Správa z Washingtonu uvádza, že americký zbrojný priemysel nie je pripravený na konflikt s Čínou

Washington 24. januára 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Libkos, Efrem Lukatsky)

Vojna na Ukrajine poukazuje na neschopnosť amerických zbrojárskych spoločností doplniť vojenské zásoby, informuje The Wall Street Journal

Vojna na Ukrajine odhalila rozsiahle problémy v americkom zbrojárskom priemysle, ktoré podľa novej štúdie môžu obmedziť schopnosť americkej armády viesť dlhotrvajúcu vojnu proti Číne.

Od minuloročnej ruskej invázie do krajiny sa USA zaviazali poslať Ukrajine vojenské vybavenie a zásoby v hodnote viac ako 27 miliárd dolárov – od prilieb až po vozidlá Humvee. Prílev zbraní sa pripisuje tomu, že pomohol ukrajinským silám otupiť inváziu ruského prezidenta Vladimira Putina v tejto najväčšej pozemnej vojne v Európe od druhej svetovej vojny.

Podľa štúdie, ktorej autorom je Seth Jones, senior viceprezident Centra pre strategické a medzinárodné štúdie, think tanku so sídlom vo Washingtone, D.C., však zdĺhavý konflikt odhalil aj strategické nebezpečenstvo, ktorému USA čelia, keďže zásoby zbraní klesli na nízku úroveň a obranné spoločnosti nie sú vybavené na ich rýchle doplnenie.

“Podstatné je, že obranná priemyselná základňa podľa môjho názoru nie je pripravená na súčasné bezpečnostné prostredie,” povedal v rozhovore pán Jones. Dodal, že priemysel teraz funguje spôsobom, ktorý je “vhodnejší pre mierové prostredie”.

Jones uviedol, že štúdia, ktorá odráža príspevky vysokých vojenských, obranných, kongresových, priemyselných a iných vládnych predstaviteľov, ukázala, ako rýchlo by americkej armáde došla munícia v potenciálnom konflikte s Čínou v Indopacifiku.

“Ako môžete účinne odstrašovať, ak nemáte dostatočné zásoby munície, ktorú budete potrebovať pre scenár typu Čína – Taiwanský prieliv?” povedal pán Jones.

Viac ako posledných 20 rokov bojovali USA v Iraku, Afganistane a inde proti povstalcom, čo je stratégia náročná na vojenské sily, ale konflikt na Ukrajine je do veľkej miery konvenčnou vojnou, ktorá sa spolieha viac na ťažké zbrane. Prípadný konflikt s Čínou v Indopacifiku by sa líšil od prevažne pozemnej vojny, ktorá sa odohráva na Ukrajine, ale napriek tomu by musel hlboko čerpať zo zásob zbraní USA.

Problémy s priemyselnou základňou, ktoré sú sčasti dôsledkom zastaraných postupov uzatvárania vojenských zmlúv a pomalej byrokracie, majú podľa zistení štúdie v súčasnosti vplyv na schopnosť vytvoriť dôveryhodný odstrašujúci prostriedok v indo-tichomorskom regióne alebo čeliť Číne vo vojenskom konflikte.

“Tieto nedostatky by Spojeným štátom mimoriadne sťažili udržanie dlhotrvajúceho konfliktu,” uvádza sa v správe. “Zdôrazňujú tiež, že americká obranná priemyselná základňa nemá dostatočnú zálohovú kapacitu pre veľkú vojnu.”

Miera spotreby zbraní zo strany Ukrajincov rýchlo ukazuje, akým problémom by mohla čeliť priemyselná základňa USA v prípade dlhšieho konfliktu o Taiwan. V štúdii sa uvádza, že napríklad počet raketových striel Javelin zaslaných na Ukrajinu od augusta minulého roka sa rovná približne siedmim rokom výroby na základe miery výroby vo fiškálnom roku 2022.

Počet protilietadlových systémov Stinger poskytnutých Kyjevu predstavuje približne rovnaký počet systémov vyvezených do zahraničia za posledných 20 rokov, uvádza sa v štúdii. Medzitým viac ako milión nábojov 155 mm, ktoré Washington poslal na Ukrajinu, zmenšilo vlastné zásoby americkej armády, ktoré sa podľa štúdie v súčasnosti považujú za nízke.

Zásoby systému Javelin, húfnicového delostrelectva a protileteckých radarov sa podľa štúdie tiež považujú za nízke.

Platformy, ako napríklad systém pobrežnej obrany Harpoon, ktorý sa považuje za významnú súčasť obrannej stratégie Taiwanu, sa považujú za stredné, hoci súčasné zásoby nemusia byť dostatočné pre vojnové obdobie, uvádza sa v štúdii.

“História priemyselnej mobilizácie naznačuje, že obrannej priemyselnej základni bude trvať roky, kým vyrobí a dodá dostatočné množstvo kritických zbraňových systémov a munície a rekapitalizuje zásoby, ktoré boli spotrebované,” uvádza sa v štúdii.

Aj vojenskí predstavitelia v posledných mesiacoch vyjadrili rastúcu frustráciu z priemyselnej základne. Admirál Daryl Caudle, šéf veliteľstva amerických námorných síl, obvinil obranný priemysel z oneskorených dodávok zbraní.

“Neodpúšťam im, že nedodávajú výzbroj, ktorú potrebujeme,” povedal, keď sa ho pýtali na vyváženie pripravenosti americkej armády v súvislosti s dodávkami americkej pomoci Ukrajine v hodnote miliárd dolárov.

“Všetky tie veci okolo covidu, súčiastok, dodávateľského reťazca – jednoducho ma to nezaujíma,” povedal. “Všetci máme ťažkú prácu.”

Zatiaľ čo USA a ich spojenci mohli od minuloročnej invázie poslať na Ukrajinu zbrane za miliardy dolárov, plánovači Pentagónu očakávajú, že Taiwan by po začatí konfliktu nemohol byť ľahko zásobovaný, pretože čínske sily by ostrov pravdepodobne zablokovali. Na základe predajov schválených od roku 2019 je už teraz na Taiwane nevyriešených viac ako 19 miliárd dolárov amerických zbraní.

Štúdia CSIS si vzala na mušku najmä vládu USA, ktorá sa nedokázala prispôsobiť a zostáva “neochotná riskovať, neefektívna a pomalá”, pokiaľ ide o priemyselnú základňu. A vládne predpisy, ktoré upravujú zahraničný vojenský predaj, sú podľa štúdie zastarané, pričom sa v nej uvádza, že súčasný proces môže trvať 18 až 24 mesiacov.

“V snahe zabrániť tomu, aby sa vojenské technológie dostali do rúk protivníkov, zaviedli Spojené štáty regulačný režim, ktorý je príliš pomalý na to, aby mohol spolupracovať s kritickými krajinami v prvej línii,” uvádza sa v správe.

V štúdii sa uvádza jeden príklad, v ktorom rozhodnutie o poskytnutí nemenovaného zbraňového systému Taiwanu s využitím amerického procesu zahraničného vojenského predaja predĺžilo termín dodávky o dva roky, čo znamenalo, že pri započítaní dvojročného výrobného času trvalo štyri roky, kým sa dostal na ostrov.

“Ide o významný a problematický rozdiel vzhľadom na pretrvávajúce napätie v Taiwanskom prielive,” uvádza sa v štúdii.

“Aj keď druh zbraní, ktoré podľa amerických predstaviteľov Taiwan potrebuje na boj, je v mnohých prípadoch iný ako ten, ktorý bol poslaný na Ukrajinu, konflikt v Európe napriek tomu odhalil trhliny v priemyselnej základni a vláde pre boj s problémom,” povedal pán Jones.

Vláda sa zároveň ešte musí prispôsobiť tomu, čo pán Jones a ďalší považujú za vojnovú mentalitu, ktorá si vyžaduje vládnu agilitu a efektívnosť, aby obranný priemysel mohol vyrábať viac zbraní.

Na druhej strane čínska autokratická vláda v posledných rokoch výrazne investovala do modernizácie armády, pokračuje WSJ.

Séria vojnových hier, ktoré CSIS uskutočnila v posledných mesiacoch, ukázala, že USA by v prípade konfliktu s Čínou mohli vyčerpať niektoré zbrane vrátane presne navádzanej munície dlhého dosahu za menej ako jeden týždeň.

Jones odporúča, aby USA prehodnotili svoje celkové požiadavky na muníciu, a vyzýva Kongres, aby v tejto veci usporiadal vypočutia. Predseda Zboru náčelníkov štábov armádny generál Mark Milley v novembri povedal, že takéto úsilie sa už vyvíja.

V štúdii sa tiež navrhuje prehodnotiť americké požiadavky na doplnenie zásob, vytvoriť strategickú muničnú rezervu a určiť udržateľný plán obstarávania munície na splnenie súčasných a budúcich požiadaviek.