Samosprávy sa pri uzatváraní pracovných dohôd správajú zodpovednejšie ako ministerstvá či štátne úrady, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad

Výsledky minuloročnej kontroly podľa NKÚ ukázali, že zamestnávanie a odmeňovanie dohodárov v štáte nemá jasné pravidlá a tie existujúce sa spravidla bez vyvodzovania osobnej zodpovednosti obchádzajú. Štatutári obcí a miest, naopak, uzatvárali dohody v súlade s princípmi dobrého hospodára a mimo riadneho pracovného pomeru pracovali pre samosprávy hlavne právnici, projektoví manažéri či zamestnanci podieľajúci sa na riešení mimoriadnych potrieb obyvateľov primárne v sociálnej, kultúrnej či športovej oblasti.

Kontrolóri NKÚ sa pozreli na 851 dohôd uzatvorených šiestimi krajskými a deviatimi okresnými mestami v rokoch 2020 až 2024. Celkovo bolo na základe dohôd v kontrolovaných samosprávach vyplatených za päť rokov bezmála 11 miliónov eur.

Finančné prostriedky na vyplatené dohody podľa NKÚ predstavovali maximálne 6,30 percenta objemu celkových vyplatených financií na mzdy zamestnancov samosprávy, a to v prípade mesta Trenčín.

V Banskej Bystrici a Nitre nedosahovala suma vyplatená dohodárom ani jedno percento, keďže plnenie úloh bolo zabezpečené najmä zamestnancami v trvalom pracovnom pomere. Počet pracovných dohôd vzrástol v priebehu piatich rokov o takmer 24 percent a náklady samospráv o viac ako 28 percent, pričom tento stav bol ovplyvnený aj mimoriadnymi pracovnými pozíciami pre riešenie dopadov covidovej pandémie, organizáciou volieb či realizáciou projektov financovaných zo zdrojov Európskej únie. NKÚ zároveň pripomenul, že dohody, ktoré uzatvárali mestá s hodnotiteľmi žiadostí o nenávratný finančný príspevok a členmi volebných komisií, bývajú refundované.

Kontrolovanými mestami boli Banská Bystrica, Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Liptovský Mikuláš, Nové Zámky, Poprad, Považská Bystrica, Zvolen, Pezinok, Piešťany, Rožňava a Trebišov. V priebehu piatich rokov tieto mestá uzatvorili 13 535 dohôd.

Aj keď v prípade uzatvárania pracovných dohôd samosprávami je situácia lepšia ako pri štátnych inštitúciách, kontrolóri aj v ich prípade našli nedostatky. Išlo napríklad o porušenie Zákonníka práce pri nedodržaní podmienky výnimočnosti uzatvárania dohôd, nesprávne vedenie evidencie dohôd a pracovného času či nedostatočné oboznamovanie dohodárov s bezpečnostnými predpismi.

Zistené bolo podľa NKÚ aj nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami a ich použitie nad rámec schváleného oprávnenia. Zároveň v 13 z 15 samospráv nerobili, resp. robili len formálne základnú finančnú kontrolu. Pozitívnym príkladom sú podľa kontrolórov mestá Považská Bystrica a Zvolen, v ktorých nezistili porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov.

„Výsledky tejto kontroly potvrdili, že miestne samosprávy sa správajú ako dobrí hospodári a pri súčasnej finančnej kondícii štátu zodpovedne zvažujú použitie každého eura. Mestám a obciam odporúčame pre zvýšenie miery transparentnosti využívania verejných zdrojov, aby mali jasné interné postupy k uzatvoreniu pracovných dohôd. Tiež je potrebné väčšiu pozornosť venovať základnej finančnej kontrole, nemalo by ísť len o formálnu záležitosť,“ zdôraznila podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.

Tá odporúča kontrolórom samospráv, aby „do ročných plánov auditov pravidelne zaraďovali kontroly dodržiavania pravidiel uzatvárania pracovných dohôd mimo riadneho pracovného pomeru“.

Pri kontrolovaných krajských mestách bol podľa NKÚ priemerný ročný počet uzatvorených dohôd 252, pričom najviac dohôd mali krajské mestá Žilina a Trnava. V mestách s počtom obyvateľov nad 30-tisíc bolo ročne uzatvorených v priemere 141 dohôd. Samosprávy s počtom obyvateľov do 30-tisíc uzatvárali v priemere 124 dohôd ročne, pričom najmenej uzatvorených dohôd malo okresné mesto Piešťany. Najvyššie náklady na dohody mala spomedzi krajských miest v sledovanom období Žilina – vo výške viac ako 1,76 miliónov eur. Naopak, najnižšie náklady mala Banská Bystrica, a to 600-tisíc eur. Pri samosprávach nad 30-tisíc obyvateľov boli v súhrne v kontrolovanom päťročnom období najvyššie náklady na dohodárov v Považskej Bystrici, viac ako 695-tisíc eur. Naopak najnižšie v Liptovskom Mikuláši – 325-tisíc eur.

Pri mestách do 30-tisíc obyvateľov najviac využili práce na dohodu v rokoch 2020 až 2024 v Pezinku a stálo ich to 394-tisíc eur. Na druhej strane najnižšie náklady na pracovné dohody mali podľa NKÚ Piešťany, a to 257-tisíc eur. V troch samosprávach – Liptovský Mikuláš, Nové Zámky, Žilina sa kontrolóri stretli s prípadmi, keď zamestnanci v trvalom pracovnom pomere mali uzatvorené aj dohody a výkon práce na dohodách bol súbežne vykázaný v čase, keď títo zamestnanci boli v riadnom zamestnaní. Kontrolou NKÚ tiež zistil vyplatenie odmeny dohodárom nad rámec oprávnenia, keď bol prekročený zákonom stanovený rozsah práce alebo činnosti, napríklad v Liptovskom Mikuláši, Trnave a Žiline, pri prekročení rozsahu práce alebo činnosti, ktorý bol dohodnutý v uzatvorenej dohode, konkrétne v Pezinku alebo pri vyplatení odmeny za čas, na ktorý nevznikol dohodárovi právny nárok, konkrétne v Liptovskom Mikuláši, Nitre, Trnave a v Žiline.