Diskusia o možnom pristúpení Ukrajiny k Európskej únii sa v posledných rokoch zintenzívnila, podnietená prejavmi solidarity v súvislosti s vojnou, ktorá vypukla vo februári 2022. Podľa dvoch dánskych profesorov by však dôsledky takéhoto kroku mohli byť katastrofálne pre samotné inštitúcie, ktoré držia Európsku úniu pohromade, vyplýva z vedeckého článku uverejneného na portáli Altinget, na ktorý sa odvoláva denník The European Conservative.
Morten Heiberg, profesor a odborník na španielsku históriu a medzinárodné vzťahy na Univerzite v Kodani, a Rasmus Mariager, profesor dejín novoveku na tej istej univerzite, v článku uverejnenom v Altinget argumentujú, že EÚ sa môže uberať nebezpečnou cestou.
„Využitie tvrdých prostriedkov v Európe sa opäť stalo realitou a hranice sa posúvajú rýchlejšie, ako sa očakávalo,“ píšu a varujú, že rozšírenie bez jasného plánu môže destabilizovať blok.
Multidimenzionálna európska kríza
Heiberg a Mariager zasadzujú debatu o Ukrajine do širšieho kontextu – nazývajú to „multidimenzionálnou európskou krízou“. Táto kríza je podľa akademikov charakterizovaná stratou digitálnej suverenity, návratom Donalda Trumpa do úradu prezidenta USA a krehkou pozíciou Európy medzi autokratickými mocnosťami a technologickými gigantmi.
Zdôrazňujú, že Dánsko, rovnako ako všetky štáty Európy, čelí naliehavým otázkam o svojom postavení v meniacom sa svetovom poriadku.
Kľúčovým bodom ich kritiky je nedostatok praktických plánov a úvah, ktoré sa skrývajú za silnými rečami o rozšírení bloku.
„Dánski politici teraz neustále tvrdia, že Ukrajina by mala vstúpiť do EÚ, čo je pochopiteľné, pretože krajina sa nachádza v strašnej situácii…. Nikto však nedokáže navrhnúť zmysluplný spôsob, ako to dosiahnuť,“ hovoria.
Varujú, že „v najhoršom prípade by členstvo viedlo k zrúteniu inštitúcií EÚ.“
„Možno práve preto Putin už nevidí žiadnu prekážku pre členstvo Ukrajiny v Európskej únii,“ vyjadrili sa v poznámke na to, že ruský prezident odmieta pristúpenie Ukrajiny k vojenskej aliancii NATO, čo si stanovil ako jeden z bodov pre ukončenie vojny, ale jej členstvo v EÚ mu neprekáža.
Varovanie dánskych vedcov odzrkadľuje slová maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý dôsledne varuje pred pristúpením Ukrajiny, tvrdiac, že by sa stala „trvalou a nekontrolovateľnou záťažou“ pre členské štáty.
V maďarskej verejnoprávnej rozhlasovej stanici Kossuth Radio Orbán nedávno opäť verejne kritizoval návrh rozpočtu Európskej komisie za nedostatok koherentnej vízie a poukázal na to, že takmer tretina navrhovaného rozpočtu by bola pohltená splácaním dlhov a pomocou Ukrajine.
„To je dôvod, prečo sú všetci nahnevaní,“ poznamenal.
Pre Orbána táto otázka presahuje hranice ekonomiky. Varoval, že „ak Ukrajina vstúpi do EÚ, jej problémy sa stanú problémami EÚ – a to na celé desaťročia.“
Dánski profesori a Orbán sa zhodujú v jednom kľúčovom bode, poznamenáva TEC: členstvo Ukrajiny v EÚ by mohlo byť destabilizujúcou silou, a nie symbolom solidarity.
Kým Heiberg a Mariager zdôrazňujú inštitucionálne napätie a chýbajúcu stratégiu, Orbán poukazuje aj na finančné, poľnohospodárske a ľudskoprávne bremeno, ktoré by dopadlo na Úniu.
Čo hovoria ľudia?
Štúdia, ktorú vykonala Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) na Ukrajine a v 14 krajinách EÚ, tiež ukázala , že členstvo Ukrajiny v EÚ má len malú podporu obyvateľstva Európy.
25 – 30 % opýtaných sa domnievalo, že Ukrajina je kultúrne súčasťou Európy, avšak len 10 – 15 % si myslí, že jej členstvo v EÚ posilní globálnu pozíciu bloku.
Okrem toho len 8 – 9 % respondentov je presvedčených o tom, že členstvo by bolo pre EÚ ekonomicky prospešné, a v priemere len 4 – 5 % uviedlo, že by bolo prospešné konkrétne pre ich vlastnú krajinu.
Mnohí z respondentov, ktorí sú proti vstupu Ukrajiny do EÚ, poukazujú na to, že pristúpenie krajiny k bloku by mohlo ohroziť bezpečnosť EÚ. Iní sa vyjadrili, že Ukrajina je príliš skorumpovaná.
Je zrejmé, že občania z celej Európy zdieľajú rovnaký názor: Kyjev nie je pripravený stať sa súčasťou Únie a bol by ďalšou záťažou pre blok, ktorý má vážne ekonomické problémy.
Prečítajte si tiež:
Už desať cigariet denne zvyšuje riziko demencie o 16 percent, ukázala rozsiahla štúdia
Fajčenie môže výrazne zvyšovať riziko vzniku demencie, pričom rozhodujúcu úlohu zohráva aj počet denne vyfajčených cigariet. Ľudia, ktorí vyfajčia desať…
Premiér: EÚ nabrala odvahu, dohodla sa na delegácii pre rokovania o Ukrajine
Slovenský premiér Robert Fico v piatok po neformálnom samite EÚ v Dubline privítal dohodu lídrov na tom, kto bude Európu…
Ankara a Dauha podpísali obrannú dohodu, ktorá má dať ich bilaterálnym vzťahom vyššiu úroveň
Turecko a Katar v piatok podpísali obrannú dohodu, ktorá podľa tureckého prezidenta Recepa Erdoğana posunie vzťahy medzi oboma regionálnymi spojencami…
Le Penová nemá strach povedať Zelenskému do očí, že ak bude prezidentkou, Paríž škrtne Kyjevu finančnú pomoc
Kandidátka na prezidentku Marine Le Penová v piatok vyhlásila, že je pripravená stretnúť sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, hoci…
PS stiahlo návrh na odvolanie Šimkovičovej. Mimoriadna schôdza padla
Mimoriadna schôdza Národnej rady SR k návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nominantka SNS) sa v pondelok (16.…

























