ktorá nepreukáže svoju totožnosť, ak je vstupenka vystavená na konkrétne meno osoby, alebo osobe, ktorá nespĺňa podmienku veku určenú pre dané podujatie.

Novela autorského zákona reaguje na nové metódy retransmisie

Transpozície smerníc Európskeho parlamentu, ale aj rozšírenie povinných výnimiek z autorského práva a úprava povinností a práv v rámci online služieb zdieľania obsahu, sú obsahom návrhu novely autorského zákona. Poslanci Národnej rady (NR) SR návrh v stredajšom hlasovaní posunuli do druhého čítania.

Ministerstvo kultúry (MK) SR ako predkladateľ upozorňuje, že v prípade prvej transpozície európskej smernice, týkajúcej sa autorského práva na digitálnom jednotnom trhu, by mala úprava viesť podľa predkladateľa k zlepšeniu využívania kreatívneho obsahu v digitálnom prostredí.

“Smernica o online prenosoch vysielateľov a retransmisii reguluje predovšetkým časť online služieb spojených s vysielaním, reaguje na nové metódy retransmisie a zavádza prenos programov prostredníctvom techniky tzv. priameho vstupu,” dodáva rezort kultúry.

Objasňuje, že v tomto prípade je cieľom uľahčiť cezhraničné poskytovanie online služieb, ktoré sú doplnkom k vysielaniu a retransmisii televíznych a rozhlasových programov s pôvodom v iných členských štátoch. “K tzv. doplnkovým online službám preto uvedená smernica zavádza zásadu krajiny pôvodu, podľa ktorej sa k vymedzeným autorskoprávnym spôsobom použitia vysporiadajú práva a uzavrú licenčné zmluvy len v členskom štáte vysielateľa,” dodáva rezort.

Predkladaný návrh taktiež rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe a legislatívno-technicky spresňuje viaceré ustanovenia.

“Na základe rozsiahlych konzultácií so širokým spektrom zainteresovaných subjektov, ktoré predchádzali príprave návrhu zákona, sa predovšetkým spresňujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia piatej časti autorského zákona o správe práv,” priblížil rezort.

Návrh legislatívnej zmeny zavádza takisto nové výnimky z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Zavádza sa napríklad nová výnimka na použitie diela na účel zachovania kultúrneho dedičstva.

“Na základe takejto výnimky by malo byť možné vyhotovovať rozmnoženiny s použitím vhodného nástroja, prostriedku či technológie zachovávania, v akomkoľvek formáte alebo na akomkoľvek nosiči, v požadovanom množstve, v ktoromkoľvek štádiu životnosti,” objasňuje v dôvodovej správe MK.

Novela by mala platiť od marca 2022.

NRSR schválila návrh nového mediálneho zákona, má nahradiť doterajšiu reguláciu

Platformy na zdieľanie videí budú zaradené do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb. Ako najvýraznejšiu zmenu v legislatíve týkajúcej sa oblasti mediálnych služieb to prináša návrh nového zákona o mediálnych službách, ktorý má nahradiť doterajší zákon o vysielaní a retransmisii a tzv. zákon o digitálnom vysielaní. Návrh právneho predpisu, ktorý predložilo Ministerstvo kultúry (MK) SR, posunuli v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania

Dôvodom pre komplexnú zmenu je podľa MK nedostatočný regulačný rámec, ktorý vzhľadom na rozvoj audiomediálnych služieb umožňujú súčasné právne úpravy.

“Nová legislatíva upravuje práva a povinnosti okrem vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, prevádzkovateľov retransmisie a poskytovateľov multiplexu aj práva a povinnosti poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a tiež poskytovateľov obsahovej služby, ktorí nespadajú medzi vyššie menované subjekty. Návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti distributéra signálu,” uvádza MK.

Návrh zákona predpokladá napríklad to, že na poskytovateľov platformy na zdieľanie videí sa bude vzťahovať povinnosť dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, a to najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu.

Nový zákon má zvýšiť podiel multimodálneho vysielania v televíznom programe, najmä vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi. RTVS bude musieť v prípade definitívneho schválenia zabezpečiť, aby vo vysielaní každej televíznej programovej služby boli všetky programy sprevádzané titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím, tlmočené do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku a aby bolo najmenej 50 percent všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich. Súkromní vysielatelia by mali vo všetkých svojich televíznych službách zabezpečiť minimálne 25 percent všetkých vysielaných programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím alebo tlmočených do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku a minimálne desať percent všetkých vysielaných programov musí byť sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich.

V rámci novely naďalej platia kvóty pre slovenskú hudbu, európske diela a nezávislú produkciu, pričom vo vzťahu k audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie sa zavádza nová povinnosť náležitého zdôraznenia európskeho obsahu.

Legislatívna úprava má zjednodušiť a sprehľadniť i majetkové a personálne vzťahy súvisiace s médiami.

“Novinkou v predkladanej právnej úprave je povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora stanovená pre všetky médiá, a to bez ohľadu na to, či so štátom obchodujú alebo nie. Sprístupnenie informácií o konečných vlastníkoch médií prostredníctvom verejného registra by malo priniesť väčšiu transparentnosť vlastníctva médií,” argumentuje rezort kultúry.

Zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2022.