Diskusia o možnom pristúpení Ukrajiny k Európskej únii sa v posledných rokoch zintenzívnila, podnietená prejavmi solidarity v súvislosti s vojnou, ktorá vypukla vo februári 2022. Podľa dvoch dánskych profesorov by však dôsledky takéhoto kroku mohli byť katastrofálne pre samotné inštitúcie, ktoré držia Európsku úniu pohromade, vyplýva z vedeckého článku uverejneného na portáli Altinget, na ktorý sa odvoláva denník The European Conservative.
Morten Heiberg, profesor a odborník na španielsku históriu a medzinárodné vzťahy na Univerzite v Kodani, a Rasmus Mariager, profesor dejín novoveku na tej istej univerzite, v článku uverejnenom v Altinget argumentujú, že EÚ sa môže uberať nebezpečnou cestou.
„Využitie tvrdých prostriedkov v Európe sa opäť stalo realitou a hranice sa posúvajú rýchlejšie, ako sa očakávalo,“ píšu a varujú, že rozšírenie bez jasného plánu môže destabilizovať blok.
Multidimenzionálna európska kríza
Heiberg a Mariager zasadzujú debatu o Ukrajine do širšieho kontextu – nazývajú to „multidimenzionálnou európskou krízou“. Táto kríza je podľa akademikov charakterizovaná stratou digitálnej suverenity, návratom Donalda Trumpa do úradu prezidenta USA a krehkou pozíciou Európy medzi autokratickými mocnosťami a technologickými gigantmi.
Zdôrazňujú, že Dánsko, rovnako ako všetky štáty Európy, čelí naliehavým otázkam o svojom postavení v meniacom sa svetovom poriadku.
Kľúčovým bodom ich kritiky je nedostatok praktických plánov a úvah, ktoré sa skrývajú za silnými rečami o rozšírení bloku.
„Dánski politici teraz neustále tvrdia, že Ukrajina by mala vstúpiť do EÚ, čo je pochopiteľné, pretože krajina sa nachádza v strašnej situácii…. Nikto však nedokáže navrhnúť zmysluplný spôsob, ako to dosiahnuť,“ hovoria.
Varujú, že „v najhoršom prípade by členstvo viedlo k zrúteniu inštitúcií EÚ.“
„Možno práve preto Putin už nevidí žiadnu prekážku pre členstvo Ukrajiny v Európskej únii,“ vyjadrili sa v poznámke na to, že ruský prezident odmieta pristúpenie Ukrajiny k vojenskej aliancii NATO, čo si stanovil ako jeden z bodov pre ukončenie vojny, ale jej členstvo v EÚ mu neprekáža.
Varovanie dánskych vedcov odzrkadľuje slová maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý dôsledne varuje pred pristúpením Ukrajiny, tvrdiac, že by sa stala „trvalou a nekontrolovateľnou záťažou“ pre členské štáty.
V maďarskej verejnoprávnej rozhlasovej stanici Kossuth Radio Orbán nedávno opäť verejne kritizoval návrh rozpočtu Európskej komisie za nedostatok koherentnej vízie a poukázal na to, že takmer tretina navrhovaného rozpočtu by bola pohltená splácaním dlhov a pomocou Ukrajine.
„To je dôvod, prečo sú všetci nahnevaní,“ poznamenal.
Pre Orbána táto otázka presahuje hranice ekonomiky. Varoval, že „ak Ukrajina vstúpi do EÚ, jej problémy sa stanú problémami EÚ – a to na celé desaťročia.“
Dánski profesori a Orbán sa zhodujú v jednom kľúčovom bode, poznamenáva TEC: členstvo Ukrajiny v EÚ by mohlo byť destabilizujúcou silou, a nie symbolom solidarity.
Kým Heiberg a Mariager zdôrazňujú inštitucionálne napätie a chýbajúcu stratégiu, Orbán poukazuje aj na finančné, poľnohospodárske a ľudskoprávne bremeno, ktoré by dopadlo na Úniu.
Čo hovoria ľudia?
Štúdia, ktorú vykonala Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) na Ukrajine a v 14 krajinách EÚ, tiež ukázala , že členstvo Ukrajiny v EÚ má len malú podporu obyvateľstva Európy.
25 – 30 % opýtaných sa domnievalo, že Ukrajina je kultúrne súčasťou Európy, avšak len 10 – 15 % si myslí, že jej členstvo v EÚ posilní globálnu pozíciu bloku.
Okrem toho len 8 – 9 % respondentov je presvedčených o tom, že členstvo by bolo pre EÚ ekonomicky prospešné, a v priemere len 4 – 5 % uviedlo, že by bolo prospešné konkrétne pre ich vlastnú krajinu.
Mnohí z respondentov, ktorí sú proti vstupu Ukrajiny do EÚ, poukazujú na to, že pristúpenie krajiny k bloku by mohlo ohroziť bezpečnosť EÚ. Iní sa vyjadrili, že Ukrajina je príliš skorumpovaná.
Je zrejmé, že občania z celej Európy zdieľajú rovnaký názor: Kyjev nie je pripravený stať sa súčasťou Únie a bol by ďalšou záťažou pre blok, ktorý má vážne ekonomické problémy.
Prečítajte si tiež:
PS neuspelo s novelou školského zákona
Opozičné hnutie PS neuspelo s novelou školského zákona. Plénum Národnej rady SR ju vo štvrtkovom hlasovaní odmietlo. Úpravu predložili poslankyne…
Návrh o jednorazovom odškodnení obetí sterilizácií parlamentom neprešiel
Poslanci Národnej rady SR pokračujú vo štvrtok ráno v debate k návrhu zákona o finančnom odškodnení obetí sterilizácií v rozpore…
Zbrojný preukaz E a F budú môcť po novom držať aj sluchovo postihnutí
Zbrojný preukaz typu E a F budú po novom môcť získať aj osoby so sluchovým postihnutím. Vyplýva to z novely…
Podujatie Depaul pod hviezdami predstaví príbehy ľudí bez domova
Večer plný hudby, diskusií a príbehov ľudí bez domova prinesie štvrtkové podujatie, ktoré v Letnej čitárni U červeného raka v…
Generálna prokuratúra preskúmala rozhodnutia v prípade darovania techniky, boli správne
Generálna prokuratúra preskúmala rozhodnutia polície a bratislavskej krajskej prokuratúry v prípade darovania vojenskej techniky Ukrajine. Podľa jej záverov boli správne…





















