Bratislava 2. augusta (TASR) – Na Bratislavskom hrade otvorilo Historické múzeum Slovenského národného múzea (SNM) výstavu Ako sa meral čas.
"Vybrali sme asi 600 kalendárov od 14. storočia po súčasnosť. Sú to tlačené, rukopisné i umelecké diela. Mnohé originály máme zapožičané od súkromníkov. Výstava je spoločné dielo viacerých múzejníkov, reštaurátorov, historikov a ďalších odborníkov. Je členená chronologicky podľa storočí a dopĺňajú ju informatívne panely," na štvrtkovej (1. 8.) vernisáži novú expozíciu predstavila jej autorka Elena Machajdíková.
Podľa historika Jozefa Nováka je to výnimočná výstava, pretože také množstvo kalendárov bolo veľmi náročne sústrediť na jedno miesto. "Aj neumelecké kalendáre sú vzácne a neinformujú len o čase, ale aj o spoločnosti v tej dobe. Ešte pred niekoľkými desaťročiami boli kalendáre v mnohých domácnostiach jediné pravidelné čítanie. Jediná nevýhoda kalendárov je, že ich treba každý rok obmieňať. Už dlho sa hovorí o vydávaní jednotného svetového kalendára, proti čomu sa bráni najmä katolícka cirkev. Snahy o zavedenie kalendára s presnými dňami, mesiacmi a štyrmi ročnými obdobiami sú od 50. rokov. Už v roku 1961 mal byť zavedený svetový kalendár, ale k tomu doteraz nedošlo, no stále sa na tom pracuje," prezradil historik Novák.
K najstarším vystaveným exponátom patrí Bratislavský misál IV., rukopisný kódex s modlitbami, žalmami, čítaním a spevmi pre kňazov a rehoľníkov na denné používanie počas cirkevného roka. Aj ďalšie kalendáre, ktoré boli súčasťou liturgických a astronomických kníh zo 14. a 15. storočia, patria medzi najvzácnejšie exponáty. Napríklad fragment uhorského kalendára z roku 1496, tabuľový drevený kalendár (1580), kalendáre kežmarského rodáka D. Fröhlicha (1640) aj K. Neubarta, Alžbety Dadanovej a ďalších vydavateľov patrili medzi najobľúbenejšie kalendáre svojho obdobia. Zaujímavé sú fragmenty nemeckej produkcie kalendárov tlačených pre Uhorsko v Nemecku, Rakúsku a Poľsku.
Prvým slovenským národným kalendárom bol kalendár na rok 1805 od Juraja Palkoviča. K najúspešnejším celoročným knižným kalendárom patrila Domová pokladnica Daniela Licharda, obľúbené boli kalendáre Matice slovenskej, krajanských spolkov a cirkví. V expozícii možno vidieť aj dievčenský, profesorský, učiteľský, kultúrny, kultúrno-politický, humoristicko-satirický a rôzne iné kalendáre, okrem knižných aj závesné a stolové v rôznych veľkostiach a jazykoch prakticky z celého sveta.
Okrem kalendárov sú na výstave glóbusy, vyťahovací ďalekohľad s kompasom a rôzne historické hodiny. Napríklad slnečné vreckové s kompasom, presýpacie, slnečné kostené prenosné i súčasné náramkové hodinky s kalendárovou časťou a mnohé ďalšie exponáty z 21. storočia. Pri vstupe do tejto expozície na treťom poschodí sú na podlahe veľké slnečné hodiny, na ktorých si možno nastaviť čas.
Výstava, ktorá potrvá do 23. januára 2014, má pestrý sprievodný program pre školské skupiny aj iných záujemcov.