Filip Vagač, programový riaditeľ platformy, vyhlásil, že „zo strany vládnej moci ide o mimoriadne zákerný útok na občiansky sektor.“ A vraj „to, čo doposiaľ predvádza premiér a Ministerstvo spravodlivosti SR v súvislosti s auditom dotácií má všetky znaky cielenej manipulácie a zneužívania štátnej moci. Verejnosť dostáva iba čiastočné a neoveriteľné informácie, dotknuté subjekty nemajú prístup k podkladovým dátam a nedokážu sa efektívne brániť.“

Tak hádam „dotknuté subjekty“, čiže Nádacia M. Šimečku a projekty družky a matky Michala Šimečku majú prístup k dátam vlastných združení?

Vagač, ktorý v r. 1989 patril k študentským lídrom, hovorí v súvislosti s auditom o štátnej propagande a šikane. Je zrejmé, odkiaľ fúka vietor – títo mimoriadne agilní ľudia neboli spokojní ani po páde režimu, a tak sa vezú na vlne „tretieho sektora“. V ich vnímaní parlamentnej demokracie je občianska spoločnosť, teda nezisková sféra, rovnocenným partnerom vlády. Najradšej by zasahovali priamo do legislatívneho procesu – nečudo, že v mnohých prípadoch sú štedro dotovaní zahraničnými „filantropmi“…

Zaujímavé je, ako spája Platforma vo svojom vyhlásení na facebookovej stránke občianske združenia napojené na rodinu Michala Šimečku s takými neziskovkami, „ktoré sa venujú ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj predchádzaniu diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.“ Prepáčte, ale videli ste ukážky z tanečných predstavení Soni Ferienčíkovej? Erik Kaliňák nie náhodou hovorí o „javiskovom trase“…

Veď na prázdnom pódiu bez kulís a rekvizít sa „umelci“ v spodnej bielizni natriasajú v pohyboch pripomínajúcich párenie pravekých ľudí. Naozaj ide niekto spájať takú – dajme tomu – avantgardu s činnosťou tých združení, ktoré sa venujú ušľachtilým činnostiam, ako napríklad ochrane ľudských práv?

Vagač bol, len tak mimochodom, prvý tajomník slovenskej ambasády vo Washingtone (počas vstupu Slovenska do EÚ a NATO). Pracoval tiež ako splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Ešte vlani s ním debatovala ex-prezidentka Čaputová na tému významu mimovládnych organizácií vo verejnom živote. Napísala vtedy do statusu, že „namiesto legitímnej diskusie o tom, kde sú hranice úloh, ktoré má zabezpečovať štát, a kde je naopak efektívnejšie využiť kapacity občianskeho sektora, sa v kontexte predvolebnej kampane rozmnožili konšpirácie, kádrovanie a vyhrážky…“

Áno, pani Čaputová patrí tiež k ľuďom, ktorí by najradšej videli mimovládky riadiť štát, alebo aspoň pôsobiť ako „partnerský orgán“ vlády. Lenže vlády si volia ľudia, kým v mimovládkach môže pracovať doslova hocikto.

Prečo by mali vo veciach verejných rozhodovať ľudia, ktorým sme nedali mandát? Vám to nepríde šialené?

Medzi hlavné ciele Platformy pre demokraciu patrí posilňovanie integrity, transparentnosti a súdržnosti občianskeho sektora. Inými slovami: Svojich si nedáme! A hádajte, kto sedí v ich výkonnom výbore: Ľudia z Via Iuris, Post Bellum, ale aj – pozor, tuš! – Nadácie otvorenej spoločnosti. Veď sa o tom môžete sami presvedčiť na verejne dostupnej webovej stránke. A medzi členmi majú také esá ako Zastavme korupciu, Pomoc Ukrajine, Pražská kaviareň, či Iniciatíva inakosť.

Takže je asi jasné, o čo v skutočnosti ide pri bránení „šimečkovcov“ – mimovládky dostali strach, že pokiaľ je možné šliapnuť na päty podpredsedovi parlamentu (resp. jeho občiansky angažovanej rodine), nabudúce môže byť na rade ktokoľvek druhý…

Mimochodom, nesľubovala vláda, že na jeseň sa bude rokovať o zákone o financovaní mimovládok?

Prečítajte si tiež:

• SNS vyzýva poslancov Hlasu-SD pridať podpisy k návrhu na odvolanie Šimečku
• Dokedy to Šimečka ustojí? Zamotáva sa