Bratislava 26. septembra 2018 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)
Pri hysterickom liberálnom extrémizme sa môžeme stretnúť s javom, keď extrémne motivovaní jedinci vo svojom posvätnom zanietení už nevnímajú fakty či logiku, ale iba slepo sledujú vytýčený ideologický smer. A každý, kto sa snaží hoci len trochu sa pridržiavať zeme, sa stáva terčom ich kritiky. Tentoraz si to odniesol, neuveríte, samotný imám liberálneho džihádu Ivan Mikloš
V societe extrémne slniečkových liberálov došlo ku sporu: zavinil to bývalý minister financií Ivan Mikloš, ktorý si dovolil napísať, že „aj takzvaná progresívna, liberálna ľavica, presadzujúca politickú korektnosť a multikulturalizmus, je ohrozením pre demokraciu“. A to nemal robiť – na jeho hlavu sa hneď zniesli hromy-blesky: minister, neminister, na liberalizmus nám tu nikto siahať nebude.
Matúš Ritomský v článku „Keď Ivan Mikloš stráca cit pre mieru“ s podtitulom „Naozaj nás Čaputová a Štefunko ohrozujú rovnako ako Kotleba?“ sa zaoberá príspevkom, ktorý napísal náš popredný bývalý minister rozdávania štátneho majetku zahraničným korporáciám a spriazneným oligarchom a súčasný popredný ideológ demokratického krachu banderovskej Ukrajiny do denníka SME pod titulkom „Nepobúrila vás Serenina karikatúra? Asi ste normálni“.
Predstavte si, Mikloša vôbec nepobúrila karikatúra nazlostenej tenistky Sereny Williamsovej, ktorej na kurte praskli nervy (čo sa inak stáva aj bielym, tu naozaj nejde o rasizmus). Karikaturista Mark Knight, ktorý si dovolil nazlostenú černošku Williamsovú nakresliť ako černošku, a k tomu dokonca ešte aj nazlostenú (povážte!), sa zo dňa na deň stal prenasledovanou osobou a aj s rodinou sa začal báť o život po množstve útokov fanatikov multikultúrnosti a politickej korektnosti. A práve týchto „ľavicových liberálov“ si Mikloš dovolil jemne kritizovať v zmysle, že veď ani to by sa nemalo preháňať. A to nemal robiť.
Ritomský je pobúrený: „Keď však vinu za tieto agresívne prejavy Mikloš pripisuje progresívnym liberálom, ktorých následne prirovnáva ku krajnej pravici, stráca cit pre mieru.“ A hovorí o ľavicových liberáloch: „Kde je tu teda ohrozenie slobody? Zatiaľ čo predstavitelia rasistického, nacionalistického a šovinistického populizmu ako Donald Trump či Viktor Orbán s plnou silou svojej moci drakonicky zasahujú do slobôd státisícov či miliónov ľudí, kto je (medzi ľavicovými politikmi, pozn. red.) ich rovnako nebezpečným protipólom?“, pýta sa spravodlivo rozhorčený, avšak trochu popletený Ritomský. Pozabudol totiž, že biznismen Trump je republikán (pravica) a Orbánov Fidesz je pravicová strana.
„Na Slovensku máme na jednej strane krajnú pravicu v podobe Kotlebu a jeho ĽSNS, zatiaľ čo z druhej strany spektra na našu slobodu útočí Ivo Štefunko so Zuzanou Čaputovou? Predpokladám, že pod takúto absurditu by sa Mikloš nepodpísal, ale obávam sa, že práve takto si jeho slová vysvetlia niektorí jeho čitatelia. Zvádza k tomu totiž nešťastný spôsob, akým Mikloš svoje myšlienky formuloval,“ píše pisateľ denníka SME.
Ritomský však má pre Mikloša ospravedlnenie: „Ivan Mikloš prežil veľkú časť života v politickom zriadení, ktoré svoju totalitnú podstatu schovávalo za vzletné frázy o rovnosti, spravodlivosti a sociálnych istotách. Dá sa preto pochopiť, že všetko čo i len vzdialene pripomína pochmúrne časy komunistickej totality vyvoláva u Mikloša pocit ohrozenia.“ Teda tam bude pes zakopaný: podľa Pána Ritomského Čaputová so Štefunkom svojou ľavicovosťou (síce liberálnou, ale predsa) Mikloša desia, a preto píše to, čo píše.
„Zachytil niekde Mikloš burcovanie k nenávisti, výzvy k cenzúre či nebodaj priamo legislatívne návrhy ohrozujúce slobodu prejavu? Ak áno, mal by ich konkretizovať, nech vieme o čom je reč,“ pýta sa autor článku, Matúš Ritomský. A tu sa k nemu pridám aj ja a pýtam sa, milí čitatelia, zachytili ste niekedy zo strany liberalistov burcovanie k nenávisti voči nejakej skupine ľudí či politickej strane, výzvy k cenzúre či nebodaj priamo legislatívne návrhy ohrozujúce slobodu prejavu? (Len pozor na vyjadrenia, aby ste pritom nedajbože neporušili nejaký zákon.)
Ivan Lehotský