Tím výskumníkov pod vedením Jima McGetricka a Friederike Rangeovej porovnával pracovnú pohotovosť dvanástich psov z “kooperatívnych” rás a “samostatných” rás za rôznych podmienok. Psy mali napríklad podať osobe labku, pričom niektoré za to dostali odmenu, iné zas nie. Sčasti sa museli tiež prizerať tomu, ako boli odmenené iné psy a samy pritom vyšli naprázdno.
Samostatné rasy dávali labku zriedkavejšie, predovšetkým vtedy, ak za to nedostali žiadnu odmenu, zistila štúdia. Okrem toho trávili psy vyšľachtené na spoluprácu s človekom viac času so svojimi ľudskými partnermi, keď s nimi boli vo voľnom kontakte, ako zvyšné zvieratá.
Ku kooperatívnym rasám patrili austrálsky ovčiak, borderská kólia, kólia dlhosrstá a retrievery ako labradorský retriever. Medzi samostatné zas japonské lovecké psy ako akita inu, šiba inu, africké lovecké psy basendži a saňové psy ako sibírsky husky.