Bratislava 25. júna 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
V nasledujúcom eurofondovom programovom období na roky 2021 až 2027 je pre Slovensko podstatné priaznivejšie nastavenie financovania, ako aj zachovanie pravidla n+3, teda tri roky navyše na dočerpanie peňazí. Slovensko dlhodobo odmieta pravidlo n+2, ktoré navrhuje Európska komisia
O novom sedemročnom období na využívanie finančných prostriedkov Európskej únie diskutoval v utorok podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) na Rade ministrov pre politiku súdržnosti v Luxemburgu. Informoval o tom úrad vicepremiéra s tým, najväčšou výzvou pre nastavenie využívania európskych peňazí po roku 2020 je z pohľadu Slovenska chýbajúce zjednotenie v dvoch rôznych prístupoch.
Rada EÚ dala členským krajinám špecifické odporúčania v rôznych oblastiach, Európska komisia však zároveň v návrhu legislatívy určuje vybrané oblasti na použitie peňazí. “Vytvára to nedostatočný priestor najmä na podporu infraštruktúry, či už sociálnej, zdravotníckej, dopravnej, alebo digitálnej,” povedal vicepremiér Raši s tým, že priority komisie a požiadavka na riešenie špecifík, napríklad, infraštruktúra, sa navzájom vylučujú. “Slovensko pozná svoje národné priority, do ktorých treba smerovať investície z európskych fondov. Preto sa snažíme presadiť väčšiu flexibilitu v tematickej koncentrácii, aby sme si my sami vedeli určiť, na čo sa financie použijú,” uviedol Raši.
Ministri vzali na vedomie správu o pokroku, ktorú pripravilo Rumunsko ako predsedajúca krajina Rady EÚ. Dokument sumarizuje doterajší pokrok pri rokovaniach o návrhoch legislatívy EÚ pre oblasť politiky súdržnosti po roku 2020. Slovensko pred rokovaním v Luxemburgu zorganizovalo koordinačné stretnutie vo formáte V4 + 4 (krajiny Visegrádskej štvorky plus Slovinsko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko), na ktorom Raši odovzdal ročné predsedníctvo Slovenska vo V4 českej ministerke pre miestny rozvoj Kláre Dostálovej. Česká republika bude v zoskupení V4 predsedať od 1. júla 2019 do 30. júna 2020.