Bratislava 10. januára 2024 (HSP/ The National Interest / Foto:Twitter)
Napriek tomu, že Spojené štáty sú najväčším dodávateľom zbraní na Ukrajinu. The National Interest informuje, že americké obranné spoločnosti nie sú prítomné v revitalizovanom ukrajinskom obrannom sektore
Pomoc Ukrajine sa stala v americkom Kongrese sporným bodom, avšak do konca tohto roka sa neočakáva žiadny balík pomoci. Predseda parlamentu Mike Johnson aj líder väčšiny v Senáte Chuck Schumer jasne vyhlásili, že podpora Ukrajiny je v záujme USA. Jednou z hlavných výčitiek Kongresu však je, že Bidenova administratíva nevypracovala stratégiu ukrajinského víťazstva.
Autor článku Mykola Hryckowian tvrdí, že to je spravodlivá kritika. Je zrejmé, že rusko-ukrajinská vojna sa stala “vyčerpávajúcou vojnou”. Takže okrem posielania vojenskej pomoci (ako sú ATACMS, F-16 a munícia) je potrebné pomôcť ukončiť vojnu a vytvoriť trvalý mier.
Ukrajinský obranný priemysel
V tejto oblasti je rozhodujúci silný a udržateľný ukrajinský obranný priemysel. Historickými príkladmi sú Izrael, Južná Kórea a Turecko, z ktorých každý má solídny domáci obranný výrobný sektor, ktorý uspokojuje jeho bezpečnostné potreby a prispieva k bezpečnosti jeho spojencov. Ukrajina to môže dosiahnuť spoluprácou USA a Európy pri oživení svojho obranného sektora.
Ukrajine nie je obranná výroba cudzia a má v tejto oblasti mnoho súčasných aj bývalých úspechov : Ukrajina bola významným konštruktérom a výrobcom špičkových zbraní pre ZSSR. Viaceré z týchto zdedených podnikov majú úspešné systémy, ktoré sa dnes používajú vo vojne (medzi nimi protilodná strela Neptun, ATGM Stugna a MLRS Vilkh).
Od roku 2014 sa rozbehol ukrajinský súkromný obranný sektor, ktorý v spolupráci so štátnymi podnikmi vyvinul a dodáva na front nové zbrane, napríklad samohybnú húfnicu Bohdan. Súkromný sektor sa stal inovatívnym vo vývoji umelej inteligencie, bezpilotných lietadiel, bezpilotných námorných dronov a robotických bojových systémov, ktoré sa ukázali ako kľúčové v boji.
Nedávno ukrajinský štátny výrobca zbraní Ukroboronprom oznámil iniciatívy na masovú výrobu bezpilotných lietadiel kamikadze s dlhým doletom, čo je ďalšia kľúčová technológia používaná v súčasnom konflikte. Od roku 2014 sa tento priemysel tiež samoorganizoval do niekoľkých výrobných združení, ako je Asociácia ukrajinských obranných výrobcov (AUDM) a Národná asociácia ukrajinského obranného priemyslu (NAUDI).
Ale napriek želaniu ministra strategického priemyslu Olexandra Kamyšina – aby sa Ukrajina stala centrom obrannej výroby – masová výroba týchto ukrajinských zbraní zatiaľ nie je taká silná, ako by bolo potrebné. Na to, aby Ukrajina mala udržateľný obranný priemysel, sú potrebné priame investície do ukrajinských podnikov a výstavba spevnených výrobných zariadení na západe krajiny – mimo frontu.
Túto stratégiu v súčasnosti realizujú Nemecko a Turecko. Napriek rizikám, ktoré predstavuje investovanie a výroba v krajine vo vojne, nemecký zbrojársky konglomerát Rheinmetall oznámil, že bude udržiavať a vyrábať zbrane na Ukrajine. Rovnako aj turecký výrobca bezpilotných lietadiel Baykar, ktorý bude spoločne vyrábať bezpilotné lietadlá Bayraktyar a Acini s použitím motorov ukrajinskej výroby.
Americké obranné spoločnosti
V týchto aktivitách však do očí bijúco chýbajú americké zbrojárske firmy. Napriek tomu, že Spojené štáty sú najväčším dodávateľom zbraní na Ukrajinu, americké obranné spoločnosti neboli prítomné v revitalizovanom ukrajinskom obrannom sektore – až donedávna. V decembri minulého roka sa Bidenova administratíva zrejme prebrala z tohto nedostatku a zorganizovala úvodnú americko-ukrajinskú konferenciu o priemyselnej základni.
Predstavuje to vynikajúci prvý krok. Po nej by mali nasledovať ďalšie vládne iniciatívy zamerané na posilnenie ukrajinskej obranno-priemyselnej základne. Na tento účel existuje niekoľko nástrojov, medzi nimi iniciatíva Pentagónu na podporu bezpečnosti Ukrajiny, zahraničné vojenské financovanie (FMF), 300 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív, ktoré sú teraz deponované na Západe, a americká Agentúra pre medzinárodný rozvoj.
Rusko-ukrajinská vojna bolestivo ukázala, že vojna plného rozsahu a vysokej intenzity nie je minulosťou. Taktiež jasne ukázala, že existujúce odhady zbrojenia na Západe sú žalostne nedostatočné. Zásoby sa musia doplniť a vo východnej Európe sa musia uviesť do prevádzky nové výrobné kapacity.
Autor zastáva názor, že ak vojna nepovedie k zvrhnutiu súčasného ruského režimu, pravdepodobnosť budúcich vojen vo východnej Európe je vysoká.